Tibor Acel, Erika Anderková, Zorán Ardamica, Mira Bieniková, Beáta Borová, Peter Csúsz, Matúš Dobrocký, Jozef Drenko, Samuel Ďuriška, Miroslav Drobný, Ján Fuksa, Tatiana Gorčiová, Roman Grebáč, Janka Gubalová, Milan Haluška, Ľubomír Haško, Eva Hoferová , Jaroslav Juhaniak, Andrea Kerestešová, Oliver Kolény, Tibor Koronczi, Pavel Kubaliak, Emil Kučera, Elena Lauková, Marek Mazor , Jozef Murgaš, Jozef Puntigán, Ladislav Rácz ml., František Radinger, Pavol Sekerka, Jozef Spodniak, František Strýček, Tibor Papp, Andrea Paučová, Želmíra Kolimárová, Anna Václavíková, Dionýz Vass, Zoltán Varga, Jakub Zaťovič, Jiří Zaťovič, Eva Zsélyiová a ďalší.

(poznámka: niektorí autori nesúhlasia s návrhmi iných autorov, internetová prezentácia je pre jednoduchšie zverejňovanie na jednej stránke, čo spôsobuje dlhé čakacie doby pri jej celom zobrazení)

Slnečný Lučenec

(Sunny Lucenec)

Koncepcia rozvoja mesta Lučenec

(verzia 21)

www.SlnecnyLucenec.szm.sk

Bratislava, Praha, Bansk Bystrica, Lučenec, Fiľakovo, Poltár, Veľký Krtíš, Modrý Kameň 1. 11. 2004

Obsah

Koncepcia rozvoja mesta Lučenec

Základnou úlohou tohto materiálu je zmapovať historický a súčasný potenciál mesta Lučenec (čiernou farbou). Na týchto základoch navrhnúť novú koncepciu rozvoja (modrá farba) a inštitucionálne zabezpečiť jeho permanetnú aktualizáciu a zavádzanie do života. Na projekte sa začalo pracovať 23. 9. 2003. V súčasnosti je jeho aktuálne znenie sprístupnenie aj na internete na stránke www.slnecnylucenec.szm.sk. Ďalšia práca na koncepcii pokračuje prostredníctvom elektronickej pošty tak, že námety a pripomienky prichádzajúce na adresu drobny@szm.sk sa postupne spracúvajú a zverejňujú na internetovej stránke.

Denne sa prezentuje mesto Lučenec v hydrometeorologických správach vo všetkých médiách na Slovensku ako jedno z najteplejších – slnečných časti krajiny. Kapitalizácia tejto reklamy je odhadom okolo 100 mil.korún ročne. Základným prvkom tejto koncepcii je „predať“ tento dar prírody a Lučenec preorientovať na mesto kúpeľníctva, zdravia

Základné delenie koncepcie rozvoja mesta

· Všeobecné údaje o meste

· Prírodné pomery

· Dejiny

· Hospodárstvo

· Politika

· Cirkev

· Kultúra

· Cestovný ruch

· Doprava

· Školstvo

· Zdravotníctvo

· Telovýchova a šport

· Použitá literatúra a skratky

Prílohy

1. Marketing cestovného ruchu v meste Lučenec

2. Novohradský geopark - Nógrádi geopark (Krajinou najmladších sopiek)

3. Rámcový základ k spracovaniu koncepcie rozvoja a fungovania kultúry v meste Lučenec

Koncepcia rozvoja mesta Lučenec

Všeobecné údaje o meste

Staré a inojazyčné názvy mesta

Doteraz zistený najstarší listinný doklad o Lučenci pochádza z roku 1247 - LUCHUNCH. Spôsob písania názvu iste závisel často aj od pisára. V jednej a tej istej listine sa píše názov mesta rozlične, napríklad v listine z roku 1373 raz LOSONCH, trikrát LOCHONCH a päťkrát LUCHONCH. V roku 1773 sa uvádza názov LUCŽNENECZ, v roku 1786 LUČENEC, do roku 1918 sa používal maďarský názov LOSONCZ, LOSONC, latinský LOSONTZINUM, nemecký LOSCHONCZ. Od roku 1919 sa používa slovenský názov mesta LUČENEC (s výnimkou okupácie v rokoch druhej svetovej vojny).

Administratívne začlenenie

Mesto Lučenec sa prirodzene vyvíjalo ako centrum Novohradu. Novohradský komitát patrí medzi najstaršie v Uhorsku. Vznikol na prelome 10. a 11. storočia. Prvá písomná správa o Novohradskej stolici je z roku 1108. Ako novohradský župan sa v nej uvádza Slauic. Komitát ako stoličné zriadenie bolo právnym, hospodárskym a vojenským nástrojom kráľovskej (štátnej) moci. Stoličným centrom, podľa ktorého dostala príslušná územnosprávna jednotka aj svoje pomenovanie, bol hrad NOVOHRAD (slovansky NOVIGRAD) pri dnešnom mestečku Nógrád v Maďarsku.

K Novohradskému komitátu spočiatku patrilo aj územie Hontu, ktoré sa v 11. storočí oddelilo. Rozdávanie hradných pozemkov, najmä za vlády kráľa Ondreja II. (1205 - 1235), spôsobilo rozklad kráľovského domínia a hradného zriadenia. Zánik domínia urýchlili aj boje kráľa Bela IV. a donačná politika Štefana V. a Ladislava IV.. Spolu s kráľovským domíniom zanikol aj komitát. Do konca 13. storočia ho nahradila zemepanská stolica. Prvá zachovaná stoličná listina pochádza z roku 1303, vydal ju župan Štefan a štyria slúžni. Časť stolice, patriaca do ostrihomskej arcidiecézy (ležala prevažne na slovenskom území), tvoril Veľký Novohrad (maior Neugrad), územie podliehajúce vacovskému biskupstvu (južná časť Novohradu) predstavovala Malý Novohrad (minor Neugrad). Novohrad sa rozprestieral na ploche asi 4276 km² po obidvoch stranách rieky Ipeľ. Na západe hraničil s Hontom, na severe so Zvolenskou stolicou, na východe s Gemersko - Malohontskou a Hevešskou a na juhu s Peštiansko - Pilíšsko - Šoltskou stolicou.

Prvý známy erb Novohradu sa zachoval na pečati vyhotovenej podľa nariadenia z roku 1551. V striebornom štíte na zelenom podklade stál rytier v brnení, na hlave mal prilbu s troma pštrosími perami. Rytier bol vytočený doprava, v pravej ruke držal vytasený meč, v ľavej uhorský znak. Štít bol prikrytý otvorenou zlatou korunou.

Územie Novohradskej stolice sa členilo na štyri slúžnovské okresy (dlho sa nazývali podľa slúžnych alebo ich sídla). V roku 1773 to bol napr. Lučenský okres (lat. Processus Lossoncziensis), pomenovaný podľa názvu sídla Lučenec - Lossoncz. Po roku 1848 sa používal názov Novohradská župa, v ktorej boli ďalej administratívne vyčlenené početné okresy (aj lučenský). Po vzniku Československej republiky v roku 1919 sa Lučenec stal administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom slovenskej Novohradskej župy. Do roku 1922 sa Novohrad delil na slúžnovské okresy Lučenec a Modrý Kameň. V roku 1923 po utvorení veľkožúp slovenská časť Novohradu patrila do Zvolenskej župy, v ktorej boli zriadené aj tzv. politické okresy Lučenec a Modrý Kameň. V období krajinského zriadenia 1928 - 1938 slovenský Novohrad rozdelili medzi okresy Lučenec a Modrý Kameň. Po obsadení juhu Slovenska horthyovským Maďarskom presťahoval sa Okresný úrad 5. - 6. 11. 1938 do Lovinobane.

Od 19. decembra 1938 bol Lučenec (Losonc) administratívne zaradený do okresu Lučenec (Losonci járás) v rámci maďarskej Novohradskej župy (Nógrád megye).

Po oslobodení Lučenca 14. januára 1945 bolo okresné zriadenie a územné členenie regiónu obnovené podľa stavu v roku 1938. V ČSR bolo zavedené krajské zriadenie - okres Lučenec patril do kraja Banská Bystrica. V roku 1951 boli vytvorené okresy Fiľakovo, Poltár, Lučenec a Modrý Kameň. Od 1. júla 1960 boli tieto okresy zrušené a vytvorený veľký okres Lučenec, do ktorého patrilo 154 obcí. 1. júla 1968 sa z bývalého modrokamenského okresu vytvoril okres Veľký Krtíš. Od roku 1960 patril okres Lučenec, do Stredoslovenského kraja. Do roku 1992 patril postupne do ČSR, ČSSR, ČSFR a od 1. 1. 1993 po rozpade ČSFR a vzniku samostatných štátov bol okres Lučenec so sídlom v meste Lučenec súčasťou Slovenskej republiky. Po prijatí nového zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky v lete 1996 je Lučenec sídlom okresu a súčasťou Banskobystrického kraja. Po zrušení okresov v roku 2004 sa mesto stalo sídlom obvodného úradu.

Časti obcí

V priebehu historického vývoja sa mesto rozrastalo a pohlcovalo okolité obce.

Tuhár - obec vznikla v 13. storočí (prvá písomná zmienka pochádza z roku 1299), patrila Haličskému panstvu. V roku 1477 získal obec Tugar od kráľa Mateja Baláž Szilassy . Podľa súpisu z rokov 1553-1554 Tugár mal 6 usadlostí. Donačnú listinu pre Tuhár dostal v roku 1562 od kráľa Ferdinanda Juraj Szilassy. Od roku 1596 obec patrila hradu Somoskő (Drieňov). Od konca 17. storočia bol Tugár mestečkom s právom 4 jarmokov a pondelňajším týždenným trhom. V roku 1720 súpis z Tuhára uvádza 7 slovenských a 3 maďarské domácnosti. V roku 1725 tu žila aj jedna cigánska rodina. V roku 1804 získal novú kráľovskú donáciu na Lučenec-Tuhár Jozef Szilassy (1755 - 1836) a kráľ František I. povýšil 30. júna 1814 curiálnu obec Lučenec-Tuhár na poľnohospodárske mestečko. V roku 1818 tu bol zriadený cech garbiarov, roku 1830 čižmárov a nemeckých koželuhov a ďalšie. V roku 1822 pod vedením Israela Wohla založilo 18 židovských rodín svätú spoločnosť Chevra Kadischa. V roku 1828 Lučenec-Tuhár mal 118 domov a 801 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne remeslami. Od mesta Lučenec mestečko Tugár oddeľoval Tuhársky potok. Administratívne Tuhár splynul s mestom Lučenec v roku 1891.

Znak mestečka Tuhár dal vyhotoviť Jozef Szilassy v rokoch 1773 a 1815. Pečatidlo oválneho tvaru v strede s rukou držiacou tri ruže s kruhopisom LOSONCZ TUGAR VÁROS PECSÉTYE. O pôvode troch ruží ľudová legenda hovorí, že ruže symbolizujú dobrosrdečnosť ľudí a preliatu krv pre vlasť.

Malá Ves - stredoveká obec vznikla asi v 14. storočí, v rokoch 1553 - 1554 Kis Falud mala 2 porty (domácnosti), v roku 1573 má obec názov Kis falu, v roku 1575 - 1576 patrila do fiľakovského tureckého sandžáku. Koncom 16. storočia bola obec spustošená. Nová osada vznikla v 18. storočí na mieste zaniknutej stredovekej obce, zemepánmi boli Forgáchovci z Haliča (napr. Ján Forgách tu hospodáril v rokoch 1714 - 1736). V roku 1826 sa objavuje slovenský názov Malawieska. V obci žil Peter Okolicsányi (1779 - 1851) začas hlavný slúžny Novohradu. V roku 1850 Kisfalu je ako osada obce Losoncz-Tugár, v ďalších súpisoch po roku 1852 sa osobitne nespomína, v roku 1891 bola administratívne pričlenená k mestu Lučenec.

Znak obce: jeden tulipán s dvoma kvetmi s kruhopisom LOSONCZ KIS FALU PUSZTA 1852 ESZT.

Opatová - zmienka o kláštore pochádza z konca 12. storočia (neskôr cisterciátske opátstvo). Obec vznikla asi v 13. storočí, prvá písomná zmienka o nej pochádza až z roku 1548. V chotári obce na Kráľovskom vŕšku stála v polovici 15. storočia pevnosť Jana Jiskru z Brandýsa. Práve tu sa odohrala známa bitka pri Lučenci (7. 9. 1451), v ktorej zvíťazili vojská Jana Jiskru nad početnejšou uhorskou armádou Jána Hunyadiho. V roku 1573 obec nesie názov Apadfalwa. Zemepánmi boli Balassovci, rod Lossonczy, Forgáchovci a ďalší, istý čas patrila Haličskému panstvu. V roku 1786 niesla obec názov Loss Opatowa. V roku 1828 mala 28 domov a 244 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom oviec. V roku 1869 tu bola založená grimmovská textilka (od roku 1874 F. Regenhart). Bol tu hubayovský veľkostatok, dva kaštiele (1856, 1903 s parkom). Cez obec tečie Krivánsky (Lučenský) potok.

Znak obce: radlica (lemeš s čerieslom) pluhu s kruhopisom LOSONCZ APÁTFALVA 1738. Novšia pečať GEMEINDE APÁTFALVA KÖZSÉG. Obec bola v roku 1960 pričlenená k mestu Lučenec.

Slatinka - obec doložená z roku 1265 ako Zalathna a z roku 1279 Zalatna. Spomína sa v súpise z roku 1548, kedy jej majiteľom bol František Bebek z fiľakovského hradu. Slatinka je zaznamenaná aj v rokoch 1562 - 1563 v tureckých daňových súpisoch zo sečianskeho sandžáku. Obec spustla za vojen začiatkom 17. storočia. Od roku 1720 bola osadou (2 usadlosti) Opatovej patriacou Divínskemu panstvu. Gróf Ladislav Cebrián (1823 - 1901) postavil v roku 1860 v Slatinke novogotický kaštieľ s pekným parkom (v blízkosti so Slatinským potokom). Od roku 1890 tu pracovala Cebriánova potom Hubayho tehelňa v Čurgove (v roku 1911 mala 70 robotníkov, z toho 12 žien). Osada ako súčasť Opatovej bola pričlenená k Lučencu v roku 1960.

Fabianka - obec vznikla asi v 14. storočí, spomína sa v roku 1469 pod názvom Fabyanfalwa, v roku 1526 bol majiteľom Mikuláš Fábianfalvy neskôr patrila rodu Pelargusovcov. Podľa súpisu z rokov 1553 - 1554 obec mala 6,5 domácností (port). Obec spustla začiatkom 17. storočia, obnovená bola už len ako osada. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr tu bola pálenica a tehelňa. Od roku 1850 bola súčasťou Lučenca-Tuhára, s ktorým sa včlenili do mesta Lučenec v roku 1891.

K Lučencu boli administratívne pričlenené i ďalšie obce, ktoré však využili svoje práva a opäť sa osamostatnili:

Mikušovce - zmienka o obci z roku 1335 Mixen, roku 1362 Myksy. Od 14. storočia patrila obec Haličskému panstvu, zemepánmi boli Forgáchovci. V roku 1720 sa z Mikušoviec vysťahovalo 12 rodín, ostalo tu len 7 maďarských domácností. V roku 1786 obec má názov Miklussovce, v roku 1826 Miksi, mala 41 domov, 321 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom. Od roku 1909 tu pracoval parný mlyn. Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1896. V roku 1966 bola obec pripojená k Lučencu, osamostatnila sa v roku 1992.

Pinciná - prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326 Pynch, katolícka farnosť je známa z roku 1335 (archeologický prieskum dokázal stredoveký kostol). Zemepánmi boli rody Pinczi, Károly a ďalšie. V súpise z roku 1715 tu figuruje 9 slovenských a 9 maďarských domácností. V roku 1806 mala obec názov Pincyná (maď. Pinc). V roku 1826 obec mala vyše 50 domov, 583 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom a rybolovom. Bol tu mlyn a tehelňa (V. Sacher) a panská kúria (Károlyovcov, neskôr Barossovcov) s parkom. V obci je minerálny prameň.

Znak obce: v korunnom štíte dole pol koleso, nad ním pluh (s čerieslom), medzi nimi pšeničné klasy s kruhopisom PINCZI HELYSÉG PECSÉTE 1722.

Vidiná - obec vznikla koncom 13. storočia, písomná zmienka je zachovaná z roku 1335 (Vydafalu) a z roku 1393 (Vidna). V polovici 15. storočia tu bola Jiskrova pevnôstka. Zemepánmi boli Luk Benedek, Žigmund Forgách a ďalší. Barokový kaštieľ z roku 1706 stojí na starších základoch. V roku 1720 v obci spísali 5 slovenských, 4 maďarské a 1 nemeckú domácnosť. V roku 1808 obec má názov Widina (maď. Videfalva), v roku 1828 mala 68 domov, 678 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, chovom oviec, vinohradníctvom a hrnčiarstvom. V obci pracovali 2 mlyny, pivovar, priemyselná práčovňa vlny. Kaštieľ s cudzokrajnými drevinami, rímskokatolícky kostol z roku 1907. Obec bola pričlenená k Lučencu roku 1970, osamostatnila sa v roku 1990.

Znak obce: v kruhovom štíte 3 pšeničné klasy a jeden koreň s kruhopisom VIDEFALVA ECCL. METROPOLITT. STRIGONIEM SUBDIT.

Miestne časti Lučenca

Béter, Čerepeš, Čurgov, Cirkevná osada, Dolná Slatinka, Havašova samota, Hladký majer, Koháryho dolina, Horná Slatinka, Lučenské kúpele, Ľadovo, Markušova osada, Osada verejnej čistoty, Parný mlyn, Pokorného osada, Ružova osada, Tausova osada, Uhoľná samota, Vágova samota, Vinice.

Niektoré zaujímavé historické názvy: Bolontov (Bolond - tó), Gellén, Eb hát (Psí chrbát), Kozí potok (Kecske patak), Irtvány (Rúbanisko), Turecká dolina, Hviezdny hrad (Csilagvár), Sodoma, Kis Karsa, Kerek udvar a ďalšie.

Rozloha mesta

Chotár mesta Lučenec sa pričleňovaním a osamostatňovaním obcí menil. V roku 1847 mal chotár mesta 4600 holdov (asi 2622 ha), z toho 2000 holdov lesa, 220 úrodná pôda, 95 holdov lúky. V roku 1867 bola vyhotovená katastrálna mapa Lučenca a parcelárny protokol. V súčasnosti má mesto Lučenec katastrálnu výmeru 5281 ha (údaj z roku 1991).

Pre porovnanie uvádzame staršie štatistické údaje:

1910 - chotár mesta Lučenec: 6059 katastrálnych holdov 751 štvorcových siah (asi 3454 ha). Z toho oráčiny 2687 holdov 589 štvorcových siah, pasienky 372 holdov 1305 siah, lúky (na kosenie) 1066 holdov 828 siah, lesy 1137 holdov 1273 siah, vinohrady 4 holdy 777 siah, vojenské cvičište na pasienkoch 200 holdov;

1934 - katastrálne územie Lučenca: 3486 ha, z toho role 1406 ha, lúky 760 ha, záhrady 131 ha, vinica 3 ha, pasienky 176 ha, lesy 708 ha, zastavané plochy a nádvoria 128 ha, iné nezastavané plochy 169 ha.

Základné štatistické údaje o meste Lučenec

Mesto Lučenec je 25 mesto Slovenska podľa počtu obyvateľov (sčítanie ľudu 2001). Tretie v počte obyvateľov v banskobystrickom VÚC.

	názov mesta	skratka	počet obyvateľov	rozloha mesta v km2	nadmorská výška	VÚC
1	Bratislava	BA	428 672	368	126-514	Bratislavský
2	Košice	KE	236 093	244	184-851	Košický
3	Prešov	PO	92 786	71	255	Prešovský
4	Nitra	NR	87 558	102	151	Nitriansky
5	Žilina	ZA	85 400	80	344	Žilinský
6	Banská Bystrica	BB	83 056	104	350	Banskobystrický
7	Trnava	TT	71 929	72	146	Trnavský
8	Martin	MT	61 276	68	394	Žilinský
9	Trenčín	TN	57 854	82	211	Trenčiansky
10	Poprad	PP	56 974	63	672	Prešovský
11	Prievidza	PD	53 097	41	280	Trenčiansky
12	Zvolen	ZV	46 359	99	293	Banskobystrický
13	Považská Bystrica	PB	42 773	83	288	Trenčiansky
14	Nové Zámky	NZ	42 262	66	118	Nitriansky
15	Michalovce	MI	40 045	53	115	Košický
16	Spišská Nová Ves	SN	39 193	67	430	Košický
17	Komárno	KN	37 366	103	112	Nitriansky
18	Levice	LV	36 538	61	163	Nitriansky
19	Humenné	HE	35 157	29	156	Prešovský
20	Bardejov	BJ	33 247	73	277	Prešovský
21	Liptovský Mikuláš	LM	33 007	70	575	Žilinský
22	Piešťany	PN	30 606	42	162	Trnavský
23	Ružomberok	RK	30 417	127	496	Žilinský
24	Topoľčany	TO	28 968	28	174	Nitriansky
25	Lučenec	LC	28 332	48	194	Banskobystrický
26	Čadca	CA	26 699	57	420	Žilinský
27	Dubnica nad Váhom	DB	25 995	37	242	Trenčiansky
28	Rimavská Sobota	RS	25 088	42	210	Banskobystrický
29	Partizánske	PR	24 907	22	220	Trenčiansky
30	Šaľa	SA	24 767	45	107	Nitriansky

V roku 1549 v Lučenci spísali 33,5 port, 49 želiarov, 3 pustatiny, 2 nové osídlenia. V roku 1554 spísali už 80 domácností platiacich daň, 116 živiteľov rodín (chlapcov 49, bratov 64, sluhov 19, remeselníkov 2). Lučenec mal okolo 1300 obyvateľov. Počas tureckej okupácie napr. v roku 1578 počet obyvateľov poklesol na polovicu, koncom 16. storočia stúpol do 1000. V roku 1715 v Lučenci zaregistrovali 28 domácností, celkom 17 remeselníkov a 8 želiarov. V roku 1731 v Lučenci bolo 1500 kalvínov, 100 evanjelikov a 30 obyvateľov rímskokatolíckeho vyznania, 2 izraeliti - židia, spolu 1632 obyvateľov. V rokoch 1785 - 1787 Lučenec mal 2711 obyvateľov ( z toho 197 mešťanov, 571 rodín a 385 domov). V roku 1828 Lučenec mal 3000 obyvateľov, 216 domov, 229 remeselníckych dielní. V roku 1847 Lučenec vykazuje 4211 obyvateľov (2225 evanjelikov, 1015 rímskokatolíckeho vyznania, 794 kalvínov). Po vypálení mesta v roku 1849 počet obyvateľov klesol v roku 1850 na 1707 (mužov 819, žien 888). Ďalší vývoj zaznamenávame v prehľadnej tabuľke:

rok	Lučenec	Opatová	spolu
1869	5.178	883	6.061
1880	6.290	1.039	7.329
1890	7.460	774	8.234
1900	8.952	794	9.746
1910	12.939	1.071	14.010
1921	12.417	1.381	13.798
1930	15.459	1.397	16.856
1940	14.988	1.330	16.318
1948	13.769	1.359	15.128
1961	16.169	1.636	17.805
1970	21.308		21.308
1980	26.260		26.260
1991	28.856		28.856
2001	28.332		28.332

Národnostné zloženie	absolútne	v %
slovenská	23.371	80,99
maďarská	4.804	16,64
česká	206	0,71
rómska	388	1,35
iná	87	0,31
spolu	28.856	100,00

Mesto Lučenec, z hľadiska sídelnej štruktúry Slovenskej republiky, je definované ako centrum nadregionálneho významu. Má potenciál zaradiť sa medzi 12 resp. 14 najdôležitejších miest Slovenska (Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin, Poprad, Prievidza, Zvolen, Komárno). Stať sa „veľkomestom“ je dlhodobá, cielavedomá práca vo všetkých oblastiach života mesta.

Súčasné poziciovanie mesta Lučenec je nelichotivé a prináležia mu synonýma: diera na juhu Slovenska, cigáni a maďari (v pejoratívnom a nacionalistickom význame) a podobne.

Koncepcia rozvoja mesta músí brať ohľad na členstvo Slovenska v Európskej Únii a rolu mesta Lučenec v širších ako len slovenských súvislostiach.

Logo a slogan mesta Lučenec

Novinkou v marketingových stratégiách miest sa stáva logo a slogan. Slovenské mestá zatiaľ tento trend nezachytili a len niektoré z nich sa nám snažia v jednej vete povedať to najdôležitejšie o meste. Malacky si napríklad prvé písmeno „M“ zaoblili, čím vzniklo srdiečko a nové logo mesta so sloganom „Dobré miesto pre život“. Väčšie skúsenosti ako „predávať“ mestá majú v Čechách. Mesto Telč známe svojim námestím, ktoré je zaradené v zozname UNESCO, si vybralo za svoj slogan názov knižky F. Kožího „Město šťastných lásek“. Zrejme sa námestie stalo centrom schôdzok zamilovaných. Neoficiálny, ale za to často používaný, slogan kúpeľného mesta Třeboň je „Město, které uzdraví tělo i duši“. Litomyšl používa slogan „Moderní historické město“, Kutná Hora „Perla gotiky, město dvou katedrál“, Jidřichův Hradec „Město romantických procházek“, Český Krumlov „Město památek a historie“. Hlavné mesto Českej republiky Praha má zaužívané slogany, ktoré pomaly už zľudoveli: „Zlatá Praha“, „Stověžatá Praha“, „Koruna světa“, „Kamenný sen“. Keď si tak zaspomínam, ktoré najčastejšie pomenovanie počúvam na naše mesto, smutno konštatujem, že je to „Mesto kde zdechol pes“

Výsledok prvého kola súťaže:

1. Neudelené

2. Lučenec mesto, ktoré vstalo z popola (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

3. Lučenec mesto šťastných ľudí (Marek Mazor, Továrenská 23, Lučenec, 0905-338807)

4. Lučenec, lúčiť sa je ťažké! (František Strýček, primator.fi@mesto.sk)

Ocenenia 3x300 Sk, prevzal Mazor.

5. Lučenec mesto obetavého pelikána (Matúš Dobrocký, Bazovského 9, Lučenec)

Ocenenie predplatné Novohradských novín, neprezval

Kúp si obraz, kúp si štetec, naše mesto je Lučenec (0907-250738)

Lučenec mesto obetavého pelikána (Matúš Dobrocký, Bazovského 9, Lučenec)

Lučenec mesto kohúta (0907-658310)

Lučenec mesto s kohútom (Emil Kučera, Poltár, 0907-658310)

Lučenec mesto hudby, obchodu a histórie (Emil Kučera, Poltár, 0907-658310)

Lučenec mesto Aloisa Jiráska (0907-658310)

Lučenec je mesto, ktoré sa o vás stará (0908-885246)

Lučenec mesto večných ilúzií (internet, Omachel Novohradský)

Lučenec mesto s najväčším vtákom (internet, kohút)

Lučenec - a kde inde? (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec a prečo inde? (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - mesto všetkých (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - všade dobre, u nás najlepšie (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - Mesto s veľkým M (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec ...to je u nás (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - chce to len prísť (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Všetky cesty vedú do Lučenca (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - TAM chcem ísť! (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec - tradícia a história (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto v kotli(ne?) (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec to správne mesto (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec to správne miesto (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec miesto pre Teba (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto pre Teba (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto piatich kostolov (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec križovatka mnohých vierovyznaní (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto, ktoré vstalo z popola (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto z popola (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto pod kohútom (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec rodisko dobrých ľudí (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto, ktoré tri krát vstalo z popola (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec budúcnosť s históriou (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec história s budúcnosťou (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec historické mesto s budúcnosťou (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec historické miesto s budúcnosťou (Tibor Acel, nato@pobox.sk)

Lučenec mesto modrých zemí (robo77@szm.sk)

Lučenec mesto, kde nikdy nebude priemyselná zóna (robo77@szm.sk)

Lučenec mesto slnka, stromov a kvetov (0905-765909)

Ak sa ti raz šťastie stratí, Lučenec ho prinavráti (Marek Mazor, Továrenská 23, Lučenec, 0905-338807)

Lučenec mesto ftákov (internet, qq)

Lučenec ministerstvo provinčnosti (internet, Kazo)

Lučenec mesto vtákov (internet, repca)

Nikdy sa nerozlúčime Lučenec (František Strýček, primator.fi@mesto.sk)

Lučenec - mesto ohnivého kohúta (meego@zem.sk)

Lučenec mesto pekných dievčat (internet, repca)

Už viem, kde leží Kocúrkovo! (internet)

Lučenec mesto zbytočných projektov (internet, zolo)

Las Lučenec - mesto svetla a peňazí (fityes@orangemail.sk)

Lučenec - mesto jeden a tisícich obchodov (fityes@orangemail.sk)

Snívajte s nami, snívajte s Lučencom (fityes@orangemail.sk)

Lučenec - raj európskych možností (fityes@orangemail.sk)

Zábava, kultúra a príjemné prostredie. To všetko je Lučenec (fityes@orangemail.sk)

Prídte do nášho mesta, veď sem vedie každá cesta. (fityes@orangemail.sk)

Dajte si kávu s pivom, iba u nás. Lučenec (fityes@orangemail.sk)

Zasľúbená zem: Lučenec (fityes@orangemail.sk)

Ako ďalej? U nás nijak. Lučenec (fityes@orangemail.sk)

Mesto, ktoré vstane aj z popola. Lučenec (fityes@orangemail.sk)

Chcete získať oblečenie, čínsky obchod je iba pre vás, alebo snáď doučenie, kam sa môže ísť aj viac ráz (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Stačí, že ste učenec, ktorý hľadá Lučenec (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Ak sa povie utečenec, načo myslíš? Na Lučenec! (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Lučenec je mesto s históriou (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Lučenec mesto bánk a betónu (Samuel Ďuriška, Cinobaňa 18)

Lučenec mesto dlhých ulíc (Samuel Ďuriška, Cinobaňa 18)

Lučenec slovenský Frankfurt (Samuel Ďuriška, Cinobaňa 18)

Lučenec mesto skrytých prameňov a chodieb (Pavel Kubaliak, Nová 1, Lučenec)

Lučenec moderné mesto (Patrik Kubaliak, Nová 1, Lučenec)

Lučenec mesto kde každý pozná každého (Eva Hoferová, Jegorova 23, Lučenec)

Lučenec mesto uprostred silikátovej zóny (Elena Lauková, Cinobaňa 311)

Lučenec mesto, v ktorom je dúha najkrajšia (Tatiana Gorčiová, Adyho 22, Lučenec)

Lučenec mesto s bohatou históriou a stabilnou budúcnosťou (Eva Zsélyiová, Jesenského 18, Lučenec, 0907-268772)

Lučenec mesto, ktoré vstalo z popola (Eva Zsélyiová, Jesenského 18, Lučenec, 0907-268772)

Lučenec kľúč k vášmu srdcu (Eva Zsélyiová, Jesenského 18, Lučenec, 0907-268772)

Lučenec mesto tajomnej sily (Mira Bieniková, Sídl.Rovienka 1284/6-53, Kokava nad Rimavicou)

Lučenec mesto pýchy a oddychu (Mira Bieniková, Sídl.Rovienka 1284/6-53, Kokava nad Rimavicou)

Novohradský prameň ťa osvieži (Mira Bieniková, Sídl.Rovienka 1284/6-53, Kokava nad Rimavicou)

Lučenec mesto, kde folklór večne žije (Mira Bieniková, Sídl.Rovienka 1284/6-53, Kokava nad Rimavicou)

Lučenec je mesto, ktoré cez stáročia krvácalo z viacerých rán a skutočne ako phonix znovu a znovu vstával z popola (Koronczi Tibor, Čakanovce 7)

Lučenec moderné mesto (Jakub Zaťovič, Osloboditeľov 11, Lučenec)

Lučenec magické mesto (Jakub Zaťovič, Osloboditeľov 11, Lučenec)

Lučenec mesto krásnej prírody, dobrého basketbalu, usmiatych mužov, žien a detných, ladných kriviek a samozrejme šťastnej, silnej a nekonečnej lásky (Jakub Zaťovič, Osloboditeľov 11, Lučenec)

Pozvi matku, otca, Marku do najkrajšieho lesoparku (Oliver Kolény, Adyho 22, Lučenec, 0905-449650)

Dobre sa cítia milenci v lesoparku a v Lučenci (Oliver Kolény, Adyho 22, Lučenec, 0905-449650)

Dobre sa cítia milenci v lesoparku a v Lučenci, zaparkuj seba a Marku v najkrajšom lesoparku (Oliver Kolény, Adyho 22, Lučenec, 0905-449650)

Lučenec slobodné mesto (internet, Satanley)

Logo (spolu 24):

1. neudelené

2. Eva Zsélyiová, Jesenského 18, Lučenec, 0907-268772

3. Palatický a Molnár, 0905-765909

4. Jakub Zaťovič, Osloboditeľov 11, Lučenec

Ocenenia 3x300 Sk, prevzal Zsélyiová, Zaťovič

5. Pavel Kubaliak, Nová 1, Lučenec

Ocenenie predplatné Novohradských novín, neprezval

Vták lietajúci (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Vták lietajúci v oblakoch (Ladislav Rácz ml., Petofiho 11, Rapovce)

Fontána (Pavel Kubaliak, Nová 1, Lučenec)

Text Lučenec (Patrik Kubaliak, Nová 1, Lučenec)

Nákladné auto (Elena Lauková, Cinobaňa 311)

L v slniečku (Tatiana Gorčiová, Adyho 22, Lučenec)

8x historické secesné logá (Eva Zsélyiová, Jesenského 18, Lučenec, 0907-268772)

3x (Mira Bieniková, Sídl.Rovienka 1284/6-53, Kokava nad Rimavicou)

4x kreslené kostoly (Palatický a Molnár, 0905-765909)

3x moderné, magické motívy (Jakub Zaťovič, Osloboditeľov 11, Lučenec)

Druhé kolo:

Slnečný Lučenec (Miroslav Drobný, 0905-204850)

Prírodné pomery

Prírodné a klimatické pomery

Lučenec leží vo výške 191 m n. m. (stred mesta), v západnej časti Lučenskej kotliny na nive a terase Tuhárskeho a Krivánskeho potoka. Územie mesta hraničí na juhozápade a severovýchode s lesmi, na ostatných smeroch s oráčinami a lúkami. Mesto leží na 48° 20’ SZŠ a 19° 40’ VZD.

Geomorfologické členenie: Sústava Alpsko-himalájska, podsústava Karpaty, provincia Západné Karpaty, subprovincia Vnútorné Západné Karpaty, oblasť Lučensko-košická zníženina, celok Juhoslovenská kotlina, podcelok Lučenská kotlina. Medzi významné nerastné suroviny patria: tehliarska hlina (Fabianka, Čurgov), lejárske piesky a štrkopiesky; kaolinitické a žiaruvzdorné íly v okolí Lučenca, kaustobiolity v oblasti Vidiná - Halier; do okolia mesta zasahujú výbežky Salgótarjánskej uhoľnej panvy z Maďarska s uhoľnými slojmi.

Na pahorkatine sú najmä illimerizované, na nive lúčne a nivné pôdy. Lučenec patrí do kukuričnej poľnohospodárskej oblasti s plochou 3385 ha, z toho je 2345 ha orná pôda. V meste sa nachádza 152 ha záhrad, 944 ha lesnej pôdy, 449 ha zastavanej plochy. Pôda v katastri mesta je hlinitoílovitá s výskytom piesku, v hlbších vrstvách vápenec.

Ilustratívne vyberáme niekoľko zaujímavých prírodných úkazov pozorovaných v Lučenci:

Zatmenie Mesiaca 26. januára 1842. Úplné zatmenie Slnka 8. júla 1842 (zaznamenal učiteľ Andrej Kálniczký);

Blesk udrel do veže evanjelického kostola 24. júna 1859 večer o 22⁰⁰ h., dva zvony a hodiny zachránili dvaja občania s nasadením života;

Meteorit (meteor) nad Lučencom, dopad vedľa Kurtáňa (9. apríla 1876 zaznamenal Elek Kuncz, riaditeľ štátneho gymnázia v Lučenci);

Veľká povodeň v Lučenci 8. - 10. mája 1899 (voda odniesla aj domy);

Ukrutná zima z 9. na 10. februára 1929. Vtáky vraj padali ako kamene;

Katastrofálna búrka (krupobitie, veterná smršť) 11. augusta 1929 po 14³⁰ h v Lučenci a okolí vyvrátilo 120 stromov, lúky zanesené bahnom, železničný vagón vyvrátený, poškodené strechy;

Lupeňový dážď padal na mesto 23. mája 1935;

Katastrofálna búrka s krupobitím 4. júla 1995 v Lučenci vyvrátila aj stromy v parku (škoda za viac ako 500.000 Sk) a odniesla strechu domu na Haličskej ceste.

Lučenec patrí do klimatického pásma: „teplej, mierne suchej oblasti“ “ t.j. počet letných dní (max. teplota nad 25°C) nad 50 dní (viac iba Podunajská nížina), priemerná teplota vzduchu 20°C (viac iba Štúrovo 21°C). Podnebie je vnútrozemské. Priemerná teplota v januári je -3,2° C, priemerná teplota v júli 20,1°C, priemerná ročná teplota 9,2°C. 9.februára 1929 namerali v Lučenci -38°C. Ročný úhrn zrážok 550 - 650 mm (dlhoročný priemer pre mesto 629 - 645 mm). Zrážkomerná (meteorologická) stanica je v Lučenci od roku 1864. Stanice: doplnková (187 m n. m.), základná a klimatická (Boľkovce 218 m n. m.). Relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje 76%. Vetry a vzdušné prúdy prichádzajú spravidla od severu a západu. Priemerná rýchlosť prúdenia vzduchu je 2 m/s.

Vodné toky, potoky

Krivánsky potok (Lučenský potok) plocha povodia 204,89 km², dĺžka 48,2 km, priemerný relatívny sklon 15,77%.

Tuhársky potok plocha povodia 59 km², dĺžka toku 27,8 km, na vodočte Lučenec zrážky 668 mm, priemerný ročný odtok 214 mm. Tuhársky potok ako prítok Krivánskeho potoka sa vlieva do rieky Ipeľ.

Vodné nádrže

Ľadovo na Tuhárskom potoku, zátopová plocha 26,2 ha, plocha 0,26 km², objem 640.000 m³, priemerný ročný prietok 0,36 m³/s, prevádzková hladina 202,85 m n. m. Viacúčelová nádrž - produkčný rybník, športové rybárstvo, rekreačné účely, zmiernenie prívodnej vlny. Výška hrádze 5,7 m, dĺžka čelnej hrádze 303 m, dĺžka bočnej hrádze 467 m.

Umelé jazero v parku bolo vybudované v čase výstavby parku.

Najznámejšia vodná plocha v okolí je nádrž v Ružinej.

Kúpele, studne, pramene, vrty

Lučenecké kúpele

Kúpeľný dom v lučenských kúpeľoch bol postavaný 1818.

V roku 1947 bolo postavené kúpalisko v Opatovej.

Tuhárske kúpele

Tuhárske kúpele sa nachádzali na okraji Malej Vsi, pri jednom z bývalých ramien Krivánskeho potoka (v blízkosti dnešných záhradníckych skleníkov). V 19.storočí boli obľúbeným výletným miestom, prevádzkovali aj záhradnú reštauráciu, počas vinobrania sa tu konali zábavy. Časť kúpeľov bola zbúraná v roku 1936, zvyšok schátral po druhej svetovej vojne, dnes tu ostali len základy. Návštevníci kúpeľov mali možnosť člnkovania po ramenách Krivánskeho potoka a jeho spojovacích kanáloch, stopy ktorých sú tu viditeľné dodnes. Na mieste dnešného súkromného tenisového dvorca a v jeho okolí bolo dokonca malé jazierko!

Predpokladám, že bolo napĺňané počas pravidelných jarných záplav - celá oblasť medzi Malou Vsou a firmami na Fiľakovskej ceste je kvôli podmáčaniu terénu dodnes bez zástavby (kedysi v minulosti bolo z toho dôvodu upustené od výstavby kostola v tejto časti mesta!).
Kúpele v názve vyjadrovali svoju polohu - boli súčasťou niekdajšieho samostatného mestečka a neskôr miestnej časti Tuhár (Lučenský Tuhár), ktoré malo svoje centrum na dnešnom Tuhárskom námestí. K Tuháru kedysi patrilo celé územie od Szilassyho kaštieľa po Malú Ves vrátane (hranica mesta bola niekde v okolí dnešnej Hviezdoslavovej ulice).

S vyobrazením Tuhárskych kúpeľov som sa stretol zatiaľ len na dvoch pohľadniciach, z rokov 1911 a 1923. Jedna z nich zobrazuje kúpele počas záplav.

Reliktná morská voda, ktorá je pod Lučencom vyviera z troch vrtov

Pod označením LC-25 je to na ulici Zdenka Nejedlého pri bývalom závode Sternlichta. Navŕtaný bol v roku 1896, hĺbka 319 m; v hĺbke 150 - 169,1 m bola zistená 10 m hrubá uhoľná vrstva.

LC-75 vyteká na Námestí artézskych prameňov (Výstavisko). Poznáme ho aj pod názvom Rakottyayho prameň. Je z roku 1906, hĺbka 356 m, výdatnosť 1l/s, mineralizácia 4,44.

LC-24 je vrt na Komenského ulici (na obrázku). Vyhotovený v roku 1899 Jozefom Maróczym, hĺbka 364,5 m, 0,4 l/s. v hĺbke 145 - 186,1 m vystupuje tuf s polohou uhlia.

Minerálne pramene a vrty v celom okrese:

LC-1 Boľkovce, studňa, prameň štavica
LC-35 Nitre pod Ipľom, vrt pri zahradnictve
LC-9 Fiľakovo, prameň Adam
LC-7 Fiľakovo, studňa, stará štavica
LC-48 Šíd, vrt pri štátnych majetkoch
LC-49 Šíd, studňa, obecná šťavica
LC-73 Šíd, prameň pri obecnej šťavici
LC-50 Šíd, prameň, šťavica Torey
LC-54 Šíd, domová studňa č.d.12
LC-55 Šíd, prameň u cigáňov
LC-53 Šíd, domová studňa č.d.13
LC-56 Šíd, studňa, prameň Telep 1
LC-57 Šíd, prameň pri železničnej stanici
NS-1 Šíd, ?
NS-2 Šíd, ?

Pitnú vodu dostáva Lučenec z vodných nádrží Hriňová a Málinec.

Flóra

Flóru Lučenca a okolia skúmali: Ľudovít Pekár (1810 - 1902) evanjelický farár v Lučenci, Gabriel Doleschal (1813 - 1909) botanik, Michal Szilniczský, profesor evanjelického gymnázia v Lučenci v rokoch 1836 - 1852 a jeho žiaci Ján Fábry (1830 - 1907) botanik a Ján Kunszt (1831 - 1909) botanik, ktorý zostavil herbár flóry Lučenca a v roku 1878 publikoval aj flóru Horného Novohradu, Dr. Soma Plichta (1832 - 1924) lekár v Lučenci, v roku 1875 uvádza prehľad rastlín (počet kvetnatých druhov odhaduje na 800 - 1000), Emil Malesevics (1856 - 1911) profesor gymnázia v Lučenci, študoval flóru Lučenca a okolia a zistil 92 čeľadí vyšších rastlín, 386 rodov so 779 druhmi. Zo súčasných botanikov spomenieme napr. Róberta a Zdenku Neuhäusel (okolie Lučenca skúmali v roku 1968).

Pôvodný porast teplomilných cerových dúbrav a dubohrabín bol miestami zničený (malé zvyšky) a čiastočne nahradený agáčinami. Priemerný vek lesného porastu je 70 rokov, ojedinele sa vyskytujú 120 - 150 ročné stromy.

Na suchých teplejších stráňach rastie vzácna Žltuška smradľavá. Lučenec fytogeograficky patrí do oblasti panónskej flóry (Pannonicum) a to do podoblasti matranskej (Matricum).

Z významných bylinných druhov je tu zastúpený napr. Zvonček veľkolistý (Campanula macrostachya), Modrica širokolistá (Muscari botryoides), Vŕbovka kopijovitá (Epilobium lanceollatum), Marulka lesná (Calamintha silvatica), Ovsienka pekná (Aira elegans), Suchokvet smradľavý (Xeranthemum foetidum), Vika riedkolistá (Vicia sparsiflora) a mnohé ďalšie.

Bežné poľnohospodárske druhy: obilie, kukurica, cukrová repa, zelenina, ovocie a v menšej miere tiež vinič, jahody, ríbezle a ď.

Významné chránené stromy

Gingko dvojlaločné (Gingko biloba var. epiphyla Makino), rastúci na dvore v areáli administratívnej budovy na ulici Martina Rázusa 29. Je to jediný poddruh na Slovensku! Ide o posvätný strom pochádzajúci z Japonska a Číny, vek 150 rokov, výška 15 m, poprsný obvod kmeňa 197 cm.

Platan javorovolistý (Platanum acerifolia) pri Szillassyho kaštieli. Ide o kríženca Platana východného a západného. Dimenziami vzniká platan s obvodom 490 cm vo výške 150 cm, priemer kmeňa 130 cm s košatou, široko rozloženou korunou s výškou cca 25 m, vek sa odhaduje na 150 rokov.

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyla) v súkromnom dvore na Sládkovičovej ulici; najstarší strom v Lučenci - asi 170 rokov, poprsný obvod kmeňa 270 cm, výška 13 m, šírka koruny 8 m, má aj ochranné pásmo na ploche 70 m².

V oblasti Lučenec - Ľadovo je evidovaných niekoľko genofondov významných stromov Duba sivozeleného (Quercus penduculiflora).

Parky

V Lučenci je evidovaných 8 parkov a parčíkov na ploche 27 ha, v ktorých sa vyskytuje 148 cudzokrajných drevín, z toho 34 ihličnatých. Polovica parkov bola založená ešte v 19. st.

1. Mestský park (návrh na založenie 1884, založený 1884, bývalý Alžbetin park, Park kultúry a oddychu) na ploche 17 ha sa nachádza 35 cudzokrajných drevín (z toho 10 ihličnatých) nadmorská výška 200 m, A kategória, oblasť illimerizovaných pôd. Pri budovaní parku boli využité francúzsky, anglický a voľne krajinársky záhradný sloh. Cez park tečie Tuhársky potok a malý potok, ktorý napĺňa umelé jazero. Stavby - člnkáreň Biela Labuť, altánky, dva pamätníky. Z významných drevín spomenieme Jedľu srienistú (Abies concolor), Katalpu bignoniovitú (Catalpa bignoides), Ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), Magnóliu Soulangovu (Magnolia Soulangiana), Platan javorovolistý (Platanus acerifolia occidentalis), Borovicu čiernu (Pinus nigra), Vajgéliu kvetnatú (Weigela florida). V parku sa zriadila mimiZOO.

2. Park nemocnice má najviac cudzokrajných drevín - 55 (z toho 16 ihličnatých), rozlohu 1 ha, nadmorskú výšku 200 m, zaradený je do kategórie A. Zo zaujímavých drevín sa tu vyskytuje Jedľa srienistá, Borievka čínska /Juniperis chinensis) rôzne tuje, Ľaliovník tulipánokvetý, Trojpuk drsný (Deutzia scabra), Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides) a ďalšie.

3. Park pri kaštieli na Slatinke pochádza z 2. pol 19. st., rozloha 4,5 ha, 10 cudzokrajných drevín, n.m 210 m, kategória A. Javor jaseňolistý (Acer negundo), Katlapa bignónioitá, Zlatovka previsnutá (Forsythia suspensa), Gledíčia trojtŕňová (Gleditsia triacanthos), Pagaštan páviový (Aesculus pavia), Pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) a iné.

4. Parčík pri kaštieli v Malej Vsi z konca 19. storočia, rozloha 1 ha, 5 cudzokrajných drevín, 210 m n. m., kategória A. Tis obyčajný (Taxus baccata cv. Dovastionata), Gledíčia trojtŕňová, Kustovnica cudzia (Lycium halmifolium).

5. Parčík pri zámku v Opatovej z 2. pol. 19. st., rozloha 0,5 ha, 6 cudzokrajných drevín, 195 m n. m., kategória A. Pagaštan konský (Aesculum hippocastanum), Orgován obyčajný (Syringa vulgaris), Vistéria čínska (Wisteria sinensis) Dulovec japonský (Chaenomeles japonica).

6. Parčík Poľany v Opatovej, začiatok 20. st., rozloha 2 ha, 8 introdukovaných drevín, kategória A. Tis obyčajný, Tuja západná (Thuja occidentalis), Buxus vždyzelený (Buxus sempervirens), Pajazmín vencovitý, Orgován Jósikovej (Syringa Josikaea), Zemolez tatársky (Lonicera tatarica), Pivonka polokrovitá (Paeonia suffruticosa).

7. Parčík Domovej správy v Opatovej, zač. 20. st. 0,5 rozloha ha, 12 cudzokrajných drevín, 195 m n. m., A kategória. Tuja západná, Kalina obyčajná.

8. Parčík Domova mládeže v Opatovej, zo začiatku 20. st., rozloha 0,5 ha, 12 cudzokrajných drevín, 195 m n. m., A kategória. Buxus vždyzelený, Javor jaseňolistý, Kustovnica cudzia, Lipa striebristá (Tilia tomentosa), Gledíčia trojtŕňová.

Mestský park vo Fiľakove (založený v druhej polovici 19. storočia v duchu anglického krajinárstva so stromami dokonca z Číny a zo Severnej Ameriky), v parku je zriadená miniZOO.

Prírodné pamiatky, rezervácie, atrakcie v okolí Lučenca

Ipolytarnóc geologické prírodné múzeum, európske prírodné dedičstvo (H)

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina - príklad inverzného reliéfu krajiny (Národná prírodná rezervácia Šomoška, Národná prírodná pamiatka Kostná dolina, Ragáč, Pohanský hrad, Fiľakovský hrad) sídli v RS

Čebovská lesostep

Kiarovský močiar

Modrokamenská lesostep

Seleštianska stráň

Ipeľské hony

Hradište

Národná prírodná rezervácia Ružiná

Dálovský močiar

Kerčík

Ružinské jelšiny

Hrabovo

Kameňolom Šiatorská Bukovinka (High jump)

Kamenná žena

Kosihovský kamenný vrch

Krehora (okres VK)

Čakanovský profil

Lipovianske pieskovce

Šomoška – Kamenné more, náučný chodník

Lipovany – žraločie zuby, trilobity...

Belinské skaly

Pohanský hrad –jaskyne a kamenné mesto

Ragáč- vypreparovaný sopúch. Jedna z najmladších sopiek na Slovensku so zachovaným lávový prúdom.

Volavčia kolónia pri Rapovciach

Mystický Lysec (pohanské hradiská/vrchy)

Trúbiaci kameň pri Sucháni (VK)

Kamenné vráta na Budinských Lazoch

Národná prírodná rezervácia Šomoška (náučné chodníky Šomoška a Mačacia/Macskaluk)

Prírodná pamiatka Čakanovský profil (náučná lokalita) + uhoľné sloje Vlčia studňa (Farkas-kút)

Fiľakovský hradný vrch (náučný chodník)

Prírodná pamiatka Lipovianske pieskovce (náučná lokalita)

Prírodná pamiatka Belinské skaly

Prírodná pamiatka Soví hrad v Šuriciach

Prírodné rezervácie Hajnáčsky hradný vrch a Ostrá skala a Prírodná pamiatka Zaboda

Národná prírodná pamiatka Kostná dolina - Národná prírodná rezervácia Ragač – Prírodná rezervácia Steblová skala

Národná prírodná rezervácia Pohanský hrad a Tachtianske pieslovce

Fauna

Faunu Lučenca a okolia skúmali Andrej Kubínyi (1754 - 1834) z Lučenca - Vidinej a jeho synovia František (1796 - 1874) a Augustín (1799 - 1873); Elek Baloghy (1795 - ) napísal v latinčine rozsiahle dielo (1031 strán) o vtáctve Lučenca a okolia, kde spomína 105 rodov a 203 druhov vtákov. Jeho zbierka vtákov zhorela v evanjelickom gymnáziu v Lučenci v roku 1849; Emil Malesevics (1856 - 1911), profesor gymnázia zistil v Lučenci a okolí 898 rodov s 1723 druhmi živočíchov. Zoologickým výskumom sa zaoberal aj RNDr. Zoltán Molnár (1909 - 1987) profesor gymnázií v Lučenci a vo Fiľakove.. Prof. RNDr. Ján Salaj DrSc. (1930) publikoval práce o ornitofaune Lučenskej kotliny (1979, 1987).

Zoogeograficky patrí oblasť Lučenca a okolia k stepnej zóne zasahujúcej k nám od Matry. Ukážky vypchanín živočíchov sa nachádzajú v depozite Novohradského múzea v Lučenci, ornitofauna aj v kabinete biológie Gymnázia BST v Lučenci.

Živočíšna výroba v Lučenci a okolí sa zameriava na chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Drobní chovatelia chovajú hydinu, králiky a včely.

Z množstva živočíchov, ktorých výskyt bol zistený v Lučenci a okolí vyberáme:

Mäkkýše - Cochlicopa lubrica, Walonia pulchella, Chondrula tridens, Helicella obvia, Monacha cartusiana, Cepaea vindobonensis;

Hmyz - Modlivka zelená (Mantis religiosa) a početné druhy chrobákov a motýľov;

Ryby - Kapor obyčajný, Šťuka obyčajná, Pstruh potočný, Lieň obyčajný, Mrena obyčajná;

Obojživelníky - Salamandra škvrnitá, Ropucha obyčajná, Skokan zelený, Skokan hnedastý, Rosnička zelená;

Plazy - v 19. st. uvádza Malesevics výskyt Korytnačky močiarnej, Korytnačky žltohnedej (ušli zo zajatia). V súčasnosti žijú napr. Jašterica živorodá, Jašterica múrová, Jašterica obyčajná, Užovka obyčajná, Užovka stromová;

Vtáky - v Lučenskej kotline bolo zistených 195 druhov vtákov (z toho 139 hniezdičov a 56 prechodných druhov). Bocian biely hniezdi v Malej Vsi, Opatovej, najviac na Fabianke; Bažant obyčajný - bažantnica na Ľadove mala 155 ha, Jarabica poľná. V lučenskom parku hniezdi Holub hrivnák, Hrdlička záhradná, Ďateľ malý, Brhlík obyčajný, Kôrovník krátkoprstý, Žltochvost hôrny, Sedmohlások obyčajný, Kolibiarik čipčavý, Kolibiarik spevavý, Muchárik bielokrký. Pri Ľadove bol zistený Sokol kobcovitý, pri Koháryho pustatine hniezdi Výrik obyčajný, na Slatinke Včelárik zlatý, v oblasti Krivánskeho a Tuhárskeho potoka Vodnár obyčajný, v Tuhárskej doline Stehlík horský. Niektoré druhy hniezdia i na frekventovaných uliciach v meste - napr. Drozd čierny, Kavka obyčajná, Bieloritka obyčajná, Lastovička obyčajná;

Zo vzácnych vtákov (zastrelených, resp. zistených) v okolí Lučenca spomenieme: Orol kráľovský - dvakrát zastrelený pri Slatinke, Sup tmavohnedý - v roku 1832 zastrelený pri Slatinke, uložený v zbierkach Národného múzea v Budapešti, Drop veľký - zastrelený v Lučenci v roku 1831, tohto nášho najväčšieho vtáka choval na dvore aj P. Hodlik a Dr. S. Plichta, Čajka trojprstá - z roku 1878, uložená v múzeu v Budapešti, Kršiak rybár - zastrelený pri Lučenci v roku 1953;

Cicavce - Zajac poľný, Králik divý, Veverička obyčajná (žije aj v parku v Lučenci), Myš domová, Potkan hnedastý, Mačka divá, Líška obyčajná, Lasica obyčajná, Kuna lesná, Sviňa divá, jelenia a srnčia zver. Z chovnej zveri treba spomenúť holuby (napr. na XVI. Svetovej olympiáde v chove poštových holubov v Amsterdame v roku 1979, získal exemplár Jána Uhorskaia z Lučenca - Opatovej zlatú medailu), Koza domáca, Ovca domáca, Muflón. V Lučenci sa konajú regionálne i celoslovenské výstavy chovných psov. Ako zaujímavosť uvádzame, že v súkromnej držbe tu bol aj tiger (v roku 1992). V 60. rokoch nášho storočia bola v lučenskom parku aj zoologická záhrada. Labute, ktoré tu žili na jazere, boli neprajníkmi odstránené. V súčasnosti tu žije 1 pár s mláďatami. Z paleontologických nálezov treba spomenúť ľavé parohy soba, ktoré boli nájdené v koryte Tuhárskeho potoka v mestskom parku, uložené v múzeu v Lučenci.

Jaskyne v okrese Lučenec ku dňu 18. 1. 2004

P.č.	Názov jaskyne	Katastrálne územie	Dĺžka jaskyne	Hĺbka jaskyne	Poznámka
1.	Stĺpová jaskyňa	Šurice	182	12,5	Najdlhšia pseudokrasová jaskyňa na Slovensku
2.	Šurický úkryt	Šurice	68,5	12,5	pseudokras
3.	Lupočská nora	Lupoč	54,5	20,5	pseudokras
4.	Jaskyňa pod Bralcami	Tuhár	39	9,5	pseudokras
5.	Severná priepasť	Šurice	38	12	pseudokras
6.	Jaskyňa kanelovaných črepov	Belina	23		pseudokras
7.	Vysoká puklina pod Bralcami	Tuhár	17		pseudokras
8.	Morháčova jaskyňa	Tuhár	14		vápenec – Tuhársky kras
9.	Mara medvedia jaskyňa	Divín	12,5		vápenec – Tuhársky kras
10.	Jaskyňa v Belinskej suti	Belina	12		pseudokras
11.	Mučínska jaskyňa	Mučín	12		pseudokras
12.	Voňačka	Lupoč	10,5		pseudokras
13.	Pastiersky úkryt	Nedelište	10,1		pseudokras
14.	Dvojvchodová rozsadlina	Šurice	10		pseudokras
15.	Ružinská diera	Ružiná	9,3		vápenec – Tuhársky kras
16.	Balvanová jaskyňa	Tuhár	9,2	4,8	pseudokras
17.	Malá severná jaskyňa	Šurice	8,2	2,9	pseudokras
18.	Jaskyňa pri Trenči	Trenč	7,7		pseudokras
19.	Jaskyňa v Belinskej rozsadline	Belina	5		pseudokras
20.	Nízka puklina pod Bralcami	Tuhár	4,5		pseudokras
21.	Belinská jaskyňa	Belina	4,5		pseudokras
22.	Jaskyňa na brale	Šurice	4,2		pseudokras

Lučenec patrí medzi najteplejšie mestá SR. Klimatické pásmo: „teplej, mierne suchej oblasti“ “ t.j. počet letných dní (max. teplota nad 25°C) nad 50 dní (viac iba Podunajská nížina), priemerná teplota vzduchu 20°C (viac iba Štúrovo 21°C). Lučenec má výnimočné prírodné podmienky pre aktivity spojené s letom, teplom a vodou.

Vodné toky v meste sú malé a nevhodné pre dopravu. Ich využitie je možné v oblastiach rekreácie.

Vodná nádrž Ľadovo nevyužíva maximálne svoj potenciál.

Vrty (Artézske pramene) v meste sú výnimočné a ich úprava a propagácia je nedostatočná.

Parkom dominuje Mestský park. Jeho rozvoj si vyžaduje dlhodobý strategický plán, ktorého súčasťou by mali byť plán rozvoja: flóry, fauny (miniZOO), rekreácie (člnkovanie), športu, kultúry atď.

Nový pohľad na mesto prezentuje jednoduchá „slovná“ schéma: SLNKO, SLNEČNÝ

· SLNKO (leto, teplo, príroda)

Na doplnenie sú pripravené ciele:

· VODA (zdravie, šport, ekológia)

· PRIATEĽ ČECH (dejiny, cestovný ruch)

Termálne kúpele Lučenec (vodný park (aquapark), termálne kúpalisko)

Strategickým cieľom mesta by malo byť využiť klimatické podmienky oblasti. Vybudovaním termálnych kúpeľov by Lučenec získal nový rozmer, ktorý zapadá do nového konceptu mesta. Slnko, voda, zdravie je trvalo udržateľná hodnota. Historickú náväznosť tvorí vybudovanie prvého kúpelného (klimatické kúpele) domu v roku 1818 v oblasti Lučenské kúpele. V roku 2018 si pripomenieme 200 rokov kúpeľníctva v meste!

Stručná charakteristika perspektívnych geotermálnych štruktúr v okolí Lučenca

Základnou podmienkou pre výskyt využiteľných zásob termálnych vôd v okolí Lučenca je prítomnosť korektorských hornín zaklesnutých do hĺbky, v ktorej v závislosti od lokálnej hustoty tepelného toku v litosfére je dostačujúca teplota na ohriatie podzemných vôd. V okolí Lučenca sú dve perspektívne geotermálne štruktúry, z ktorých by bolo možné čerpať dostatok geotermálnej vody s minimálnou teplotou okolo 35⁰C. Sú to štruktúry:

· strhársko – trenčská prepadlina

· Lučenec – Rapovce

Geotermálna štruktúra strhársko-trenčská prepadlina

Táto štruktúra je viazaná na južnú, prípadne strednú časť strhársko-trenčskej prepadliny. Na západnom krídle prepadliny štruktúru overili vrty M-4 a M-5 hĺbené v roku 1950 pri vyhľadávaní hnedého uhlia (Čechovič, 1950). Vrt M-4 pri osade Vieska bol pozdnejšie využitý ako zdroj termálnej vody pre letné kúpalisko Vieska – Dolná Strehová.

Podľa údajov z vrtu M-4 boli stanovené základné parametre štruktúry:

- hustota tepelného toku 70-80 mWm^-2

- geotermálny stupeň 18m/1⁰C, smerom do hĺbky sa zväčšuje

- tepelný energetický potenciál štruktúry: 6,2 MW

- celková výdatnosť 82,9 l.s^-1

V súčasnosti sa čerpá pre kúpalisko Vieska 6,5 l.s^-1 geotermálnej vody teplej 35,2⁰C, čo predstavuje 0,55 MW, teda zvyšných 5,65 MW ostáva nevyužitých.

Kolektorom vody využívanej na kúpalisku Vieska sú pôtorské vrstvy, ktoré sú v západnej časti prepadliny zaklesnuté do hĺbky okolo 500 m. Využívaná voda bola zachytená v hĺbke 520 m. Jej teplota je 35,2⁰C, výdatnosť 5-6 l.s^-1.

V centrálnej časti prepadliny je vyzdvihnutá kryha (hámorská vysoká kryha; Vass & Elečko eds., 1992). V nej bol hĺbený vrt RKŠ-1, ktorý pôtorské vrstvy prevŕtal v hĺbke 324,0-388,5 m, t.j. zhruba 150-200 m plytšie ako vo vrte M-4 a teplota vody z tohoto kolektoru na vysokej kryhe je pochopiteľne nižšia: 22⁰ – 23⁰ C. Vrt LKŠ-1 v hĺbke 447,6 m vnikol do ďalšieho kolektoru, ktorým sú piesky/pieskovce fiľakovského súvrstvia. Tento kolektor vrt prevŕtaval až do hĺbky 626,2 m. Voda bola zachytená v hĺbke 620 m, jej teplota bola 35⁰ C a výdatnosť bola 15 l . s^-1.

Geotermálna štruktúra Lučenec – Rapovce

Na možnosť získania geotermálnej vody v bezprostrednej blízkosti Lučenca upozornil vrt LR-3 hĺbený na severozápadnom okraji obce Rapovce. Vrt prevŕtal veľmi priaznivé korektorské horniny, ale fyzikálne vlastnosti (teplota, výdatnosť) ani chemické vlastnosti (obsah minerálnych látok, resp. CO₂) vody, ktorá by sa mala v kolektoroch nachádzať, neboli stanovené.

Prvý kolektor vo vrte LR-3 sú rapovské vrstvy – deltové sedimenty vrchno-oligocénneho veku (kišcel). Tento kolektor sa nachádza v hĺbke 636-751,6 m. Podľa Atlasu geotermálnych vôd (Franko et al., eds., 1995) v takejto hĺbke možno očakávať teplotu vody okolo 35⁰ C.

V hĺbke 795,5 až 813,1 m bol v tomto vrte prevŕtaný ďalší kolektorský horizont reprezentovaný blžskými vrstvami (bazálne klastiká blžského súvrstvia: vrchný oligocén/ kišcel). Blžské vrstvy ležia priamo na mezozoických karbonátoch silicika. Vrt overil ich hrúbku od 813,1 do 831,0 m (čo je počva vrtu) čiže 17,9 m. Za predpokladu, že karbonáty sú rozpukané, čo v Západných Karpatách je pravidlom a pukliny nie sú vyplnené, alebo iba sčasti, ílovými zvetralinami karbonátov, potom karbonáty spolu s blžskými vrstvami vytvárajú jednotný kolektor, v ktorom možno očakávať teplotu vody až okolo 40⁰ C.

Návrh na situovanie čerpacích vrtov GTL-1 a GTL-2

Geotermálna štruktúra strhársko-trenčskej prepadliny je už, ako bolo uvedené vyššie, využívaná. Voda je čerpaná pre letné kúpalisko Vieska. Produktívny vrt sa nachádza v západnom krídle štruktúry. Východné krídlo, resp. stredná časť štruktúry nie sú doposiaľ exploatované. Keďže vrt LKŠ-1 bol hĺbený pred viac než 20 rokmi, nikdy nebol využívaný a nebol ani zabudovaný ako ťažobný vrt, je predpoklad, že sa nachádza v zlom technickom stave a bol by pre účely ťažby geotermálnej vody prakticky nevyužiteľný. Mimo toho vrt sa nachádza v tesnej blízkosti viacerých vetví ropovodu a plynovodu, takže v jeho blízkosti by nebolo možné stavať rekračno-turistické zariadenia. Navrhujeme preto hĺbiť nový ťažobný vrt v blízkosti obce Trenč a v dostatočnej vzdialenosti od ropo a plynovodov. V grafických prílohách tento zamýšľaný vrt označujeme GTL-1. Pre jeho optimálne situovanie v strhársko-trenčskej prepadline bude žiadúce urobiť doplňujúce geofyzikálne merania.

Vrt LR-3 na geotermálnej štruktúre Lučenec – Rapovce bol hĺbený ako vrt vyhľadávacieho prieskumu a po jeho ukončení bol zlikvidovaný, vrtná diera bola zatamponovaná. Ťažobný goetermálny vrt s označením GTL-2 doporučujeme hĺbiť v blízkosti miesta, kde bol hĺbený vrt LR-3.

Výstup	Vytvoriť štúdiu geotermálnych vrtov	Koľko to bude stáť	60.000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	NEURČENÉ
Spolupracujúce inštitúcie, osoby	Lesnícka fakulta, Technická univerzita Zvolen Ggeologický ústav SAV Bratislava, pobočka Banská Bystrica	Dátum ukončenia	6/2004
Zodpovedná osoba	Dionýz Vass, 0905-262777, dvass@orangemail.sk	Poznámky

Súčasťou kúpeľov by bolo využívanie diatomitu z Pincinej. Je potrebné získať štúdiu zdravotných účinkov diatomitu na ľudský organizmus

„Slovenský“ Ipolytarnóc

Na maďarskej strane hraníc iba 13 kilometrov od Lučenca leží obec Ipolytarnóc. V jej blízkosti sa nachádza európska rarita: "Park skamenelín". Ročne si maďarskú atrakciu prezrú tisíce domácich i zahraničných hostí. Môžeme našim susedom len úprimne závidieť. Keď si však dobre prezriete mapu okolia, všimnete si, že park pri Ipolytarnóc leží celý na hranici zo Slovenskom. Pred 21 miliónmi rokov, keď vznikli skameneliny, tu hranice neexistovali. Horúca láva zaliala celé územie a na jej ochladzujúcom povrchu zanechali prazvieratá známe odtlačky. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pod zemou aj na slovenskej strane hraníc ukrývajú rovnaké atrakcie. Musíme však najskôr „slovenský“ Ipolytarnóc objaviť, potom vybudovať infraštruktúru, prepojiť oba parky a vyberať vstupné.

Výstup	Nájdenie atrakcie	Koľko to bude stáť	5000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	Mesto LC z poslaneckých peňazí (Miroslav Drobný)
Spolupracujúce inštitúcie, osoby	Obec Kalonda	Dátum ukončenia	12/ 2004
Zodpovedná osoba		Poznámky

Novohradský geopark - Nógrádi geopark (Krajinou najmladších sopiek) pripomienkovať projekt, prílohe č.1.

Pramene minerálnych vôd zatraktívnenie lučenských prameňov (morská voda).

Vytvoriť výhľadne na najvyšších bodoch okolitých vrchov.

Propagácia a výstavba náučných chodníkov v chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a zriadenie stálej kancelárie v Lučenci resp. Fiľakove (nakoľko Fiľakovo je súčasťou Cerovej vrchoviny).

Mini ZOO Lučenecký mestský park:

V ohrade sa predvádzajú pávy a na jazierku kačka. Dobrý nápad zriadiť ZOO v mestskom parku v Lučenci by však potreboval komplexnejší projekt. Príkladom sa môže stať aj susedné Fiľakovo. Tam v júny 2002 znovuotvorili miniZOO. Podľa historických prameňov sa prvý zverinec na Slovensku nachádzal práve vo Fiľakove. Projekt dostal od Fondu životného prostredia SR 260 tis.Sk ako účelovú dotáciu, z ktorej sa v mestskom parku osadilo deväť informačných panelov a označili sa dreviny v troch jazykoch (po slovensky, maďarsky a latinsky). Okrem toho sa vybudovalo detské ihrisko a spomínaná miniZOO. V nej umiestnili osem druhov lietavej zveri, pričom v budúcnosti sa ráta s jej postupným rozširovaním. Jozef Drenko vo svojej knihe o prírodovedcoch píše: „O rozvoj zoológie v Novohrade sa zaslúžili Kubínyovci z Vidinej (Ondrej, František, Augustín)-zbierky vtáčich vajec, paleontologické zbierky. Ján Šalamún-Petian, (rodák z Ábelovej) zakladateľ vedeckej ornitológie v Uhorsku, venoval sa aj výskumu rýb a živočíchov aj fosilných a ochrane prírody. Imrich Frivaldsky položil základy entomológie a Ferdinand Kovarcz (v Lučenci) základy dipteriológie. V druhej pol. 19.storočia spracoval faunu Lučenca a okolia Emil Malesevics prof. Gymnázia v Lučenci. Počas prvej ČSR v zoologickom výskume pokračoval dr. Zoltán Molnár z Fiľakova. V poslednom období sa faunou Novohradu zaoberali Ján Halaj (1985), prof. Ján Salaj a Tábory ochrancov prírody.“

Dejiny

Archeológia

Z doby kamennej pochádzajú pracovné nástroje vyrobené z chalcedónov a limnokvarcitov z lokality medzi Vidinou a Lučencom - Opatovou.

Z obdobia staršieho eneolitu (4. tisícročie pr. n. l.) pochádza nález medeného sekeromlatu z Lučenca (ide o sekeru s krížovým ostrím).

Do staršej doby bronzovej datujeme nález džbánku. Osem bronzových mečov s jazykovou rukoväťou (nález v studni v Opatovej z roku 1934) patrí medzi najväčší súbor bronzových predmetov nájdených v Lučenci a okolí. Nález bronzového meča máme zachovaný aj z roku 1880 z časti Lučenec - Tuhár.

Dobu železnú prezentuje súčasť konského postroja objavený v roku 1844 v lučenskom lese v smere na Halič.

V priestoroch Parného mlyna boli nájdené urny pochádzajúce z obdobia sťahovania národov.

Na území Lučenca a okolia sa v období sťahovania národov vystriedali Jazygovia, Kvádi, Ossi, Cottini, Hunovia, Svévovia a Avari a ďalšie kmene. Po období sťahovania národov v 6. a 7. storočí na naše územie prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa tu usídľujú aj Maďari.

Archeologické pozostatky Opátstva cistercitov v Opatovej pri Lučenci– dejisko Bitky pri Lučenci 1451 (archeologická pamiatka zatiaľ nezapísaná medzi kultúrne pamiatky Slovenska). Na obrázku základy opátstva cistercitov v maďarskej Bélaapathfalva)

V okolí Lučenca sú najvzácnejšie lokality: Radzovce (Furmánek odkryl 1300 hrobov), Pinciná – pohrebisko, Prša, Dolné Strháre (vzácne nálezy)

Bitka pri Lučenci interdisciplinárny výskum

Najznámejšou historickou udalosťou regiónu je Bitka pri Lučenci. Napísali sa o nej knihy a básne, učíme sa o tom všetci v dejepise. Bola a je to nepochybne udalosť európskeho významu. Veď popri Slovákoch sa pri Lučenci „stretli“ aj Česi, Maďari, Poliaci, Rakúšania, či Ukrajinci. Základná idea projektu je jednoduchá: pomocou tejto udalosti zviditeľniť región na mape Európy. Vieme si veľmi dobre predstaviť, že na mieste, kde sa národy pred 550 rokmi vraždili, teraz si budú podávať ruky. Nie je to ideálne miesto pre samity Európskej Únie alebo Vyšegrádskej štvorky?

13. 12. 1999

Na prvom stretnutí projektu „Bitka pri Lučenci“ sme sa rozhodli pre základné línie výskumu.

História je pod vedením J. Drenka. Archeológiu má na starosti E. Hrašková. Zemné práce prevádzajú jaskyniari F. Radinger a Š. Tomala. Letecké snímkovanie pilotuje I. Dianiška. Spolupráca s úradmi E. Balážová. Svoje paranormálne schopnosti ponúkol p. Ďurbis. Filmovanie a fotografovanie, internetová prezentácia, prieskum detektorom kovov M. Drobný. Do dnešného dňa na projekte spolupracovalo cez 50 nadšencov a odborníkov z 3 krajín.

1. 3. 2000

Prvý prieskum bol venovaný histórii. Zo samotného názvu bitky vyplýva, že sa odohrala pri Lučenci, pravdepodobne nad susediacou obcou Opatová (dnes súčasť Lučenca). Prvá nepotvrdená zmienka o kláštore pochádza z konca 12. storočia. Obec Opatová vznikla asi neskôr v 13. storočí. Prvá písomná zmienka o nej pochádza až z roku 1548. Vieme, že na Kráľovskom vŕšku nad obcou stála v polovici 15. storočia pevnosť Jana Jiskru z Brandýsa, ktorá bola dejiskom slávnej bitky. Na základe čiastočných písomných prameňov bolo už dávnejšie na tomto mieste predpokladané opátstvo, teda kláštor s kostolom.. Neskôr mal práve Jiskra prestavať opátstvo na pevnosť.

Názov Opatová zrejme vznikol z tohto pomenovania. Nakoľko písomné pramene nie sú dostatočné, už v minulosti sa domáci historici venovali terénnym prieskumom v tejto lokalite. Pri kopaní niektorých hrobov boli náhodne objavené zvyšky architektúr, neexistovali však žiadne fotografie, obrázky či nákresy stavieb.

To boli základné poznatky, z ktorých sme vychádzali. Prvým cieľom bolo nájsť dôkaz miesta, kde sa odohrala Bitka pri Lučenci. Kde však začať?

15. 5. 2000

Vznikajú internetové stránky projektu na adresách www.BitkapriLucenci.sk a česká verzia www.BitvauLucence.cz (zrušená v roku 2002). Do dnešného dňa ich vzhliadlo cez 20.000 návštevníkov. Obsahujú 3 videosekvencie, 300 fotografií, desiatky článkov a diskusií. Pri tvorbe stránok sme ešte netušili, ako nám neskôr pomôžu.

25. 6. 2000

OBR. 01, p. Ďurbis s virguľami v rukách na cintoríne

Na lokalizáciu múrov stavieb sme použili aj netradičné metódy, paranormálne javy. Do prázdnej mapy sme začali zakresľovať prvé poznatky. Územie možnej existencie opátstva však stále bolo príliš veľké.

1. 8. 2000

Prvýkrát sme vzlietli. Pomocou leteckého snímkovania sme sa pokúšali identifikovať terénne nerovnosti. Žiaľ, bez úspechu. Ďalšie lety sme si naplánovali o rok, na jar 2001.

13. 9. 2000

OBR. 02, Letecká fotografia časti cintorína s 5 bodmi pre archeologické sondy

Písomné pramene, povery a fámy poukazovali na existenciu múrov pod hrobmi na cintoríne v Opatovej. Vedeli sme napríklad o náleze muriva či klenby z 25 decembra 1920 v hĺbke 150 cm. Aj podľa týchto informácií sme sa rozhodli pre 5 archeologických sond. Cintorín je však dodnes funkčný a výskum na tak chúlostivom mieste je mimoriadne náročný. Zadefinovali sme si preto základné technické a etické pravidlá:

1. neporušiť žiadny z hrobov bez ohľadu na jeho vek alebo výzor

2. v blízkosti nových hrobov neporušiť ani uličky v ich okolí

3. archeologické sondy realizovať iba v uličkách

4. po ukončení prác dať všetko do pôvodného stavu

5. ukončenie všetkých prác pred Sviatkom zosnulých

6. všetky práce zdokumentovať fotografiami a filmom

Prvú sondu sme uskutočnili s veľkým očakávaním. Žiaľ, nepriniesla výsledky. Do hĺbky 150 cm sme objavili iba kúsky keramiky. Múr sa zatiaľ nenašiel.

12. 3. 2001

OBR. 03, Kostol v Bélapátfalva v Maďarsku

OBR. 04, Pôdorys kostola s kláštorom v Bélapátfalva v Maďarsku

Historický výskum priniesol zaujímavé výsledky. Opátstvo v Opatovej by s najväčšou pravdepodobnosťou malo byť kópiou kostola s kláštorom v obci Bélapátfalva v Maďarsku. Modrou farbou je nakreslený kostol, dodnes exitujúci. Sivou - kláštor, z ktorého je zachované iba základné murivo.

Projekt sa týmto faktom rozšíril aj o nový cieľ. Uvedená lokalita by dopĺňala zoznam lokalizovaných, zaniknutých stredovekých kláštorov. V poznaní doterajšej histórie mesta sa javí ako najstaršia známa sakrálna architektúra. Opátstvo pri Lučenci je zrejme ukryté pod zemou a zachované sú iba základy. Objavenie miestností podľa maďarského vzoru ako studňa (na pôdoryse číslo 9), prameň (14), latrína (19), vchod do pivnice (21), je však veľmi reálne. Samozrejme nález múrov by nám úplne postačoval.

Pripravili sme sa na druhé fotenie z vtáčej perspektívy.

21. 4. 2001

OBR. 05, Terénna vlna pri cintoríne v Opatovej pri Lučenci

Fotografie z lietadla nám v jarnej prírode odkryli terénnu vlnu, ktorá by mohla dokumentovať vonkajšie valové opevnenie opátstva (čierna linka na obrázku). Lokalizácia sond bola urobená správne, je presne v srdci tohto valového opevnenia. Je zaujímavé, že tento objav nám pomohol nájsť návštevník internetovej stránky z Bratislavy p. Záhradník. Nedočkavo sme plánovali kopanie ďalších sond.

13. 5. 2001

OBR. 06, Časť kachlice nájdenej v archeologickej sonde

Sondy č. 2 a 3 odkryli fragmenty keramiky a kachlice. Niektoré z črepov môžeme datovať do obdobia gotiky (zlomok kachlice na obrázku). Dôležitý je nález plevových tehál, ktoré poukazujú na starobylosť nálezov. Tehly sa používali už v románskom období. Jednotlivé zvrstvenia v profile sond poukazujú na neskoršiu ľudskú činnosť. Porušenie pôvodných archeologických vrstiev bolo spôsobené pochovávaním v minulosti ako aj v súčasnosti na novodobom cintoríne. Tri sondy neobjavili žiadny múr. Ako zabrániť opätovnému ničeniu archeologickej lokality? Nachádza sa vôbec ešte nejaký múr v celistvosti?

24. 6. 2001

OBR. 07, Prvá fotografia múru nájdeného na cintoríne pri Lučenci

9:00 začiatok kopania sondy č. 4

11:00 hĺbka 50 cm - sypké podložie (črepy)

13:00 hĺbka 100 cm - sypké podložie (črepy)

15:00 hĺbka 150 cm - sypké podložie

Predpokladali sme murivo do hĺbky 150 cm. Boli sme sklamaní, keď sme odkryli len sypké podložie. Nakoľko sme sa domnievali, že lokalizácia sondy je správna, rozhodli sme sa pre pokračovanie o ďalších 50 cm.
17:00 hĺbka 200 cm – prvé murivo o hrúbke 70 cm na fotografii.
18:00 hĺbka 230 cm - druhé murivo v 90 stupňovom uhle k predchádzajúcemu, zrejme roh múrov

Povery a fámy sú definitívne preč! Po desiatkach, možno stovkách rokov sme ako prví svedkami stavby, ktorá bola jadrom Bitky pri Lučenci. Bolo to zadosťučinenie pre všetkých. Netušili sme, že za pár týždňov na nás čaká ešte väčšie prekvapenie.

26. 6. 2001

OBR. 08, Tri dokázané línie múrov

Po múroch opísaných z roku 1920 a terajšieho objavu sme mohli zakresliť už tri línie múrov (červené linky). Vodorovné línie sú od seba vzdialené 7 metrov. Je zaujímavé, že opátstvo v Bélapátfalva v Maďarsku má tiež šírku miestností presne 7 metrov. Je to len náhoda? Alebo obe budovy boli verné kópie? Ešte stále však neprišiel čas priložiť pôdorys z Maďarska na našu mapku. Chýbajú nám ďalšie záchytné body. Začíname kopať poslednú plánovanú sondu.

30. 6. 2001

OBR. 09, Líc a rub mince z obdobia (1172-1196), nález zo sondy č. 5

Sonda č.5 vykreslila presné tvary múrov. Pomocou detektoru kovov sme objavili medenú mincu. Jej datovanie nám však vyrazilo dych. Je z obdobia Belo III. (1172-1196). Do mozaiky historických faktov nám tento objav presne zapadá. Ak sa minca použila pre zosnulého - obolus (legenda: minca pre prievozníka Charóna), musel byť na tomto mieste cintorín. To by znamenalo potvrdenie existencie opátstva. V tých časoch sa pochovávalo práve pri kostoloch. Jedná sa o medenú napodobeninu zlatých mincí (Byzanská ríša). Nápisy sú v arabštine.

Doterajšie datovanie historických súvislostí:

· Rok 1128: údaj o postavení kostola v Lučenci, listinne nedoložený. Kostol sa zatiaľ nenašiel (miesto kostola sa nepotvrdilo pri archeologickom výskume pod Kalvínskym kostolom. Ďalšia možná lokalita je aj Psí chrbát pri Vidinej...)

· 1190: farnosť v Lučenci a kláštor v Opatovej, listinne nedoložené. Opátstvo nebolo doteraz lokalizované a dokázané

· 1172-1196: náš nález mince (na obrázku líc a rub mince)

· 1239 – 1240: zmienka o cistercitoch (opátstvo) v Lučenci a v Tuhári, listinne nedoložené.

· 1247 3. august: prvý listinný doklad o Lučenci od kráľa Bela IV. Lučenec ako terra Luchunch....

· 1451: mesto Lučenec (oppidum Losoncz) list Jána Hunyadiho z 10. augusta
7. septembra bitka pri Lučenci, v ktorej zvíťazili vojská Jana Jiskru nad vojskom Jána Hunyadiho....

8. 7. 2001

OBR. 10, Stena Jasovskej jaskyne s nápisom popisujúcim Bitku pri Lučenci

Navštívili sme Jasovskú jaskyňu pri Moldave nad Bodvou. V roku 1923 tu bol objavený staročeský nápis z doby Jana Jiskru z Brandýsa, v ktorom dvaja účastníci bitky pri Lučenci zvečňujú víťazstvo Jiskrových vojsk nad Jánom Hunyadim. Na obrázku je jasne čitateľný začiatok textu. Žiaľ, kresby opevnenia sme nenašli.

8. 8. 2001

Podali sme návrh na vyhlásenie lokality za národnú kultúrnu pamiatku Slovenska. V súčasnosti sú zvyšky architektúr v značnej hĺbke pod povrchom zeme. Dochádza k ich deštrukcii, hlavne na území dnešného cintorína, pri hĺbení hrobov. Likvidujú sa náleziská a porušujú sa intaktné archeologické vrstvy. Vyhlásenie lokality za pamiatku by zachránilo naše kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie. Archeologický prieskum pokračoval v úspešnej sonde č. 5, ktorá ešte stále neodkryla všetky svoje tajomstvá. Prečo sa múry objavujú až tak hlboko pod zemou zostáva pre nás záhadou.

13. 8. 2001

OBR. 11, Opracovaný kameň s bielym povlakom

OBR. 12, Dva kusy kamenných blokov, pravý ešte s časťou pod zeminou

Sondu č. 5 sme rozšírili. Neverili sme vlastným očiam, keď sme v hĺbke 230 cm odkryli obrovské kamenné bloky o veľkosti 215 x 85 cm (2 kusy pri sebe v 45 stupňovom uhle). Hrúbka kvádra pokrytého tenkou vrstvou vápna je od 10 do 35 cm. Opracovanie kameňa je jednoznačne ľudskou činnosťou. Žiaľ, zatiaľ nevieme na aký účel slúžili. Existencia architektúry nad Lučencom (svedok Bitky pri Lučenci) je týmto objavom definitívne potvrdená a určite napomôže k vyhláseniu lokality za kultúrnu pamiatku Slovenska.

21. 8. 2001

OBR. 13, p. Drobný s jeho ľavou rukou na bloku kameňa

OBR. 14, p. Radinger v štôlni

Archeologický výskum je extrémne náročný z dôvodu funkčnosti cintorína. Sondy sa realizujú banským spôsobom. V hĺbke od 2 do 2.5 metra sa kopú úzke štôlne. Zo sondy č. 5 sme tromi smermi vykopali dĺžku chodieb 5 metrov. Žiadne ďalšie prekvapenia sme už neobjavili. Pripravili sme zakrývanie výkopov.

12. 10. 2002

OBR. 15, V bedničke posolstvo pre ďalšie generácie výskumníkov

Sonda č. 5 sa zakryla. Na jej dne sme nechali odkaz. Písmo sme vložili do fľaše, zaliali voskom a spolu s multimediálnym CD o Lučenci zakopali. Predpokladáme, že jej opätovné odkrytie bude až o desiatky rokov, po presťahovaní cintorína. Ďalším generáciám Lučenčanov sme popriali veľa šťastia. Uvedomovali sme si, ako nikdy predtým, krátkosť ľudského bytia, v porovnaní s časom dejín.

15. 3. 2002

OBR. 16, p. Hrašková profesionálna archeologička pri rozhovore pre televíziu

Počiatočné ciele projektu „Bitka pri Lučenci“ boli splnené. Je podaná žiadosť na vyhlásenie lokality za archeologickú kultúrnu pamiatku. Objavené múry sú pravdepodobne opátstvo, ktoré bolo neskôr v centre Bitky pri Lučenci. Prekvapením bolo zistenie, že toto opátstvo je asi najstaršou stavbou Lučenca. J. Drenko podľa nových skutočností dopísal 3 knihy. Táto reportáž je zasa výber z multimediálneho CD o celom projekte, ktoré sa vydá v najbližších týždňoch. Publikovaných bolo cez 20 článkov, odvysielal sa jeden televízny šot a rozpracovaný je dokumentárny film venovaný tomuto projektu..

Medzi naše ďalšie ciele patrí zapojiť projekt do fondov na záchranu európskych kultúrnych dedičstiev. Pripraviť projekty na rozbehnutie turistického ruchu a samozrejme pokračovať vo výskume.

Ďakujeme všetkým lokálpatriotom, odborníkom či dobrovoľníkov za pomoc. Touto cestou vyzývame všetkých, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť nášho mesta, aby priložili ruku k dielu.

1.7. 2002 – 1. 3. 2003

OBR. 17, Jeden z najväčších geofyzikálnych výskumov na Slovensku realizoval RNDr. Kamil Rozimant, profesor z Katedry aplikovanej a environmentálnej geofyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komeského v Bratislave. Súčasný geofyzikálny - geoelektrický prieskum bol prevedený multielektródovou metódou, vo svete označovaný ako „2D resistivity imaging“. Princíp metódy spočíva v lokalizácii podzemných objektov, ktoré sa svojim merným elektrickým odporom odlišujú od okolia. Napríklad stavebné materiály majú spravidla zvýšený elektrický odpor ako zemina. Na leteckej fotografii sú vyznačené línie, kde sa uskutočnil tento výskum. Výsledkom meraní sú grafické zobrazenia vertikálnych rezov až do hĺbky 4-8 metrov. Zistilo sa teda, čo sa nachádza pod povrchom cintorína bez toho, aby sa museli kopať klasické archeologické sondy. Meranie v reze MK 11 sme zámerne viedli cez miesta, kde sme pred rokom pomocou archeologických sond objavili murivá resp. kamenné bloky. Na grafoch je zakrúžkovaná časť minuloročných nálezov v metráži 23-28, ktoré sa potvrdili. Netrpezlivo sme preto čakali, čo nám monitor počítača ďalej prezradí. Na jednotlivých obrázkoch môžete vidieť svetlé časti, čo je zemina a tmavé časti, čo sú miesta výskytu zbytkov podzemných múrov. Výrazné indície sa nachádzajú v vertikálnom reze MK 14a na metrážach 45-47, v reze MK 11 aj na metráži 4-6, v reze MK 9 na metráži 8-13 a v reze MK 3 na metráži 9-15. Kamil Rozimant rekapituluje: „Z grafov sme zistili, že okrem muriva v reze MK 11 sa ešte pod zemou nachádzajú ďalšie, minimálne 3 veľké náleziská. Rezy sú uložené presne pod sebou ako sa nachádzajú na mieste cintorína. Z toho môžeme usudzovať, že časti stavby v rezoch MK 9 a MK 3 môžu byť súvislé aj niekoľko metrov dlhé múry.“ Výskum bude pokračovať.

9.1.2004

OBR. 18, Mesto Tábor

Spoločná husitská resp. bratrícka (Jiskrova) história predurčuje mestá Lučenec a Tábor k spolupráci. Alois Jirásek už v roku 1899 s dielom „Bitva u Lučence“ spojil bohatú históriu našich regiónov. Veľavravným posolstvom sú aj mená obcí z okolia Lučenca ako Praha, České Brezovo atď. Podľa štatistík práve v našom regióne bola najväčšia intenzita husitského a bratríckeho hnutia v 15. storočí (Etnograficý atlas Slovenska). Obrátili sme sa preto s ponukou spolupráce medzi mestami Tábor a Lučenec. Navrhované základné body spolupráce:

· v rámci aktivít „družobných“ miest

· pri zriadení „Husitského múzea/expozície“ v Lučenci

· pri každoročných oslavách „Bitka pri Lučenci“

· pri interdisciplinárnom výskume „Bitka pri Lučenci“ (viac na www.BitkapriLucenci.sk)

v rámci spoločných projektov na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ

Najvýznamnejšie dátumy v dejinách Lučenca

Podčiarknuté dátumy a udalosti sú zo strategického hľadiska najdôležitejšie.

1128 údaj o postavení kostola v Lučenci (Lambert), listinne nedoložený. Miesto kostola sa zatiaľ nenašlo (miesto kostola sa nepotvrdilo pri archeologickom výskume pod Kalvínskym kostolom. Ďalšia možná lokalita je aj Psí chrbát pri Vidinej...)

1172 – 1196 pochovávanie na cintoríne v Opatovej, čo môže dosvedčiť objavená mincu z obdobia Belo III. (1172-1196) pri výskume Bitka pri Lučenci dňa 30. 6. 2001.

1190 farnosť v Lučenci a kláštor v Opatovej, listinne nedoložené. Oslavy 800. výročia katolíckej farnosti v Lučenci sa uskutočnili 22. septembra 1990 aj s biskupskou omšou.

1239 - 1240 zmienka o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci – Tuhári, listinne nedoložené

1247 3. august - prvý listinný doklad o Lučenci od kráľa Bela IV., Lučenec ako terra Luchunch

1262 Lučenec - Losunc, farár Andrej

1271 Lučenec - in Lusunch

1275 Lučenec - in Losunch, terra Losunch

1277 Lučenec - possesio Lusunch

1280 9. august - listina kráľa Ladislava IV., Lučenec - possesio Lusunch

1299 metačná listina údajne uvádza Lučenec ako mesto (oppidum), zachovaná je listina s opisom hraníc chotára Lučenec - Lusunch, riečka Lučenec - aqua Lusunch, riečka Tuhár - iuxta Holuchtugar, potok a obec Slatinka - fluv. Zalathna, de Zalathna

1327 listina uvádza Lučenec ako dedinu alebo mesto („villa seu civitatis Luchunch“)

1332 - 1337 farnosť v Lučenci sa uvádza v pápežských desiatkoch ako Lucens

1350 Tomáš Tomaj (od ktorého sa odvodzuje rod Losonczi Bánffy) pokračuje v prestavbe kostola v Starej Haliči

1386 Štefan Lučenský dostal od kráľovnej povolenie postaviť si hrad v Haliči

1404 názov obce Lučenec - Losoncz

1406 kráľ Žigmund potvrdzuje Lučenec pre Lučenskovcov

1451 mesto Lučenec (oppidum Losoncz) list Jána Hunyadiho z 10. augusta

1451 7.septembra - Bitka pri Lučenci, v ktorej zvíťazili vojská Jana Jiskru nad vojskom Jána Hunyadiho

1467 Lučenec - Lossoncz, listina kráľa Mateja; Lučenec patrí do divínskeho panstva

1477 26. marca daroval kráľ Matej obec Tuhár - Tugar Szilassyovcom

1502 Lučenec ako mesto, údajne na listine erb mesta s pelikánom

1516 do Lučenca - Lossoncz patrilo 35 farností z Novohradu

1528 Lučenec - Losontz zaznamenaný na prvej mape Uhorska

1542 potvrdenie privilégií poľnohospodárskeho mesta Lučenec kráľom Ferdinandom

1554 turecký súpis daňovníkov mesta Lučenec - Lušeniča, mesto malo okolo 1300 obyvateľov, 1 kostol, 2 farárov, 1 mlyn s dvoma kolesami

1562 3. januára kráľ Ferdinand potvrdil majetky Tuhára pre Juraja Szilassyho

1573 Opatová pri Lučenci - Apadfalwa

1590 rímskokatolícky kostol v Lučenci prevzali evanjelici a. v.

1596 urbár mesta Lučenec, obce Opatová

1608 prestup väčšiny obyvateľov Lučenca na kalvínsku vieru, kanonická vizitácia, kalvíni prevzali kostol, faru, školu a pozemky

1618 potvrdenie výsad mesta Lučenec kráľom Matejom II. v art. 27 v Bratislave

1619 prvý známy cech v Lučenci vytvorilo 7. krajčírov, 2 remenári a 1 sedlár

1622 zhoreli mestské privilégiá Lučenca, 3. novembra vojská Gabriela Bethlena vypálili mesto a zabili 130 ľudí

1633 Ferdinand II. udelil mestu Lučenec dekrét art. 53 v Soproni

1643 cech hrnčiarov v Lučenci založilo 8 majstrov

1666 cech zámočníkov, kováčov a stolárov

1676 katalóg rektorov, študentov, školské zákony kalvínov

1691 mesto Lučenec dostáva 7. novembra ochranný dekrét od Leopolda I.

1695 Leopold I. udeľuje 1. augusta Lučenci právo jarmokov

1706 od 1. mája prechádza mestom poštová linka

1731 konfesijné zloženie mesta Lučenec: 1500 kalvínov, 100 evanjelikov, 30 rímskokatolíkov a 2 izraeliti

1742 Matej Bel v monografii Novohradskej stolice opisuje mesto Lučenec

1755 časť mesta vyhorela; zriadená rímskokatolícka škola

1766 pošta z Lučenca premiestnená do Haliče

1771 urbár mesta Lučenec a obcí Lučenec - Tuhár a Lučenec - Opatová

1773 urbár mesta Lučenec

1784 výstavba evanjelického kostola

1785 Lučenec má 2711 obyvateľov

1791 pri kalvínskom gymnáziu zriadený teologický ústav, vychovával duchovných aj pre Moravu

1792 prestavba rímskokatolíckeho kostola

1804 Jozef Szilassy získal kráľovskú donáciu na Lučenec - Tuhár

1814 listina kráľa Františka I. z 30. júna povyšuje obec Lučenec - Tuhár na město

1818 postavený kúpeľný dom v lučenských kúpeľoch

1827 zriadené evanjelické seniorátne gymnázium

1833 - 1834 kalvínske gymnázium sa vyvinulo na kolégium a lýceum s kurzom filozofie, teológie a práva

1842 premiestnená pošta z Haliče do Lučenca

1844 otvorená prvá detská opatrovňa v Lučenci

1846 prvé lučenské noviny Pelikán, založená sporiteľňa

1849 mesto vypálené ruskou cárskou armádou (9. augusta)

1851 v rámci Losonczi Phőnix vydané prvé dejiny Lučenca

1851 objavený Lučenecký poklad v krypte v podzemí Kalvínskeho kostola

1853 postavený kalvínsky kostol v novogotickom slohu

1858 evanjelický kostol vybudovaný na základoch tolerančného chrámu

1865 telegrafné spojenie mesta

1869 štátny učiteľský ústav, zriadená textilka v Opatovej a parný mlyn v Lučenci

1870 otvorené štátne gymnázium

1871 napojenie Lučenca na železničnú sieť

1872 zriadenie mestského magistrátu

1884 zriadený mestský park

1885 Sternlichtova smaltovňa, zriadený Telocvičný a šermiarsky spolok

1891 - 1892 pripojenie Lučenca - Tuhára a Malej Vsi k mestu Lučenec

1894 postavená nová budova radnice

1899 verejné elektrické osvetlenie mesta, povodeň

1901 vybudovaná mestská nemocnica na Tuhárskom námestí

1902 telefónne spojenie mesta

1910 prvé stále kino Apollo

1911 vychádzajú v poradí druhé dejiny mesta Lučenec

1914 - 1918 prvá svetová vojna

1919 pripojenie Lučenca k prvej Československej republike

1923 zriadená štátna nemocnica

1925 vysviacka neologickej synagógy, otvorenie teologického seminára kalvínskej cirkvi, zapojenie mesta do energetickej siete vysokého napätia

1928 publikácia Lučenec a kraj novohradský od V. Polívku

1930 T. G. Masaryk v Lučenci

1938 pripojenie Lučenca k horthyovskému Maďarsku (10. novembra)

1943 vychádzajú v poradí štvrté dejiny mesta

1945 oslobodenie Lučenca (14. januára)

1948 nástup komunistov

1960 vznik Mestského národného výboru, mesto je strediskom okresu so 154 obcami

1968 Lučenec obsadený vojskami Varšavskej zmluvy

1969 rozsiahle čistky, nástup normalizácie

1982 majstrovstvá sveta v parašutizme na letisku v Boľkovciach

1989 začiatok demontáže socializmu a budovania demokracie

1993 vznik Slovenskej republiky

1997 nové územnosprávne členenie, Lučenec sídlom okresu s 55 obcami, súčasť Banskobystrického kraja

2004 nové územnosprávne členenie štátnej správy, Lučenec sídlo obvodného úradu, súčasť Banskobystrického kraja

Poklady

Lučenecký poklad bol objavený v krypte v podzemí Kalvínskeho kostola v Lučenci v roku 1851. Poklad potom odovzdali do cisársko-kráľovskej pokladnice do Viedne, čo bolo v súlade s vtedajšími zákonmi. Keďže viedenská vrchnosť poklad nepokladala za mimoriadne významný, jeho jednotlivé súčasti po zaplatení určenej sumy v roku 1853 previezli do Národného múzea v Budapešti. Jeho riaditeľom bol Augustín Kubínyi, rodák z Vidinej pri Lučenci.

V septembri 1997 Maďarské národné múzeum v Budapešti zapožičalo na päť dní asi dve tretiny Lučeneckého zlatého pokladu počas osláv 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste Lučenec. Stalo sa tak na základe osobného rokovania slovenskej veľvyslankyne Evy Mitrovej s riaditeľom múzea Istvánom Gedaim. Rokovania prebehli aj s veľvyslancom Maďarskej republiky v SR Jenöm Borosom.

Podľa dokumentov Novohradského múzea v Lučenci šperky slúžili ako ozdoby pri pochovávaní zosnulých. Pravdepodobne patrili rodine Forgáčovcov. V roku 1595 Žigmund Forgáč v krypte pochoval svoju manželku Annu Lossonczyovú. Začiatkom 17. storočia tam pochovali aj jeho dcéry z druhého manželstva, ktoré zomreli v mladom veku.

Beztvárnu expozíciu Kalvínskeho kostola by určite prítomnosť Lučeneckého pokladu pozdvihlo na úroveň podobných výstav po svete. Poklady totiž lákajú ľudí už od nepamäti. Bratislavský hrad navštívia desaťtisíce zvedavcov, aby si pozreli „Klenoty dávnej minulosti Slovenska“ (obr.1, zrkadlo zo zlata). Davy ľudí prichádzajú do Budapešti, kde si v budove Maďarského parlamentu môžu prezrieť uhorské korunovačné klenoty (obr.2, Svätoštefanská koruna). Britské kráľovské klenoty (obr.3) v hrade Tower v Londýne si prezrú státisíce návštevníkov. Lučenecký poklad obsahuje vzácne prstene, náramky, retiazky, pozlátené opasky a ďalšie rôzne ozdoby, ktoré sú v súčasnosti uložené v depozite Národného múzea v Budapešti. Tak ako pre Viedeň pred 150 rokmi, aj pre Budapešť je v súčasnosti Lučenecký poklad málo významný a stráca sa v tisícich podobných exponátov. Pre mesto Lučenec je však jedinečný a nenahraditeľný. Navrátenie resp. dlhodobé zapožičanie zlatého pokladu je podľa všetkého skôr politický problém.

Oficiálna požiadavka do Múzea v Budapešti o prepožičanie "Lučeneckého pokladu" a vypracovanie projektu pre jeho stálu expozíciu v Lučenci:

Čo spraviť aby sa zlatý poklad dostal späť do Lučenca?

1. Pripraviť projekt pre stálu expozíciu v Kalvínskom kostole (technické, bezpečnostné a finančné nároky). Vychádzať zo skúseností z roku 1997.

Výstup	Vytvoriť projekt pre stálu expozíciu Lučeneckého zlatého pokladu v Kalvínskom kostole	Koľko to bude stáť	5000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	Mesto LC z poslaneckých peňazí (Miroslav Drobný)
Spolupracujúce inštitúcie, osoby	Jozef Drenko, Eva Balážová, SMK Lučenec, sekretárka Forgáčovcov	Dátum ukončenia	6/ 2004
Zodpovedná osoba	Jozef Murgaš, 0905-250905, murgas@pobox.sk	Poznámky

2. Požiadať o spoluprácu Ministra zahraničných vecí SR

3. Požiadať o spoluprácu veľvyslanca Maďarskej republiky v SR, veľvyslanca Slovenskej republiky v MR, Národné múzeum v Budapešti, Vyšší územný celok Banská Bystrica (majiteľ Kalvínskeho kostola)

4. Iniciovať petíciu občanov mesta Lučenec za navrátenie pokladu a finančnú zbierku (vo forme budúcich vstupeniek) na zabezpečenie prvotných nákladov na expozíciu.

5. Osloviť rodinu Forgáčovcov o spoluprácu.

6. Pripraviť projekty pre fondy EÚ v rámci cezhraničnej spolupráce, rozvoja cestovného ruchu atď.

7.september 1451 Bitka pri Lučenci je vďaka Aloisovi Jiráskovi (trilógia Bratržství) najznámejšou historickou udalosťou Lučenca, jej propagácia je nedostatočná. Okolité obce Praha, České Brezovo sú výnimočné pre rozvoj cestovného ruchu so zameraním na českú republiku. V oblasti archeológie je strategické zviditeľniť archeologické pozostatky Opátstva cistercitov v Opatovej pri Lučenci– dejisko Bitky pri Lučenci 1451 a zapísať lokalitu medzi Kultúrne pamiatky Slovenska.

Hospodárstvo

Hospodárstvo do roku 1918

Údajne prvá (neoverená) správa o Lučenci - postavenie kaplnky Lambertom na počesť Blahoslavenej Panny Márie - pochádza z roku 1128. Katolícka cirkevná správa a kláštor v Lučenci - Opatovej sa spomína od roku 1190. Cisterciátsky kláštor Valis lucida okrem náboženskej plnil aj hospodárske funkcie. Kláštor mal pozdvihnúť poľnohospodárstvo a kolonizovať riedko osídlený kraj okolo horného Ipľa. Z polohy kláštora na križovatke dvoch ciest, diaľkovej, ktorá spájala Západoslovenskú a Východoslovenskú nížinu a vnútrozemskej, ktorá smerovala zo Zvolenskej kotliny k Budínu, možno usudzovať, že medziiným spĺňal obchodnú funkciu.

Pánmi Lučenca v 13. storočí boli uhorské šľachtické rody Zaah (Zach), Szemere Kačič a ďalšie. Najvýznamnejším bol rod, ktorý mal spoločného predka s rodom Bánffy z Lučenca v starom uhorskom veľmožskom rode Tomaj. Z rodu Tomaj pochádzal palatín Dionýz, ktorý dostal donačnú listinu na Lučenec od kráľa Andreja II v roku 1232. Časť pozemkov mu patrila do roku 1241. Pôvodná osada Lučenec bola na lokalite Eb hát (Psí chrbát) medzi Vidinou a Opatovou. Z rokov 1239 - 1240 je ďalšia zmienka o cisterciátskej reholi pod vedením Tusagara v Tuhári i v Lučenci.

Prvá listinná zmienka (dokument) o Lučenci pochádza z 3. augusta 1247. V Listine kráľa Bela IV. sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Z roku 1275 pochádza správa o pobyte nemeckých baníkov v Lučenci. Listina kráľa Ladislava z 9. augusta 1280 spomína Lučenec ako possessio Lusunch.

Údajná metačná listina z roku 1299, v ktorej sa Lučenec spomína ako mesto, mala byť uložená v Ostrihomskej kapitule, kde sa však nenachádza a dodnes nebola objavená. V inej listine z roku 1299, kde sa vytyčuje chotár Lučenca sa uvádza terra Lusunch. Z roku 1327 je síce zmienka „ville seu civitatis Luchunch“ (dedina či mesto Lučenec, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom), tá však nie je jednoznačným dôkazom, že Lučenec už v tom období bol mestom. V pápežskej desiatke z rokov 1333 - 1337 sa Lučenec (Lucens) spomína ako farnosť (plebania). Lučenec pôvodne bol poddanskou obcou Divínskeho hradného panstva. V roku 1393 kráľ Ludovít Veľký daroval panstvo Divín (Dyen, Dyuen) rodu Lossonczyovcov a Lučenec (Lochon) šiestim bratom Lossoncziovcom. Maďarská história registruje Lučenec ako poddanské mestečko. V časoch rozhodujúcich o jeho spoločenskom a verejnoprávnom postavení (13. a 14. st.) nemal Lučenec šancu stať sa slobodným mestom - nachádzal sa hlboko v zázemí, navyše mimo hlavných tranzitných ciest. Profit z vnútorného obchodu a trhov nebol dostačujúcim pre ekonomickú a spoločenskú výnimočnosť, takže mestská komunita nemala dostatok vlastných ekonomických a politických síl presadiť sa cez upevňujúce sa zemepanské zriadenie.

V roku 1442 Lučenec ovládli Jiskrovci (bývalí husitskí vojaci z Čiech a Moravy), ktorí v Lučenci - Opatovej (na Kráľovskom vŕšku) zriadili z kláštora pevnosť (veliteľom bol Matej z Kněžíc). 7. septembra 1451 sa tu odohrala známa bitka pri Lučenci. Priebeh bitky medzi Jiskrom a Hunyadim opisujú kroniky (Ján Thúróczi, Anton Bonfinius, Ján Dlugosz) a básnická pieseň Michala Behaima. Kronika Jána Thúrócziho (1430 - 1490) spomína zradu časti Hunyadiho vojska, preto vraj musel odísť z boja. Naopak, kronika Jána Dlugosza (1415 - 1480) uvádza zradu v Jiskrovom vojsku. Pravdou však je, že tieto „zrady“ nemali vplyv na vlastný priebeh bitky. Vojsko Jana Jiskru (vyše 4000 bojovníkov) a obrancovia Lučenskej pevnosti (do 500 bojovníkov) lepšou bojovou taktikou porazili vyše 16000 armádu Jána Hunyadiho. Jiskra sa zmocnil celého gubernátorského tábora a prenechal ho vojakom ako korisť.

V roku 1451 sa Lučenec dokázateľne uvádza ako mesto.

V roku 1467 v listine kráľa Mateja sa Lučenec uvádza ako súčasť Divínskeho hradného panstva. Časť Lučenca daroval kráľ Matej Michalovi Orszaghovi Guthimu, zemepánmi boli aj Perényiovci. Na listine z roku 1502 je údajne symbolický erb mesta Lučenec - pelikán kŕmiaci vlastnou krvou tri mláďatá a názov mesta uvedený ako Losoncz. V rokoch 1510 a 1512 na zasadnutí cisterciátskej rehole v Luzerne sa zúčastnil aj opát z Lučenca - Opatovej.

Na najstaršej mape Uhorska (od študenta Lazara) z roku 1528 je zaznamenané mesto Lučenec ako Losontz. Zákonným článkom XXXIV. z roku 1542 boli potvrdené mestské práva Lučenca. V roku 1552 Štefan (István) Lossonczy padol v protitureckých bojoch, čím rod po meči vymrel, lučenské majetky po praslici pripadli z časti dcére Anne Lossonczyovej (prvý manžel Krištof Ungnad, druhý Žigmund Forgách). V roku 1553 v Lučenci spísali 80 poddanských port (domácností).

Po roku 1554 Lučenec obsadili na takmer 40 rokov Turci. Turecký beg začas býval v Lučenci v bašte kaštieľa (castellum) vedľa kostola na dnešnej Begovej ulici. Lučenec je v tureckých prameňoch označovaný ako Lušeniča. Príjmy z mesta boli 23711 akčí (podľa deftera z roku 1562). Lučenec patril do cháss (majetok) fiľakovského sandžáku. Rod Krištofa Országha Guthiho po meči vymrel a pozemky Lučenca po praslici zdedila v roku 1569 dcéra Borbala s manželom. Zemepánmi Lučenca boli Žigmund Forgách, Štefan Török, Gašpar Homonay (manželka Klára Lossonczyová), Pavel Nyáry (manželka Zuzana Töröková) a Žigmund Balassa. Podľa súpisu z roku 1582 Lučenec na 26 portách mal 50 domov, daň 25 forintov. Prvým známym richtárom (bíró) mesta bol v roku 1582 Štefan Bencze. V roku 1584 Lučenec patril do ziametu Divín Mustafu s ročným výmerom 20000 akčí. V roku 1590 prevzali rímsko-katolícky kostol a faru evanjelici, ktorí používali kostol spolu s kalvínmi. V roku 1596 bol starostom mesta Michal Bertok, Z tohto obdobia sú známe priezviská 23 rodín z Lučenca. Pracoval tu mlyn a neskôr malý pivovar. Dominovalo poľnohospodárstvo - pestovanie obilnín, chov dobytka, oviec, vinohradníctvo a lesné hospodárstvo.

Na rozvoj mesta nepriaznivo vplývali vojny s Turkami a stavovské povstania.

Mestské výsady Lučenca boli potvrdené XXVII. zákonným článkom v roku 1618.

V septembri 1619 vznikol Cech krajčírov v Lučenci (založili ho 7 krajčíri a 2 remenári), artikuly potvrdil Žigmund Forgách.

Okolo roku 1620 údajne v Lučenci na fiľakovskej ceste v pivnici Vargovského (iné pramene uvádzajú Vajdovského) domu bola ukrytá Svätoštefanská uhorská kráľovská koruna.

Andrej Krásnohorský obsadil s bethlenovským vojskom 3. novembra 1622 Lučenec, dal popraviť 130 ľudí, medzi nimi aj početných Slovákov, ktorí prišli mestu na pomoc. Na mesto vyrubili daň 3000 florénov a veľkú časť mesta vypálili (údajne vtedy zhoreli aj výsadné mestské listiny).

Nové mestské výsady Lučenca 43. zákonným článkom z roku 1625 potvrdil kráľ Ferdinand. Mestské práva potvrdzuje aj 53. zákonný článok z roku 1635.

Spoločný cech zbrojárov Lučenca a Fiľakova (výrobcovia remeňov, štítov, kopijí, mečov a zámkov) bol založený v roku 1636.

V roku 1643 bol v Lučenci založený aj cech hrnčiarov (8 majstrov). Artikuly cechu garbiarov - čižmárov potvrdil František Wesselényi a Peter Bosnyák (pre 3 majstrov z Fiľakova a 5 majstrov z Lučenca) v roku 1656. 8. februára 1657 sa konala stoličná kongregácia zemanov v Lučenci. Cech zámočníkov a kováčov (8 majstrov) v Lučenci je známy z prelomu rokov 1666/1667.

7. novembra 1668 obyvatelia mesta Lučeniča (Lučenec) chassy jagerského mirimirana sa vykúpili z povinnosti pracovať na opevneniach jagerskej (Eger) a sečianskej (Szécsény) pevnosti.

Z roku 1671 je zachovaná listina z Lučenca Oppidi Losoncz s mestskou pečaťou. Zo starostov (richtárov) mesta Lučenec tohto obdobia poznáme - roku 1675 Samuel Repeczky a Ondrej Csizmadia, 1676 Andrej Nyerges a Andrej Serfözö, 1677 Ján Eötvos Bende a Andrej Tassy, 1680 Juraj Györy a Michal Fazekas, 1681 Andrej Gellén a Andrej Deák.

Po páde fiľakovského hradu roku 1682 (vypálený Turkami a vojskami Imricha Thökölyho) sa do Lučenca postupne presťahovali významné protestantské rodiny a remeselníci.

27. novembra 1683 šľachtici stolice v Lučenci sa podriadili cisárskym vojskám, ktoré viedli generáli Caraffa a Rabatta.

7. novembra 1691 Leopold I. vydal ochrannú listinu pre mesto Lučenec.

Cech gombičkárov (7 majstrov, 25 paragrafové cechové artikuly, potvrdené v roku 1693).

V roku 1695 dostáva mesto privilégium pre trhy a jarmoky (predávalo sa obilie, dobytok, koža súkno, ovčia vlna). Z roku 1703 je známy cech súkenníkov, z roku 1713 krajčírov a z roku 1722 cech halenárov.

Významné obdobie pre Lučenec predstavujú protihabsburské povstania Františka Rákocziho II. v rokoch 1703 - 1711. Do povstaleckej armády vstúpili desiatky obyvateľov (medzi vyšších dôstojníkov patrili napríklad Pavel Ráday, František Tolvay). V roku 1706 tu František Rákoczi zriaďuje poštovú linku a stály stoličný dvor.

V roku 1709 postihla mesto epidémia cholery, ktorej padlo za obeť asi 300 obyvateľov.

6. júla 1711 v Lučenci ohlásili dokument o szátmárskom mieri (šľachtici sa vrátili k vernosti ku kráľovi).

Do roku 1717 mestská rada pozostáva z 14 členov (2 sudcovia - richtári, 1 notár, 3 konzulovia, 1 poručík a tzv. dôstojníci pre krčmy, mäsiarne a trhy). V roku 1722 bolo v Lučenci už 6 cechov a 11 remesiel. V súpise Cigánov - Rómov z roku 1725 (vyhotovil slúžny Ján Darvas), sa uvádza 15 rodín, z ktorých dve sa chcú usadiť na lučenských pozemkoch Štefana Gyürkyho. V Lučenci v tom období žila aj jedna židovská rodina Abrahama Lörincza.

Stoličné zasadnutia sa konali v Lučenci v rokoch 1714, 1716, 1730 a 1734. Do roku 1730 zasadal stoličný súd v Lučenci, potom už striedavo v Szécsény a v Lučenci.

Súpis zlatníckych majstrov v Uhorsku uvádza v roku 1732 aj jedného majstra z Lučenca. V roku 1736 sa spomínajú obchodníci z Lučenca - Gréci Turta Christofori, Demeter Petkovič a Macedónec Anton Turba.

Matej Bel v diele Notitia Hungariae novae historico-geographica IV. zv., Viedeň, 1742, na stranách 61 - 63 uvádza opis mesta Lučenec:

"Mesto je spravované mestským magistrátom, ktorý každoročne volia všeobecným hlasovaním. Mesto vyniká 6 trhmi, kde obyvatelia banských miest znášajú nielen domáci, ale i cudzí tovar. Týždenné trhy sa konajú každý štvrtok. Uprostred mesta stojí kostol, pevný a starobylého slohu, obohnaný múrmi tak, aby mohol odvrátiť nepriateľa." Spomína stoličný dom a stoličné zhromaždenia a rody zemepánov: Losonczy, Forgách, Balaša, Zichy, Szemere, Török... "Mesto má štyri ulice, na námestí a uliciach sa po daždi vytvára blato."

11. júna 1755 časť Lučenca vyhorela (napríklad i budova gymnázia, kalvínskej fary). Podpaľačov chytili (organizátorka Bajúszová) a obesili, ale motív ich činu zostal neobjasnený.

V roku 1766 bola pošta premiestnená z Lučenca do Haliče.

V roku 1770 bolo v Lučenci už 200 remeselníckych dielní. Z roku 1772 máme zachovaný súpis vyše 300 rodových mien (i s vyznačením profesie - remesla) z Lučenca, Lučenca-Tuhára a Opatovej. V roku 1773 v listinách sa názov mesta uvádza ako Lucženecz, ale Lučenec-Tuhár ako Lossoncz-Tugar. V meste bolo 124 remeselníkov (z toho 32 čižmárov). V roku 1780 bol v meste zriadený Pokladničný úrad (Pénztárnoki hivatal), v meste bolo 9 obchodov.

V Geograficko-historickom lexikóne z roku 1786 uvádza jeho autor Korabinský: "Loschoncz, Losontzium, Lučenec, uhorské mestečko". Stručne opisuje mesto (štyri ulice, námestie, kostol obohnaný múrom, stoličný dom). Spomína, že šľachtici pozdvihli mesto na stredisko stolice. Uvádza aj známe historické údaje o meste.

Koncom 18. storočia najfrekventovanejším remeslom v Lučenci bolo čižmárstvo (asi tretina remeselníkov), potom halenárstvo, ševcovstvo, hrnčiarstvo, kožušníctvo, súkenníctvo, krajčírstvo, remenárstvo, klobúčnictvo, gombičkárstvo a farbiarstvo. Osobitným odborom bolo zvonolejárstvo - majstri Michal Hartyánszky, Samuel Aebel, Heidenbergovci, neskôr Benjamín Stephanides.

V roku 1807 bol v Lučenci zriadený Policajný riaditeľský úrad (Rendöri igazgató hivatal). Z roku 1814 pochádza pečať mesta PRIVILEGIÁLT LOSONTZ VÁROSA PECSÉTJE 1814.

V roku 1817 bol zriadený aj Kapitánsky úrad.

V roku 1818 bol postavený kúpeľný dom v lučenských kúpeľoch.

V roku 1817 a 1819 zúrili v Lučenci veľké požiare a v roku 1831 pustošila cholera.

Stanovy cechu garbiarov schválil František I. v roku 1823.

Antal Mocsáry v monografii Novohradu (Nemes Nógrád vármegye Historiai Geographiai és Statisztikai Esmertetése I., Pest, 1826, na str. 63 - 76 uvádza stručný opis mesta Lučenec ako i historické údaje o ňom. V roku 1828 mal Lučenec 3000 obyvateľov, 216 domov, 229 remeselníckych dielní.

Okrem spomínaných remesiel boli v Lučenci zastúpené aj stolárstvo, puškárstvo, medirytina, zlatníctvo, hodinárstvo, povrazníctvo, mydlárstvo, kominárstvo a debnárstvo. Súpis z roku 1833 uvádza 42 obuvníkov, 38 garbiarov, 140 členov cechu čižmárov, 20 remenárov, 12 gombikárov, 30 krajčírov, 3 povrazníkov, 20 stolárov, 4 pekárov, 3 výrobcov koží, 3 modrotlačiarov, 12 hrnčiarov, 1 pokrývača, 1 cukrára, 2 kachliarov, 1 kováča (robil aj ihly), 1 zvonolejára, 1 cinára, 1 striebrotepca. Boli tu samostatné cechy garbiarsky, čižmársky, súkennícky, klobúčnícky, kováčsky, hrebenársky, povraznícky a hrnčiarsky.

V roku 1838 bol zriadený Obecný notársky úrad (Köszég-jegyzö hivatal).

V roku 1842 z Haliče bola premiestnená poštová stanica. V mestskom Kasíne boli dve herne na karty, čitáreň (objednávala 11 rôznych novín). Mestská rada mala 60 členov, hlavný prísažný (sudca), 12 senátorov. Podrobné údaje o Lučenci sa dozvedáme z denníka evanjelického učiteľa Andreja Kálnického (1815 - 1862), písaného slovakizovanou češtinou a z „reportáže“ Tomattiho (pseudonym) Losoncz amint van in Regelö Divatlap 1842, č. 49, 50.

Trhy pre vlnu sa konali 7. mája a 14. septembra, krajinské jarmoky 14. februára, 2. júla a 10. decembra.

V roku 1845 bola založená manufaktúra na spracovanie koží (garbiareň mala 20 robotníkov, 2 majstrov).

V roku 1846 postihla mesto zlá úroda a s ňou súvisiaca bieda.

V roku 1847 bolo v meste 334 majstrov rôznych remesiel, ktorí zamestnávali 275 tovarišov a 267 učňov.

Revolučné roky 1848 - 1849 poznamenali aj Lučenec. Už 17. februára 1849 cisárske vojská v Lučenci vztýčili na radnicu a kostolné veže čierno-žlté vlajky. V marci 1849 sa odohrala bitka priamo v meste medzi tzv. revolučnými gerilami a cisárskou armádou. Boj sa skončil víťazstvom revolučných maďarských síl. Po intervencii ruskej cárskej armády proti revolúcii v Uhorsku postihol Lučenec 8. a 9. augusta 1849 ťažký úder. Ako odvetu za útok gerilov (ktorí zavraždili ranených ruských dôstojníkov v Lučenci) divízia generála cárskej armády pod vedením Grabbeho úplne vyrabovala a vypálila mesto. Z 376 domov zhorelo 344 (140 drevených úplne), ostalo len 32. Zhoreli 3 kostoly, 2 gymnáziá, Kasíno, mestský archív atď. Zachovaná je dobová kresba vypáleného Lučenca.

Napriek tomu sa Lučenec z tohto úderu rýchle spamätal a rozvíjal sa ďalej. Z roku 1849 pochádza nová pečať mesta LOSONCZ VÁROSSA KÖZÖN PECSÉTJE 1849. Od roku 1850 sú vedené tzv. mestské knihy. V roku 1853 bol v Lučenci zriadený slúžno-sudcovský úrad (Szolgabiró hivatal). V roku 1854 založená Schöllerova pakfonka (továreň - zlieváreň na spracovanie niklu a kobaltu, mala 50 robotníkov). V roku 1862 bol založený liehovar a Spolok pre rozvoj priemyslu a remesiel (ktorý mal 363 členov). Telegraf bol zavedený do Lučenca v roku 1865.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa celkovo urýchlil rozvoj priemyslu, dopravy a obchodu. Lučenec sa stáva mestom so zriadeným magistrátom (XVIII. zákonným článkom z roku 1871). V meste a jeho okolí vzniká rad tovární, pre ilustráciu rozvoja priemyslenej výroby spomenieme aspoň najvýznamnejšie:

manufaktúra na spracovanie koží - garbiareň, bola založená 180 účastinármi v roku 1845, zamestnávala asi 20 robotníkov; v roku 1849 vyhorela, v roku 1850 bola obnovená, zanikla v roku 1854;

zlieváreň kobaltu a niklu založená v roku 1854 bola jediná firma v Uhorsku, ktorá spracovávala surovinu zo Švédska, vyrábala polototvar na vývoz; zlikvidovaná počas hospodárskej krízy v 70. rokoch 19. st.;

liehovar Wohl a Herzog, ktorý vznikol v roku 1862, bol v roku 1870 presťahovaný do Mučína, od roku 1875 vyrábal vínny ocot;

súkenka - textilka v Opatovej bola založená Ľudovítom Grimom 21. júna 1868, vybavená kvalitnou technikou (56 mechanizovaných a 24 ručných stavov), v roku 1874 prevzala firma František Regenhart a spol., zamestnávala 150 ľudí (60 mužov a 90 žien), rozkladala sa na ploche 130000 m²; v roku 1910 zamestnávala už 477 robotníkov (224 žien); 20. 2. 1912 sa majiteľom firmy stávajú Národné spojené textilné závody účastinná spoločnosť, firma zamestnáva už vyše 1000 ľudí;

parný mlyn - založený v roku 1867 akciovou spoločnosťou, ktorú vytvoril gróf Forgách; koncom 19. storočia mlel denne do 1000 q obilia, zásoboval vnútorný trh a vyvážal aj do zahraničia, zamestnával 280 ľudí;

pivovar v Lučenci bol založený v roku 1870;

Sternlichtova smaltovňa, založená v roku 1884 Samuelom Sternlichtom a Filipom Scheinom, zamestnávala 700 ľudí, vyrábala smaltovaný riad, ktorý vyvážala do Európy a severnej Ameriky;

továreň na hlinené výrobky, neskôr tehelňa, založená v roku 1890 na Slatinke - Čurgov, zamestnávala 70 robotníkov;

továreň na umelé hnojivá vznikla v roku 1890, 30 robotníkov, v roku 1904 prevzalo továreň mesto;

Rakottyayho smaltovňa začala pracovať s 50 robotníkmi 2. mája 1892, v roku 1910 zamestnávala už 1000 ľudí, mala vlastnú učňovskú školu, produkciu vyvážala do Európy; továreň mala vlastný sociálny program pre robotníkov, ktorý zahŕňal napríklad aj poistenie, pre robotníkov postavili kolóniu na dnešnej Zvolenskej ceste, mali vlastného lekára, závodné stravovanie a rad ďalších vymožeností; továreň zanikla v roku 1927;

rafinéria liehu bola založená v roku 1903, v roku 1911 postihnutá veľkým požiarom; základ dnešného LUKON-u;

továreň na poľnohospodárske stroje (1904), zamestnávala 300 - 400 robotníkov;

droždiareň (1906), jediný výrobca kvasníc v Uhorsku;

továreň na broky Miklósa Selmeczyho (1906);

mestská továreň na výrobu umelého ľadu pri bitúnku vznikla v roku 1907, ročná produkcia 5100 q ľadu;

Ipeľské tehelne založené v roku 1908, zamestnávali 60 robotníkov, produkovali viac ako 5 miliónov ks tehál ročne;

parná píla Jakuba Thausza (1909), 25 robotníkov;

továreň Júliusa Pázmányho na výrobu alpakových a strieborných príborov (1910) zamestnávala asi 20 robotníkov;

továreň na výrobu kief z ciroku (1911), neskôr známa ako CIRKO;

tehelňa Fabianka (1911);

Všetky továrne v roku 1911 zamestnávali 3800 robotníkov.

Železničné spojenie Lučenca bolo vybudované najprv smerom na Budapešť a Zvolen (1871 - 1872), neskôr bol Lučenec spojený s Balassagyarmatom (1896). Trať Lučenec - Poltár otvorili v roku 1901, spojenie Lučenec - Breznička - Katarínska Huta a Lučenec - Halič bolo dokončené v roku 1906.

Návrh verejného osvetlenia mesta pochádza z roku 1830, zavedené bolo v meste od roku 1842 (20 - 24 olejových lámp). Elektrické osvetlenie funguje od 2. decembra 1899 (od roku 1900 spoločnosť Klára), verejný medzimestský telefón od roku 1902.

Niektoré cesty v Lučenci boli vydláždené už v roku 1830, prvá asfaltka v Lučenci bola vybudovaná v roku 1906, počiatky kanalizácie v roku 1908.

V období rokov 1867 - 1914 nastáva aj rozvoj obchodu a peňažníctva. Počet obchodníkov vzrástol v období rokov 1890 - 1914 zo 107 na 347. Boli založené banky Novohradská ľudová banka (1872), Všeobecná banka (1909), Lučenská priemyslová a obchodná banka (1905), Slovenská ľudová banka (1909) a ďalšie menšie peňažné ústavy.

V Lučenci boli aj vojenské posádky: kasárne pešiakov (1879), delostrelcov (1905), ďalšia kasáreň vybudovaná v rokoch 1908 - 1909.

Poľnohospodárstvo a lesy boli v rukách cirkví, mesta a veľkostatkárov (Cebrián, Hubay, Szilassy a ď.).

V roku 1875 bol založený dobrovoľný hasičský spolok. Mesto Lučenec postihli v roku 1887 požiar a v roku 1899 povodeň.

Z roku 1880 je známy štatút verejného domu v Lučenci.

V roku 1891 boli k Lučencu administratívne pričlenené obce Lučenec - Tuhár, Fabianka a Malá Ves. V rokoch 1896 - 1917 vychádzajú tlačené správy mešťanostu Lučenca.

Prvá svetová vojna (1914 - 1918) priniesla zhoršenie sociálnych podmienok obyvateľov, mnohí obyvatelia mesta padli v bojoch na rôznych frontoch. Vo vojenskej nemocnici v Lučenci zomrelo 1403 vojakov.

Erb mesta Lučenec sa používa od 16. storočia. Farebný erb - znak mesta nakreslil v roku 1894 László Rakottyai. V modrom štíte strieborný pelikán kŕmi vlastnou krvou tri mláďatá. Úradný opis mestského znaku zaslalo Ministerstvo Uhorského kráľovstva z Budapešti (publikované v roku 1904).

Podľa vzoru z listiny z roku 1722 a úradného opisu erbu vyhotovilo mesto aj pečatidlo s číslom 1902 (neskôr bol erb upravený do heraldicky čistej podoby). Novší farebný erb mesta vyhotovil v roku 1934 Karel Sup.

Vlajka mesta Lučenec - dva rovnako dlhé a široké vodorovné pruhy červenej a žltej farby - sa začala používať koncom 19. storočia. Bývalo zvykom, že počas zasadania Mestského zastupiteľstva bola vlajka vyvesená na budove mestského domu (neskôr boli farby mestskej zástavy určené: biela, modrá, červená, žltá).

Z mešťanostov Lučenca vynikli Soma Jeszenszký, Sándor (Alexander) Pokorný ( v rokoch 1872 - 1881 starosta mesta) Gustáv Pokorný (1881 - 1890), Zoltán Török (1852 - 1919), študoval v Lučenci a Budapešti, v roku 1882 bol vymenovaný za podnotára Novohradskej župy, bol poslancom, v roku 1890 sa stal mešťanostom Lučenca, od 1. 1. 1896 podžupanom Novohradskej župy. Bol predsedom početných spolkov (hospodárskych, banských, železničiarskych), redaktorom novín, autorom právnických štúdií. Sándor Wágner (1856 - 1929), mešťanosta Lučenca v rokoch 1895 - 1918, čestný občan mesta Lučenec (pracoval tu 40 rokov). Začal vydávať tlačené správy mešťanostu a zbieral materiálne a historické pamiatky z Lučenca, venoval sa publicistike.

Hospodárstvo po roku 1918

Po rozpade Rakúsko - Uhorska nastáva boj, či Lučenec bude patriť Maďarsku alebo Československej republike. 6. novembra 1918 vznikla Hornonovohradská slovenská národná rada v Lučenci na čele s Dr. Ľudovítom Bazovským. O týždeň, 13. novembra odbočka H SNR v budove Všeobecnej banky žiada pripojenie horného Novohradu (teda i Lučenca) k ČSR. 3. januára 1919 prichádza rota 30. pešieho pluku československej armády pod velením nadporučíka Jozefa Ejema do Lučenca. 20. januára vyhlasuje Dr. Bazovský, že pripojenie Lučenca k ČSR je konečné (bolo potvrdené 4. júna 1920 Trianonskou zmluvou vo Versailles). Novým mešťanostom sa stal Dr. Viktor Goldperger (1868 - 1930). Boľševický vpád Maďarskej červenej armády do Lučenca začal 30. mája 1919. Bola nastolená Maďarská republika rád, predsedom direktória v Lučenci sa stal József Szabó. 22. júna sa Lučenec a okolie prihlásili k Slovenskej republike rád. 24. júna 1919 maďarská ČA opustila Lučenec a začína sa normálny život.

V dôsledku politiky českého finančného kapitálu a konkurencie zahraničného priemyslu dochádza v Lučenci k odbúraniu priemyslu, pričom je silno postihnutý aj sektor remesiel a maloobchod. V tomto období znamená pokrok zapojenie mesta do energetickej siete vysokého napätia v roku 1925, budovanie nových cestných spojov, verejných budov a vznik menších dielní súvisiacich s technickým pokrokom v doprave - opravárenstve motorových vozidiel, začala aj výstavba vodovodu v Lučenci.

Dobre prosperovala Továreň na šamotové a kachlové pece (majiteľ Ladislav Lorenc), do roku 1935 v Lučenci pracovala aj dielňa na modrotlač. V roku 1928 už Rakottyayho smaltovňa nepracovala, Sternlichtova smaltovňa nevyužíva kapacitné možnosti, Továreň na hospodárske stroje sa drží pri živote. V Lučenci boli ešte 2 píly, Kruhová tehelňa, Stavebné hmoty (výroba cementu, dlaždice, rúry), tzv. Špiritusová továreň na výrobu likérov (Herzog a Kohn), Novohradská továreň (Krausza Minkusz), Octáreň (Dr. A. Wohla), Parný mlyn, výrobne cukroviniek a bryndze, textilka v Opatovej atď.

V období hospodárskej krízy (1930 - 1934) po odbúraní lučenského priemyslu nastáva masová nezamestnanosť. Obmedzene udržiavala výrobu len tehelňa a parný mlyn.

Od 15. decembra 1922 starostom mesta bol Dr. Gustáv Voda. V roku 1923 v Lučenci vznikol Okresný súd a policajný komisariát (40 uniformovaných a 12 civilných policajtov). 10. decembra 1924 sa konala prvá verejná skúška rádiového prijímača v Lučenci dodaného Rudolfom Svobodom.

Po roku 1929 zriaďujú sa autobusové spojenia s okolitými obcami (Lučenec - Ábelová). V meste boli početné kaviarne, hostince a krčmy.

Významnou udalosťou v dejinách mesta bola návšteva prezidenta ČSR Prof. PhDr. Tomáša Garrique Masaryka 12. a 13. septembra 1930.

V Lučenci mala silný vplyv Komunistická strana. Organizovali sa početné štrajky (1924 - robotníci Textilky v Opatovej; 1927 štrajk stavebných robotníkov; 1928 štrajk robotníkov továrne na poľnohospodárske stroje atď.). Pre ilustráciu rozloženia politických síl v Lučenci uvádzame výsledky volieb mestského zastupiteľstva 16. októbra 1927:

poradie	názov strany	počet hlasov	počet miest v MZ
1.	komunistická strana	1717	11
2.	krajinská kresťansko socialistická a národná strana	1484	9
3.	židovská strana	479	3
4.	spojené národné a republikánske strany	413	3
5.	československí národní socialisti	319	2
6.	maďarská národná robotnícka strana	308	2
7.	ľudová strana	273	2
8.	mestská demokratická skupina	265	2

Dr. Alexander Herz (1875 - 1938), účastník zakladajúceho zjazdu KSČ v Prahe, zakladateľ MO KSS v Lučenci (1921), lekár, humanista, zahynul v roku 1938 v ZSSR ako obeť stalinského bezprávia a teroru. Václav Chlumecký (1861 - 1944), senátor KSČ, spisovateľ, uznávaný funkcionár robotníckeho hnutia na V. zjazde KSČ (1929) sa postavil proti gottwaldovským praktikám, preto bol z KSČ vylúčený. Július Varga (1869 - 1930), funkcionár KSČ, prvý námestník starostu mesta Lučenec, bol pre demokratické myšlienky z KSČ vylúčený.

V období 1. ČSR (1919 - 1938) v Lučenci boli zaručené základné demokratické práva a slobody občanov. Spolunažívanie obyvateľov rôznych národností a rôznych konfesií (vierovyznania) bolo na dobrej úrovni.

Mestský úrad v Lučenci zamestnával v správe 12 úradníkov, 5 nádenníkov, 4 manipulantov a 20 nižších úradníkov a zriadencov. Na hospodárskom oddelení pracovali 2 hrobári, 5 kočišov a 1 kolár. V požiarnej polícii bolo zamestnaných 7 - 10 hasičov. V tržnej polícii pracoval 1 kontrolór, 6 výbercov, 1 manipulant mostovej váhy, 6 mýtnikov, 1 záhradník, 1 kuchárka (v chudobinci), 2 dezinfektori. V zdravotnej službe 2 pôrodné baby, na bitúnku 1 zverolekár a 6 zamestnancov, vo verejnej čistote 1 dozorca, 1 šofér, 11 kočišov, 16 stálych a 16 príležitostných nádenníkov, 1 šarha, 2 hájnici, 4 učiteľky materských škôl a 4 služobné v opatrovniach. V meste Lučenec bolo vyše 40 úradov.

V Lučenci bolo chýrne „korzo“ na hlavnej ulici, kde sa každý večer a v nedeľu promenádovalo, v parku v altánku sa konali koncerty vojenskej hudby, zábavy sa konali aj v lučenských kúpeľoch. Kultúrny život sa sústreďoval v Redute a pri početných spolkoch.

Z hľadiska národnostného a konfesijného zloženie obyvateľstva bolo nasledovné (údaje z roku 1930): Slováci a Česi 8725, Maďari 4007, Nemci 889, Židia 870, iní 83, cudzozemci 885 (17 Rakúšanov, 11 Nemcov, 56 Poliakov, 65 Rumunov, 656 Maďarov, 42 Juhoslovanov, 2 Taliani, 1 Švajčiar, 19 emigrantov z Ruska, 3 Bulhari, 6 z USA, a 8 bez príslušnosti), spolu 15459 obyvateľov. Spolunažívanie slovenských a maďarských obyvateľov bolo na vtedajšiu štruktúru obyvateľstva dobré. Českí profesori, kultúrni pracovníci i verejní činitelia nielenže so zanietením vychovávali slovenskú mládež, napomáhali aj rozvoj slovenského kultúrno-spoločenského diania v meste. Pravdou však je, že v tomto priestore dochádzalo k miešaniu slovenského a maďarského živlu a tým aj k národnostným sporom, ktoré sa nie vždy dali primerane vyriešiť. Niektoré politické strany a organizácie maďarskej buržoázie pôsobili s cieľom vyvolať a pestovať rozpory medzi Čechmi a Slovákmi i medzi ďalšími národnosťami v duchu iredentizmu.

Podľa konfesie v roku 1930 bolo v Lučenci 9250 rímskokatolíckeho vyznania, 2789 evanjelikov a. v., 2278 Židov, 437 kalvínov a 397 iného vierovyznania.

Lučenec bol 2. novembra 1938 pripojený viedenským verdiktom k Maďarsku. 10. novembra 1938 obsadzuje Lučenec maďarské vojsko a namiesto demokratického zriadenia bola nastolená vojenská diktatúra, nacionalistická a fašistická vláda. Vyše 3000 Slovákov opustilo mesto.

15. júla 1939 bol Lučenec - teraz ako Losonc - zaradený do kategórie župných miest. Mestský úrad mal oddelenia: hospodárske a lesné, daňové, účtareň. Policajnú službu vykonávala štátna polícia. Starostom mesta bol Ernő Koltay. Postupne dochádza k ďalšiemu odbúravaniu priemyslu. Mesto stratilo svoje trhy a veľmi ťažko sa začleňovalo do hospodárstva horthyovského Maďarska. Pokrokovým činom bolo uznesenie MZ v júni 1940 proti návrhu zákona o rozšírení práv Nemcov v Maďarsku, ktorý podala fašistická strana šípových krížov.

Druhá svetová vojna priniesla početné obete obyvateľstva i biedu mesta. Postupne na prekonanie krízy bola obnovená textilka v Opatovej a založený Novohradský polovecký domáci priemysel (vyrábali textílie, keramický tovar, drevárske výrobky a hračky, zamestnaných bolo 500 osôb). V roku 1941 sa realizovala prestavba železničnej trate. Medzi zaujímavosti iste patrí opatrenie v doprave - 9. novembra 1941 o 3⁰⁰ h v celej krajine sa prechádza na vedenie motorových vozidiel po pravej strane vozovky.

Negatívnu úlohu zohral počas vojny Losonci Levente Egyesűlet -mládežnícka organizácia zameraná na vojenský výcvik, ideologické školenia v duchu iredentizmu a oddanosti fašizmu.

1. augusta 1942 v Lučenci začal fungovať sekretariát strany Slovenskej národnej jednoty (sekretárom bol Artúr Lipták).

V roku 1943 malo mesto už 110 ulíc. Prosperovala továreň na výrobu metiel (výrobky aj na export). V Lučenci v roku 1943 bolo v meste 31 požiarov. 10. apríla 1944 bolo okrem štátnej polície rozšírené aj pôsobenie žandárstva. Zaviedli sa prísne opatrenia proti židovským obyvateľom (rozpustenie organizácií, obmedzenie možnosti zamestnania, nákupov a pod.). V máji bolo zriadené aj geto pre židovských občanov v okolí synagógy a začali transporty do koncentračných táborov.

Vypuknutie Slovenského národného povstania (29. augusta 1944) oznámil cez Slobodný vysielač Banská Bystrica Ladislav Sára (maturoval na lučenskom učiteľskom ústave v roku 1933) a revolučnou básňou Sama Chalupku Mor ho! vyzval národ k jednotnému protifašistickému hnutiu. 12. septembra 1944 sa odohrala prestrelka medzi maďarským vojskom a partizánmi z Tomášoviec (jediný ozbrojený konflikt na tomto území v čase SNP).

7. októbra 1944 prišla do Lučenca jednotka nemeckých vojakov (300) vyzbrojená 4 tankami, 2 obrnenými vozidlami, 3 štvortonovými nákladnými autami. 13. októbra sa do Lučenca presunulo asi 15 tankov a vyše 2000 vojakov SS z divízie Horst Wessel. Koncom roku 1944 obesili nemeckí poľní žandári vojenských zbehov z maďarskej armády, ktorí odmietli bojovať po ich boku a ich mŕtve telá vyvesili uprostred mesta. 18. a 20. decembra bol Lučenec bombardovaný, mnoho budov bolo poškodených, niekoľko obyvateľov mesta prišlo o život.

Ustupujúce vojská vyhodili do povetria poštu na hlavnej ulici, podpálili parný mlyn. Z 2000 budov v Lučenci bolo poškodených 1817, z toho 93 bolo úplne zničených.

14. januára 1945 oslobodili Lučenec vojská sovietskej a rumunskej armády. Do mesta prenikli jednotky II. ukrajinského frontu, 722. streleckého pluku (veliteľ plk. Dremenko) a školského práporu (veliteľ mjr. Bolkov). Počet obetí: Sovietska armáda 146, Rumuni 196, Maďari 55, Nemci 165, občania v koncentračných táboroch 728, padlí pri prechode frontu 74, v SNP 8, nezvestní 38, padlí mimo územia ČSR 127.

Po skončení vojny dochádza postupne k obnove zničeného hospodárstva. V rámci industrializácie Slovenska v roku 1946 bol premiestnený do Lučenca závod na výrobu nábytku. Majetky a pozemky maďarských občanov boli skonfiškované, mnohí z nich museli odísť do Maďarska. Problémy sa objavili aj s cigánmi (v roku 1948 ich bolo v Lučenci a okolí 3194). Asociálne osoby boli zaradené do pracovných táborov. V roku 1946 bol vydaný zákaz vstupu Cigánov ma územie Lučenca. Vedúcim úradu Miestneho národného výboru bol Štefan Zeiwald, predsedom MNV po Jurajovi Mojžišovi (KSS) sa stal Dr. Ivan Hilmer (DS v rokoch 1946 - 1948).

Porážkou demokratických síl vo februári 1948 nastúpila diktatúra proletariátu. Boli znárodnené všetky továrne. V nasledujúcich rokoch vznikli: závod čs. tabakového priemyslu, Mäsopriemysel, závod čs. automobilových opravovní, strojársky závod Turčianskych strojární, uskutočnila sa modernizácia Ipeľských tehelní a Poľany - vlnárskych závodov.

Po oslobodení boli opravené železničné trate Lučenec - Kalinovo (Trať mieru), Lučenec - Kalonda - MĽR - Malé Straciny. Vybudovaná bola hustá sieť autobusových liniek (diaľkové i medzinárodné). Od roku 1953 s prestávkami funguje aj letecké spojenie Lučenca so svetom (letisko v Boľkovciach).

Veľkoobchod, maloobchod a služby (bývalé remeslá), boli v rokoch 1948 - 1950 preradené do socialistického sektora v rámci systémov štátneho veľkoobchodu a maloobchodu, ako aj komunálnych závodov a závodov miestneho významu.

V poľnohospodárstve sa uskutočnila pozemková reforma. Veľkostatky boli rozdelené drobným roľníkom a bezzemkom. V roku 1947 boli položené základy strojovej traktorovej stanice.

V roku 1950 vznikli prvé jednotné roľnícke družstvá. Zaviedla sa mechanizácia a bola zriadená Výrobná poľnohospodárska správa.

Pre Lučenec je v období budovania socializmu charakteristická intenzívna výstavba (do roku 1967 bolo postavených vyše 1500 bytov) sústredená na nové sídliská (Sad pionierov, Malinovského štvrť, Bogorodická štvrť, Kuzmányho ulica). Veľký podiel na výstavbe má aj individuálna bytová výstavba, sústredená najmä v častiach Opatová, Malá Ves a Tuhár. V roku 1960 bola odovzdaná do užívania nemocnica s poliklinikou, neskôr kultúrny dom, nová pošta, amfiteáter, 10 školských budov, budova ONV, nová poliklinika na Rúbanisku, Chirurgický pavilón atď.

Zároveň však treba uviesť, že intenzívna výstavba znehodnotila rad cenných architektonických skvostov Lučenca - arogantne zlikvidovaná najkrajšia secesná stavba v Lučenci, tzv. Café Corso, neskôr okresná knižnica, zanedbaná a spustošená synagóga ortodoxných židov (postavená v rokoch 1923 - 1925, považovaná za stredoeurópsky unikát), pôvodné kino Apollo, dlhé roky chátrajúca budova Reduty, Szilassyho kaštieľ, kaštiele v Opatovej a v Malej Vsi a mnohé ďalšie.

Po nastolení diktatúry proletariátu pod vedením KSČ nastáva prenasledovanie cirkví, kňazov, vykonštruované politické procesy, nedodržiavali sa základné ľudské práva a boli ignorované klasické demokratické inštitúty. V období tzv. normalizácie po roku 1969 ľudia, ktorí sa nepodriadili vedúcej úlohe KSČ boli prenasledovaní, mnohí komunisti boli vylúčení zo strany. Ich deti nemohli študovať na vysokých školách, mnohí obyvatelia nesmeli vykonávať svoju profesiu. Tieto rozsiahle perzekúciu zasiahli nielen vysokoškolsky vzdelaných odborníkov ale aj stredné technické kádre.

V novembri 1989 tzv. nežná revolúcia spôsobila pád totalitného režimu a odstránením vlády jednej strany boli vytvorené podmienky na opätovný rozvoj demokratického štátu. ČSSR bola premenovaná na Českú a Slovenskú federatívnu republiku (1990). V roku 1992 však posledné Federálne zhromaždenie odhlasovalo rozdelenie ČSFR na samostatné republiky - Českú republiku a Slovenskú republiku, ktoré vznikli 1. januára 1993.

Poľnohospodárstvo

Naturálne dávky lučenčanov Turkom sme uviedli pri súpise obyvateľov Lučenca z roku 1554. Známe sú urbáre (súpis pozemkových majetkov a povinnosti poddaných) z Lučenca z roku 1596 (majetky Anny Lossonczyovej) a z Opatovej z roku 1625, ďalej regulácie Márie Terézie z rokov 1770 - 1771. Zemepánmi Lučenca v 18. st. boli František Török a dedičia, Borbala Országhová, barón Samuel Haller, ďalej i cirkvi a mesto - vlastnili pôdu i lesy. V ďalšom období poľnohospodárstvo v Lučenci reprezentoval takmer výlučne Szillassyovský veľkostatok (v chotári Lučenca, Boľkoviec, Točnice a Panických Draviec), ktorý napr. v roku 1910 dosahoval rozlohu 2052 uhorských jutár (uh.j.), z toho 1300 uh.j. ornej pôdy. Pestovala sa pšenica (na ploche 300 uh.j.). raž (100), jačmeň (200), ovos (100), cukrová repa (125 holdov) a zelenina. Choval sa jatočný a úžitkový dobytok (napr. 22 koní, 244 ks rožného statku - z toho 100 kráv, denne 400 - 500 l mlieka, 63 ošípaných a hydina). Szilassyovci vlastnili aj vodný mlyn a ťažili piesok. Druhým významným veľkostatkárom v Lučenci bol Eugen Hubay (1500 uh.j. v chotári Lučenec - Opatová, Slatinka, Pinciná). Pestoval cirok, cukrovú repu, choval hovädzí dobytok (163), ovce (500), ošípané (30) a včely. Takisto vlastnil vodný mlyn. Ján Asboth vo Vidinej vlastnil 650 uh.j. pôdy, choval ovce, hovädzí dobytok a vlastnil tehelňu.

Politika

Lučenec v novodobej histórii Slovenska zastupovali v najvyšších politických kruhoch iba poslanec NR SR Eva Rusnáková (1992-2006) a minister školstva Peter Ponický (2002).

Obydvaja trvalo žijúci mimo mesta. Je preto logické, že vysoké politické zastúpenie mesta bolo, je a bude odkázané na Lučenčanov, ktorí žijú mimo mesta. Strategickým záujmom mesta by malo byť udržiavať lokálpatriotizmus Lučenčanov trvalo žijúcich mimo mesta a využívať ich schopnosti a kontakty.

Cirkev

V priebehu historického vývoja v Lučenci pôsobilo množstvo cirkví a náboženských obcí. V nasledujúcej kapitole sa sútredíme na tie, ktoré mali pre Lučenec rozhodujúci význam.

Rímskokatolícka cirkev

V roku 1128 údajne dal v Lučenci postaviť Lambert kaplnku k sláve Blahoslavenej Panny Márie. Ďalšia zmienka o Lučenci pochádza z roku 1190, kedy sa Lučenec spomína v Schematizmoch rožňavského biskupstva (v Lučenci už v tom čase existovala samostatná cirkevná správa). Koncom 12. storočia bolo založené cisterciátske opátstvo v Lučenci - Opatovej - písomná zmienka pochádza z rokov 1239 - 1240. Prvým známym farárom bol Andrej (1262). Lučenec sa uvádza aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332 - 1337 medzi 61 farnosťami z Novohradu (ako „mater“, t.j. samostatná). Lučenská farnosť patrila do vacovskej arcidiecézy vo sfére Ostrihomu. Podľa listiny z 29. decembra 1402 rektori fár mali vyzbierať od cirkevníkov dežmu a priniesť do Lučenca. V rokoch 1442 - 1460 mali lučenský kostol v držbe bratríci, ktorí tu zaviedli utraktivistické bohoslužby (podľa hustitskej náuky uctievanie kalicha, prijímanie pod obojím). Na zasadnutí cisterciátskej rehole v Luzerne v rokoch 1510 a 1512 sa zúčastnil aj predstaviteľ opátstva z Lučenca - Opatovej.

V roku 1590 i v Lučenci sa prejavila reformácia - svätý obraz s oltárom vyhodili (písomné svedectvo Paulusa Esterasa z roku 1696). V období reformácie protestanti trvale prevzali kostol i faru. Začiatkom 17. storočia väčšina obyvateľov Lučenca prestúpila na kalvínsku vieru. V roku 1731 bolo v Lučenci len 30 katolíkov. Od 23. mája 1755 v Lučenci znovu pôsobí katolícky farár Ferenc Ághy. 21. októbra toho istého roku ho vystriedal Jozef Matej Perneszi. Spočiatku mali katolíci len malú modlitebňu. V roku 1772 od Pavla Balassu dostali pozemok na kostol (8 siah široký, 16 siah dlhý a 4 siahy pre vežu). Od roku 1776 patrí Lučenec pod Rožňavské biskupstvo. V roku 1783 bol postavený menší barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý bol rozšírený v roku 1792, obnovený v rokoch 1850 a 1895. Kostol Navštívenia Panny Márie je jednoloďová stavba so segmentovým zakončením presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou, zaklenutá pruskými klenbami. Nad hlavným vchodom je latinský nápis NULI SANCTORUM, SED ISPI DEO SANCTORUM GUAMVIS IM MEMORIMA SANCTORUM CONSTITUIMUS ALTARIA. Nad vstupom do chrámu je murovaný organový chór, podklenutý českými plackami. Fasády kostola sú členené lizénami. Maľba interiéru pochádza od Štefana Gábora z roku 1958. Hlavný oltár pochádza z 2. pol. 19. st. má klasicizujúce prvky. Uprostred stĺpovej trojdielnej oltárnej architektúry obraz Navštívenia Panny Márie (reštaurovaný Júliusom Szabóom v roku 1957). V interkolumniach sú plastiky sv. Štefana Kráľa a sv. Ladislava.

Dva bočné oltárne pendanty z 2. pol. 19. st. so strednou nikou, na bokoch predstavané stĺpy, na ktorých spočíva architrám. V nike plastiky Krista a sv. Jána Nepomuckého z 20. st. Novoklasicistická kazateľnica pochádzajúca z 2. pol. 19. st., novobaroková krstiteľnica z červeného mramoru zo začiatku 20. st. Veža s pilastrovým členením je zakončená podkasaným stupňovitým zvonom, datovaným v roku 1929. Kostol vyhorel v roku 1849, obnovený bol v roku 1850.

Katolícka fara je neskorobaroková budova, postavená v rokoch 1780 - 1792. V búrlivom roku 1849 bola vydrancovaná, zhorela a novú na starých základoch dal postaviť rožňavský biskup Adalbert Bartakovič. Generálnu rekonštrukciu budovy vykonali v roku 1897. Opátom rímskokatolíckej cirkvi bol do roku 1919 dr. Ján Valihora.

Z cirkevných spolkov v Lučenci pôsobili napr. Losonczi Római Katholikus Elemi Iskolai Szővetkezet (stanovy z 20. mája 1887), ženský spolok Losonczi Római Katholikus Nőegylet (stanovy z 15. októbra 1903), spolok tovarišov Losonczi Katholikus Legényegylet (stanovy zo 7. júna 1904). Rímskokatolícky spevokol pôsobil v Lučenci už od konca 18. storočia.

Služby božie sa konali v začiatkoch po slovensky, neskôr slovensko - maďarsky, v čase maďarizácie (až do roku 1919) boli len maďarské. Prvá slovenská omša po prevrate sa slúžila 28. septembra 1919. Účinkoval na nej aj slovenský spevokol za spoluúčasti slovenských evanjelikov. Keď sa počet slovenských katolíkov v Lučenci zvýšil, rozhodol sa miestny kňaz - dekan, že zavedie slovenské služby božie - každú nedeľu a odpoludňajšie slovenské litánie. V roku 1927 si katolíci zadovážili skvostnú zástavu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda, ktorá sa stala krásnou výzdobou lučenského chrámu. Na zástave je nápis: DEDICTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE!

14. septembra 1936 bola slávnostná vysviacka 2 nových zvonov za účasti biskupa Michala Bubniča z Rožňavy. 20. septembra 1936 sa v Lučenci konali misijné krajinské slávnosti za účasti 4 biskupov. Oslavy 800. výročia katolíckej farnosti v Lučenci sa uskutočnili 22. septembra 1990 aj s biskupskou omšou.

V súčasnosti je v Lučenci asi 13000 katolíkov. Farárom bol do roku 1993 Ľudovít Jurek (absolvoval cirkevné právo na Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme, autor licenčnej práce Katolícke školstvo na Slovensku). V súčasnosti je lučenským farárom Gabriel Rákai.

Kalvínska cirkev

Počiatky helvétskej cirkvi v Lučenci siahajú do konca 16. st. Od roku 1590 do roku 1608 spoločne s evanjelickou cirkvou augsburského vyznania používali rímskokatolícky kostol. Po roku 1608 kalvíni prevzali kostol i faru natrvalo.

V roku 1608 kanonickú vizitáciu Lučenca vykonali Tomáš Fabricius a Benedek Szegedy, ktorí s obyvateľmi Lučenca prezreli a spísali 14 cirkevných pozemkov. Helvétske cirkevné zákony z Novohradu sú známe z konca 16. st. a z roku 1623 (tieto vyšli aj tlačou). Prvým známym kalvínskym kňazom bol Marton Koródi (záznam na starom zvone z roku 1616).

Kalvínsky kostol prešiel v 17. storočí renesančnými úpravami (napr. v roku 1640 aj vysoký múr okolo kostola) a v 18. storočí barokovými. Pôvodne mal kostol 4 zvony (ktoré boli uliate, resp. opravované v rokoch 1616, 1676, 1692 a 1851).

V roku 1731 bolo v Lučenci 1500 kalvínov (pre porovnanie 100 evanjelikov a len 30 veriacich rímskokatolíckeho vyznania).

Kalvínsky kostol vyhorel pri požiari mesta v roku 1849. Pri prestavbe kostola v roku 1851 bol nájdený tzv. lučenský zlatý poklad, pozostávajúci z 5 zlatých prsteňov s drahokamami (rubínmi), 32 ozdobných gombíkov, 8 zlatých náhrdelníkov, 4 rehoľných hrubých a tenších reťazí, 5 pozlátených strieborných opaskov, 1 strieborného polmesiaca, 2 malých zlatých spon, 23 sklenených gúľ, 82 zlatých perál, 8 strieborných hviezd, čipiek zo zlatých a strieborných nití (široké 35 cm, dlhé 2,5 m), 7 strieborných náramníkov, 312 strieborných klincov z rakví a ď. Pod náhrobným kameňom s gotickým nápisom objavili aj 150 ks strieborných mincí z obdobia panovania Mateja, Ladislava a Ľudovíta II.. Poklad je uložený v Národnom múzeu v Budapešti.

Súčasný kalvínsky kostol je na pôdoryse barokového kostola vybudovaný neogotický chrám. Autorom projektu bol Frantz Wieser, stavbu realizoval Ján Wágner. Ide o jednoloďovú stavbu s polygónne zakončeným priestorom a nadstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovitou klenbou s rebrami dosahujúcimi na prípony. Nad vstupom je murovaný chór spočívajúci na lomených arkádach. Zvonka sú oporné piliere. Vonkajšia časť stavby sa člení na rôzne výstupy a vežičky, okná s gotizujúcimi oblúkmi. Veža bola dobudovaná v 80. rokoch 19. st.. Na ihlanci veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra v Lučenci je symbolom bdelosti a ostražitosti.

Od roku 1925 bol v Lučenci umiestnený teologický seminár kalvínskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským (jediný v ČSR, zakladateľ Belo Sőrős, seminár do roku 1939 absolvovalo vyše 120 duchovných).

27. júna 1934 sa konal v Lučenci generálny konvent kalvínskej cirkvi za účasti biskupa Eleméra Balogha (1866 - 1938, ovládal 15 jazykov, mal knižnicu s 25000 zväzkami).

V roku 1976 začala rozsiahla rekonštrukcia kostola, v ktorom je v súčasnosti umiestnená expozícia Novohradského múzea. Dlhoročným kazateľom bol László Böszörményi.

5. mája 1991 sa konali v kostole bohoslužby za účasti biskupa ThDr. Eugena Miku. V súčasnosti sa v Lučenci ku kalvínskej viere hlási asi 300 obyvateľov.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Lutherovo reformačné učenie prijali v Lučenci v roku 1557. Rímskokatolícky kostol prevzali v roku 1590 protestanti (evanjelici + kalvíni). Väčšina obyvateľov Lučenca v roku 1608 prestúpila na kalvínsku vieru, takže evanjelikov zostalo len okolo 100. Zákony evanjelického kontubernia boli zostavené v roku 1603, doplnené boli v roku 1610 a potvrdené 2. mája 1611 v Lučenci. V 2. pol.17. st. evanjelici z Lučenca navštevovali evanjelické kostoly v Maškovej a Tomášovciach. František Rákoczi II. na žiadosť evanjelikov z Lučenca 2. októbra 1707 nariadil kalvínom, aby poskytli pozemok pre výstavbu evanjelického kostola. Pozemok na močaristej lúke bol však nevhodný.

Keď v roku 1781 Jozef II. vydal tolerančný patent ožila znovu myšlienka stavby evanjelického kostola a zriadenie evanjelického zboru v Lučenci a v Lučenci - Tuhári, kde žilo vtedy spolu 204 evanjelických rodín. 2. decembra 1782 Jozef II. povoľuje zriadenie evanjelického zboru v Lučenci, vyvolenie farára a učiteľa. Základný kameň evanjelického kostola položili 1. mája 1783 (do základov dali aj kamene z bývalého kláštora cisterciátov z Opatovej). Lučenský evanjelický zbor postavil kostol podľa vtedajších predpisov - teda bez veže a s vchodom nie z ulice. 30. novembra 1784 bol chrám vysvätený a 1. decembra odovzdaný svojmu účelu. Základy kostolnej veže boli položené v roku 1802, dostavaná bola v roku 1808. Kostol mal zvon z roku 1789. Evanjelický zbor mal novú faru, tri školské budovy a od roku 1843 tu pri evanjelickom seniorátnom gymnáziu pracoval aj Evanjelický seniorátsky čítací, pracovný a knižničný spolok. Evanjelický zbor v Lučenci bol trojrečový: slovenský, maďarský a nemecký. Kostol vyhorel pri požiari Lučenca 8. augusta 1849.

Nový kostol evanjelickej cirkvi a. v. bol postavený v roku 1859 na mieste tolerančného chrámu. Nová stavba si zachovala dispozíciu prvého chrámu. Je sieňová so segmentovo zakončeným uzáverom a mohutnou predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, má murovanú protestantskú emporu, ktorá spočíva na stĺpoch. Fasády a predstavaná veža sú členené lizénovým rámovaním. Veža je zakončená klasicistickým zvonom. Klasicistický oltár z pol. 19. st., uprostred obraz Krista v getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1852. Kazateľnica takisto klasicistická.

V roku 1856 evanjelickým konventom bolo určené, že služby božie budú striedavo jednu nedeľu slovenské, druhú maďarské, no odpoludňajšie bohoslužby vždy slovenské. Prvé dni výročných slávností sa konali slovenské služby božie až do roku 1896, keď maďarský konvent sa uzniesol, že v evanjelickom chráme v Lučenci budú bohoslužby len maďarské.

Adam Busbak a Árpád Benyiczky prispeli finančne na evanjelický zbor, ktorý postavil v secesnom slohu novú faru (dokončená 1915) a zborový dom (1911).

V čase rozpadu Rakúsko - Uhorska bola evanjelická cirkev v Lučenci úplne zmaďarizovaná. Prvé slovenské bohoslužby po vzniku ČSR sa konali až v januári 1920. Generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1922, nový organ bol inštalovaný v roku 1927, nový zvon (s hmotnosťou 2,2 t) v roku 1933. 23. júna 1935 sa konal veľkolepý evanjelický deň za účasti 10000 veriacich a 40 kňazov.

V súčasnosti má evanjelický zbor v Lučenci 3500 členov, evanjelickým seniorom je ThMgr. Ján Rajtók.

Nový evanjelický zborový dom bol postavený v roku 1992. Je opatrený pamätnou tabuľou: Zahájenie stavby apríl 1991, ukončenie stavby november 1992. Ó hospodine, tvoja milosť trvá naveky (žalm 138,8).

Bratská jednota baptisov

Baptisti sú protestantská cirkev. Anabaptisti zdôrazňovali právo človeka na absolútnu slobodu, preto vylúčili krst novorodeniatok. Prví veriaci v regióne Novohradu boli pokrstení biblickým krstom v obci Uhorské 22. augusta 1907, kým v Lučenci 13. 10. 1907. Prvým významným kazateľom bol Ján Šturman, ktorý prišiel do Lučenca z Tisovca v roku 1912. Prvé zhromaždenia sa konali v jeho byte. Misijná práca baptistov sa rozšírila aj do Vidinej, Tomášoviec, Mládzova a ďalších obcí. Počas prvej svetovej vojny činnosť baptistov ustala, lebo aj kazateľ Michal Marko bol stíhaný žandármi.

Prvý zborový dom baptistov bol v Lučenci otvorený 20. augusta 1920. V nasledujúcom roku mal lučenský zbor 96 členov. V tom období už mal spevokol, združenie mládeže, hudobný krúžok a nedeľnú besiedku. Vzhľadom na to, že v roku 1924 mal zbor už 208 členov, rozhodlo sa bratstvo zväčšiť modlitebňu. Táto prestavaná modlitebňa slúžila svojmu účelu do roku 1943. Počas 2. svetovej vojny bol kazateľom Václav Čermák a na jeho podnet sa v roku 1952 začala stavať nová modlitebňa. Od roku 1968 novým kazateľom bol Ondrej Lacho, po ňom nastúpili kazatelia Pavol Kondáč a neskôr Ján Miháľ. V súčasnosti na čele zboru stojí sedemčlenné staršovstvo a zbor má 16 staníc. Kazateľom zboru je Tomáš Kriška.

Židovské náboženské obce

Prví Židia v Lučenci sú známi z roku 1723. V Lučenci-Tuhári žili od roku 1804. Jozef Szilassy udelil spoľahlivému Židovi Izraelovi Wohlovi (1786 - 1848) právo prijať nových židovských obchodníkov a remeselníkov. V roku 1822 v Lučenci - Tuhári už žilo vyše 25 židovských rodín, z ktorých osemnásť pod vedením Izraela Wohla založilo svätú spoločnosť Chevra Kadischa. Židia už v roku 1830 postavili modlitebňu a mali aj svojho talmudistu menom Moses pre rituálne pohreby. Podľa súpisu z roku 1843 v Lučenci evidovali 53, v Tuhári 181 a v Opatovej 36 Židov. Po vypálení mesta v roku 1849 si postavili Židia novú modlitebňu (1850), z roku 1851 je už známa židovská škola. V tomto roku bol za rabína zvolený M. N. Goldzieher, ktorý tu účinkoval do roku 1858, jeho nástupcom sa stal Jakab Singer. Pod vedením predsedu náboženskej obce Alberta Schmiedla postavili v roku 1863 nákladom asi 23000 zlatých synagógu so štyrmi štíhlymi vežami v maurskom slohu. V roku 1864 mala židovská náboženská obec asi 800 členov.

Krajinský kongres v Budapešti (1868 - 1869) roztrhol dovtedy jednotnú obec na tri strany - tzv. kongrersovú (reformovaní - neologickí židia), ortodoxnú (konzervatívni - pravoverní židia) a status quo. Neologickí židia naďalej používali synagógu, kým ortodoxní si postavili modlitebne a rituálne kúpele. Zachovali sa stanovy židovskej náboženskej obce z rokov 1878 a 1896 nazývanej Lučenská a Lučensko-Tuhárska spojená status quo náboženská obec, neskôr Lučenská izraelitská náboženská obec. Židovská komunita vytvorila rad spolkov - Lučenský a Lučensko-Tuhársky izraelitský spolok pre opateru chorých a pohrabníctvo (1880), Lučenský izraelitský ženský spolok (1877), Lučenský izraelitský dievčenský spolok (1906), Židovský športový a kultúrny spolok - Makkabi (1934), Orth-Talmuth Tóra a ď.

Židovská obradná sieň bola vybudovaná v rokoch 1909 - 1910. Márnica má vysunutý portikus so štyrmi toskánskymi stĺpmi a akrotériami, zdobený trojhranným tympanónom. Sú na nej umiestnené pamätné tabule Józsefa Szilassyho a Izraela Wohla. Na mieste schátralej synagógy z roku 1863 postavili v rokoch 1923 - 1925 novú synagógu podľa projektu Lipóta Baumhorna, inšpirovanú byzantskou a orientálnou kultúrou. Stavba synagógy si vyžiadala náklady 1,5 mil. Kč. Synagóga sa skladala z predsiene, chrámu, zimnej modlitebne, nad ktorou bola v jednej línii s dámskou galériou veľká poradná sieň. Mohutná stavba je dovŕšená kupolou (výška 35,4 m) spočívajúcou na 4 stĺpoch. Uprostred chrámu bol hlavný oltár z kararského mramoru, dielo A. Horna z Banskej Bystrice. Vysviacka chrámu bola 8. 9. 1925. Hlavným rabínom bol dr. Arthúr Reschovszky.

Hlavným rabínom ortodoxnej židovskej náboženskej obce bol Hillel Unsdorfer. Ortodoxní židia mali spočiatku len modlitebňu. S výstavbou synagógy začali v roku 1929, jej vysviacka sa konala 31. augusta 1930. Synagóga vynikala svojou dekoratívnosťou a jemnosťou. Synagóga stála na Moyzesovej ulici. Bola zbúraná počas výstavby v roku 1970, čím prišiel Lučenec o ďalší zo svojich architektonických skvostov.

V roku 1939 bolo v Lučenci 2099 Židov, v celom okrese 2487. Počas vojny ich postupne zbavovali všetkých hospodárskych, spoločenských, občianskych a nakoniec aj ľudských práv. Bolo zriadené Getto, židia boli deportovaní do koncentračných táborov. Väčšina židovských občanov sa nedožila oslobodenia. V súčasnosti je v Lučenci iba okolo 50 obyvateľov židovského vierovyznania.

Matriky

Dôležitou kapitolou pôsobenia cirkví v našich dejinách bolo vedenie zoznamov narodených, zomretých a sobášených osôb - tzv. matriky. V Lučenci sú zachované matriky len od 18. storočia. Pôvodne boli vedené v latinčine, od národného obrodenia s výnimkou maďarizácie boli vedené v národnom jazyku. Jozef II. vyhlásil matriky za verejné úradné knihy. V roku 1784 vyšla nová štátna úprava o ich vedení farským úradom. V roku 1827 bolo nariadené viesť matriky v dvoch exemplároch, z ktorých jeden bol pre svetskú vrchnosť. Pre súkromné potreby sa robili z matrík výťahy, ktoré podpísal a spečatil duchovný. V roku 1895 boli zavedené štátne matriky. Od roku 1952 boli sústredené staré cirkevné matriky v štátnych archívoch. Cirkevné matriky (rímskokatolícke od roku 1780, evanjelické od roku 1783 a kalvínske od roku 1800) okrem židovských sú uložené v štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici.

Cintoríny

Kalvínsky - najstarším hrobom je pamätník - krypta Pavla Rádayho (1677 - 1733) kuruckého diplomata a básnika s pamätnou doskou s latinským nápisom (uvádzame preklad): „Chceš vedieť, pútniku? Pod týmto kamenným pomníkom spiac stráži ťa Paulus de Rada, česť a sláva rodu. Kto a aký bol, vie Pannonia a vedia cudzie národy, dosvedčujú spisy a nemlčia činy. Krajina, cirkev a s nimi spojená každá výtečnosť oplakáva v bolesti strateného muža. Čhoď ty, živý, pamäť na popol a prchavý život, posunúť a aby si mohol žiť, uč sa umierať“; náhrobný kameň Józsefa Kármána bol odhalený 3. júna 1897; z pamätníkov profesorov kalvínskeho lýcea, gymnázia a štátneho gymnázia vyberáme: Kovács Beniamím (1790 - 1859) - riaditeľ lýcea, na náhrobnom kameni otvorená kniha a vychádzajúce slnko, Sűkey Károly (1824 - 1854) text: „...maďarský spisovateľ, domobranca a profesor... postavili na pamiatku obyvatelia mesta Lučenec“ (v maď.), symboly prekrížená šabľa a brko; monumentálny pamätník Farkas Károly (1823 - 1904) s nápisom „Profesor práva a advokát. Jeho hrob tento mramor jeho pamiatku činy strážia“, socha sediaceho dievčatka, ktoré drží v rukách ružu; okrem spomínaných sa tu nachádzajú aj hroby významných kalvínskych farárov, lekárov a umelcov, za zmienku stoja aj hroby Szilassyovcov a rodinné hrobky rodov Dienes, Zámpory a i.

Ústredný - pôvodne rímskokatolícky a evanjelický - pamätníky spisovateľov Boženy Slančíkovej - Timravy (busta z bieleho mramoru) a Kolomana Banšela (kamenný pomník v tvare nedokončenej lýry), ďalších umelcov, mešťanostov, profesorov a učiteľov a farárov katolíckych i evanjelických, cigánskych hudobníkov. Za osobitnú zmienku stojí náhrobný kameň ruského cárskeho dôstojníka s jeho erbom, ktorý bol zavraždený v roku 1849 v Lučenci.

Rodinné hrobky - krypty rodín Andrejcsík (kultúrna pamiatka) Rakottyay, ďalej krypty a pamätníky Danő Jeszenői (1824 - 1906), autora prvých dejín Lučenca (1851), Michala Bajána (pôv. Maximiliána Schlesingera 1868 - 1895), Dr. Ľudovíta Bazovského (1872 - 1958), prvého slovenského župana novohradského bojovníka za národnú a sociálnu spravodlivosť (nápis na hrobke). Nachádza sa tu aj pamätník z roku 1919 s nápisom 23 hrdinov padlých za republiku rád 1919, hrob Alexandra Mitterbacha (1920 - 1945) poručíka čsl. povstaleckej armády z Lučenca, symbolický hrob Karolíny Štúrovej (1826 - 1859), sestry Ľudovíta Štúra. Rímskokatolícka kaplnka so starou márnicou (1927), Ústredný kríž (1871), nový dom smútku (1970) a na mieste bývalého vojenského cintorína urnový háj.

Židovské cintoríny - starý, nazývaný ortodoxný, na Tuhárskom námestí, vznik sa datuje do zač. 19. st. (Bed Hakvarot - Dom hrobov), 45x30x50 m, v súčasnosti sa tu už nepochováva; sú tu pieskovcové náhrobníky v tvare kolmej dosky na zem (stéla), epitafy sú hebrejské, nemecké a maďarské, hroby orientované väčšinou s hlavou na východ (asi 150 hrobov); nový - neologický, má neoklasicistickú modlitebňu (z roku 1909) s dvomi pamätnými tabuľami s textom „Wohlovi Izraelovi zakladateľovi izraelitskej náboženskej obce a Chevra Kadiša ako znak nehynuteľnej vďaky 1786 - 1848“, druhá s nápisom „Prvému veľkému dobrodincovi Chevra Kadiša st. Jozefovi Szilassymu zo Szilassy a Pilísi, strážcovi uhorskej koruny, septemvirovi, turnianskej stolice hlavnému županovi, hlavnému správcovi evanjelického ref. dištríktu 1755 - 1836 ako pre jeho pamiatku uctenia - piety“. Na cintoríne sú tri náhrobníky, zvané tumba, ktoré svojím tvarom pripomínajú antický sarkofág. Najčastejšími sú symboly starožidovských rodov - žehnajúce ruky a krčahy s misou, ojedinele šesťcípa hviezda (Dávidova), podoby zvierat (vtáky, ryby). Nachádzajú sa tu aj hroby 27 vojakov, padlých v 1. svetovej vojne, pamätník padlých Židov 1939 - 1945 so slovenským, maďarským a hebrejským nápisom pripomínajúci holocaust, ktorého autorom je Ing. arch. Oszkar Winkler (1909 - 1970).

Cintorín Opatová sa nachádza na mieste bývalého cisterciátskeho kláštora a Jiskrovej pevnosti. Hrob tu má lekár Dr. Ján Daniel Perlitzi (1705 - 1778) a Miksza Okolicsányi (1812 - 1892), hlavný slúžny Novohradskej stolice. Je tu aj zaujímavá zvonička s nápisom na zvone a pamätník bitky pri Lučenci v roku 1451.

Cintorín Malá Ves bol založený v 19. st., sú tu hroby starousadlíkov.

Cintorín Fabianka sa nachádza v lesíku medzi Hornou a Dolnou Fabiankou.

Cintorín Slatinka je takisto hlboko v lese medzi Hornou a Dolnou Slatinkou.

Posledné dva cintoríny sa už dnes nepoužívajú.

Ojedinelé hroby - prevažne vojakov - sa nachádzajú v Koháryho doline a v Lučenských kúpeľoch. V záhrade kalvínskeho kostola a v lokalite Kiss Karsa bol starší cintorín mesta Lučenec.

Kultúra

Hudobný život

Z polovice 15. storočia sa nám zachoval text bratríckej bojovej piesne Vzhůru Čechy pojďme směle (notový záznam až z 18. st.). O hudbe sú zmienky v evanjelických novohradských zákonoch z 2. mája 1611 i v kalvínskych zákonoch z roku 1623 o kantoroch a nacvičovaní hudby, resp. spevu.

Prvým známym hudobným skladateľom, rodákom z Lučenca bol Jakab Dusi - Losonci (1560? - 1640), ktorý pôsobil vo františkánskom kláštore vo Fiľakove. Zaoberal sa zbieraním ľudových a cirkevných piesní, tlačou bola zbierka jeho piesní vydaná až v roku 1651. Zmienky o chóre z kalvínskeho kostola sú z rokov 1660 a 1677. Polovarhan sa tu spomína s kantorom a školským chórom v roku 1842. Cirkevné spevokoly - chóry, vznikali aj pri evanjelickej a katolíckej cirkvi. Hudba a spev sa učila v cirkevných školách i súkromných dievčenských školách v 2. pol. 19. st. Nový organ do kalvínskeho kostola bol inštalovaný v roku 1854, do evanjelického kostola v roku 1927, do katolíckeho kostola rovnako v roku 1927.

Prvý lučenský spevokol (Losonczi Dalegylet, organizátor Gábor Kiss, kapelník Zigmund Czike, pečiatka spevokolu s lutnou) bol založený v roku 1860 a mal 12 členov, predsedom spevokolu bol Imrich Petyko. V roku 1930 mal spevokol už 100 členov, dirigentom bol Ede Riszner a na oslavách 70. výročia jeho založenia sa zúčastnilo ďalších 15 spevokolov.

Pri štátnom gymnáziu v Lučenci v roku 1885 bol založený spevácky krúžok (Dr. A. Layer a A. Szőke). V roku 1886 boli zlúčené spevácka a hudobný krúžok. S počtom vyše 200 členov patril súbor medzi najväčšie v Uhorsku.

Cigánski hudobníci sú známi z Lučenca už z konca 18. st.. V roku 1838 sa hudbou živili v Lučenci dvaja a v Tuhári 10 hudobníkov. Najväčšiu kapelu (asi 20 člennú) vytvoril František Bunkó - Maurignak (1813 - 1891). Počas svojej kariéry koncertoval V Hamburgu, Berlíne, Paríži. Z jeho diel sú známe Kesergő magyar (Budapešť, 1857) a 13 karancsovských poloveckých piesní (1857).

V Lučenci pôsobilo viacero hudobných telies:

Symfonický orchester milovníkov hudby (A losonczi zenekedvelők szimfónikus zenekara) založil Dr. Antal Layer. Vojenská kapela 25. pešieho pluku (Infanterie Harmonnie Music) vznikla v 80. rokoch 19. st., z jej kapelníkov hodno spomenúť Franza Lehára (v rokoch 1890 - 94) a Františka Cvacha. Robotnícky symfonický orchester bol založený v roku 1922, mal 30 členov a viedol ho kapelník Július Máj. V roku 1925 z neho vznikla aj Robotnícka dychovka. Popritom existovala aj dychovka Sociálnodemokratickej strany. V roku 1945 vznikla v Opatovej nová dychovka, ktorá pod rôznym vedením a rôznymi názvami existovala donedávna.

Za 1. ČSR existovali aj slovenské spevokoly: Novohrad (1919 - 1922), Ozvena (1932), Lučenec (1934), neskôr znovu Ozvena. Organizátormi boli Dr. Gustáv Voda, profesor Milan Štarke, dirigentom Ladislav Čunderlík. Po oslobodení sa aktivizuje Spevácky zbor slovenských učiteľov (Juraj Čánik). Donedávna aktívne pracoval detský spevácky zbor Novohradské škovránky (zbormajster Ladislav Gordoš).

Z hudobných skladateľov, ktorí pôsobili v Lučenci spomenieme:

Lajos Serly (1855 - 1939), autor 50 ľudových hier a 3 operiet.

Jenő Hubay-Szalatnay (1858 - 1937), huslový majster, autor vyše 120 hudobných diel, profesor Hudobnej akadémie v Budapešti.

Franz Lehár (1870 - 1948), hudobný skladateľ, pôsobil v Lučenci ako vojenský kapelník (1890 - 1894). Komponoval pochody, tanečné skladby, piesne a operu Rodrigo R. Pri poslednom koncerte v Lučenci dostal Lehár taktovku s pozlátenou lutnou a nápisom „Fran. Lehárovi ml. dámy mesta Lučenec... 4. 3. 1894“.

Emil Kovarcz (1832 - 1889), hudobný skladateľ, dirigent, učiteľ.

Dr. Antal Layer (1854 - 1911), hudobný pedagóg, medzi jeho žiakov patrili napr. Oszkar Schweitzer, Béla Ambrózy...

Ján Skladaný (1922) hudobný pedagóg a teoretik na VŠMU v Bratislave.

Wiliam Bukový (1932 - 1968) autor hudby k vyše 70 filmom.

Mestská hudobná škola (1940) a Ľudová škola umenia (od roku 1954) vychovali rad vynikajúcich absolventov: Adrienne Balázsová-Cziczer (1951), klaviristka, Beáta Becherová (1961) organistka, Claudia Becherová (1955) huslistka, v roku 1978 - 1981 členká Štátnej filharmónie v Košiciach, Ivan Deutsch (1945) hudobný poradca rozhlasu a televízie v Jeruzaleme, Kornel Gábor (1941) koncertný majster, huslista, Karol Petróczi (1944) huslista, Marián Pivka (1959) klavirista, hudobný pedagóg a iní.

Folklórne, spevácke, tanečné súbory:

· Ipeľ (Lučenec)

· Palóc (Radzovce)

· Rakonca (Fiľakovo)

· Jánošík (Fiľakovo)

· Pitypang (Lučenec)

· Spevácky zbor Pedagogickej a Sociálnej Akadémie v Lučenci

· Mužský a ženský spevácky zbor vo Fiľakove

· Ženský spevácky zbor (Radzovce)

· Ženský spevácky zbor Serlyho (Lučenec)

· Ženský spevácky zbor v Mučíne

Folklórne a hudobné slávnosti:

· Novohradský folklórny festival, LC

· Keramický festival, LC

· Koliesko folklórny festival – Kokava nad Rimavicou

· Podpolianske slávnosti Detva

· Fiľakovské kultúrne dni (resp. Palócke dni)

· Fiľakovské historické hradné hry

· Dni Józsefa Kármána, LC

Výstavy, kongresy:

· Reduta (kongresová turistika)

· Výstavisko (podujatia)

Divadlá, kiná:

· divadlo Józsefa Kármána

· divadlo Zsákszínház, Fiľakovo

· divadelný súbor Apropo, Fiľakovo

· letné kino Lučenec

Jarmoky: Novohradský (Lučenecký)

Nákupná turistika (propagácia obchodných domov)

Ľudová tvorba:

· hudobné nástroje (Turičky – Koblíčkovci)

· sklo

· hrnčiarstvo (Hrnčiarske Zalužany - Dana Bakšová, Fiľakovo - I. Gyetvai)

· maliarstvo (Fiľakovo -Jozef Jacsmenyík, František Mráz Mgr. – grafik)

· drevorezba (Fiľakovo – Lipcsei Ladislav, Kovács Zoltán)

· rezbár (Fiľakovo - Štefan Albert)

Kultúrne inštitúcie:

· MIC LC

· Karpatia LC

· Maďarské kultúrne stredisko LC

· Dom Matice slovenskej LC

· Dom Matice slovenskej FI

Termíny podujatí tradičnej a ľudovej kultúry v Slovenskej republike 2004:

Termín	Podujatie	Miesto realizácie	Kontaktná adresa
Veľká noc	Veľkonočné trhy	Zvolen	MsÚ Nám. slobody 22 960 61 Zvolen tel.: 045/5321266 (p.Belová)
začiatkom mája	Gemerský jarmok	Rimavská Sobota	Gemersko-malohontské osvetové stredisko Jesenského 5 979 01 Rimavská Sobota tel.: 047/562 12 22
jún	Fiľakovské historické hradné hry	Fiľakovo	OZ Koháry
18. – 20. 6.	Myjava 2004 - 45. medzinárodný folklórny festival – festival detských folklórnych súborov, folklórnych súborov a folklórnych skupín a hmotných výtvorov ľudového umenia západného Slovenska 19.6. Jarmek (aj kultúrny program)	Myjava	Myjavské osvetové stredisko Pažite 7 907 01 Myjava 1 tel.: 0905 589 160
23. – 27. 6.	14. Euro folklór – medzinárodný folklórny festival	Banská Bystrica	Stredoslovenské osvetové stredisko Horná 21 975 25 Banská Bystrica 1 tel.: 048/412 52 06 (p.Veselovský) http://www.slovanet.sk/sosbb/
25. – 27. 6.	39. Horehronské dni spevu a tanca – festival detských folklórnych súborov, folklórnych súborov a folklórnych skupín horehronského folklórneho regiónu Prezentácia ľudových remesiel	Heľpa	Stredoslovenské osvetové stredisko Horná 21 975 25 Banská Bystrica 1 tel.: 048/412 52 06 (p.Veselovský) http://www.slovanet.sk/sosbb/
okolo 25. – 27. 6.	Klenovská rontouka – festival detských folklórnych súborov, folklórnych súborov a folklórnych skupín malohontského folklórneho regiónu a celoštátna súťaž primášov o „Drotovu nôtu“	Klenovec	Gemersko-malohontské osvetové stredisko Jesenského 5 979 01 Rimavská Sobota tel.: 047/562 12 22
okolo 2. – 4. 7.	Folklórny festival Východná – vrcholná prehliadka a festoval tradičnej a ľudovej kultúry Slovenskej republiky	Východná	Národné osvetové centrum Nám. SNP 12 812 34 Bratislava 1 tel.: 02/592 14 114
2. víkend júl	Folklórne slávnosti pod Poľanou – festival detských folklórnych súborov, folklórnych súborov a folklórnych skupín a hmotných výtvorov ľudového umenia stredného Slovenska	Detva	Dom kultúry A.Sládkoviča 962 12 Detva tel.: 045/5455528
koncom júla	Medzinárodný folklórny kultúrny festival (spolu s Maďarskom) Jarmok	Fiľakovo	Mestské kúlturne stredisko Fiľakovo tel.: 047/4381665
6.- 8. 8.	14. Koliesko festival ľudovej kultúry – stretnutie mladých folkloristov Jarmok - Dvory remesiel	Kokava nad Rimavicou	Obecný úrad Kokava n/Rimavicou tel.: 047/4293103
okolo 13.-15. 8.	Fiľakovské kultúrne dni (resp. Palócke dni)	Fiľakovo	Mestské kúlturne stredisko Fiľakovo tel.: 047/4381665
2.víkend sept.	347. Radvanský jarmok Dni mesta - folklór	Banská Bystrica	MsÚ ul. ČSA 26 975 39 Banská Bystrica tel.: 48/4330111
september	Banícky jarmok	Veľký Krtíš	MsÚ Komenského 3 990 01 Veľký Krtíš tel.: 047/4831742
november	Poltársky jarmok	Poltár	MsÚ Železničná 489 987 01 Poltár tel.: 047/4222270

Výtvarný život

Prvé maľby - obrazy z Lučenca sú známe z roku 1613 z kalvínskeho kostola - Josue a Kaleb, ktorí nesú hroznový strapec a Pelikán (erb mesta Lučenec). Umelecké zbierky, nachádzajúce sa v 5 lučenských kaštieloch boli vo vojnovom období rozkradnuté, resp. zničené.

V 18. st. študoval na gymnáziu v Lučenci Samuel Mikovínyi, zdatný rytec, kto vyhotovil napr. mapy pre dielo Mateja Bela Notitia, IV. zv. (1742), ďalej tu študovali kartograf plukovník Ján Lipský, a kresliar a maliar Samuel Lukáts.

V 18. st. uvádza súpis zlatníckych majstrov v Uhorsku z roku 1723 majstra z Lučenca. V roku 1772 sa v Lučenci spomína Ján Ragyóczi - výrobca umeleckých predmetov z medi. Začiatkom 19. st. tu pôsobil kovotepec Jozef Szentpéteri.

Kresby hradov do Monografie Novohradu (1826) urobil Ing. Samuel Lányi (1791 - 1860), novohradský geometer.

Z maliarov, ktorí dosiahli profesionálnu úroveň, spomenieme:

Štefan Szálé (1811 - 1890), František Gyurkovits (1876 - 1968) - od roku 1913 pôsobil v Lučenci, kde mal aj súkromnú školu maliarov, Július Szabó (1907 - 1972), maliar a grafik, Gustáv Gerő (1889 - 1979), maliar naturalista. V Lučenci študovali, resp. tvorili aj ďalší významní maliari: profesor Karel Sup, Janko Alexy, Mikuláš Galanda, Ľudovít Kudlák, Július Rudnay a ď.

V roku 1980 bola založená Novohradská galéria v Lučenci, ktorá sústreďuje predovšetkým práce novohradských umelcov. Zbierkový fond tvorí vyše 1380 zbierkových predmetov, napríklad 370 olejomalieb, 372 akvarelov, 261 grafík, 197 kresieb, 144 diel úžitkového umenia (keramika) a iné.

Literárny život

Prvú známu literárnu prácu o Lučenci napísal básnik Michal Behaim (1416 - 1474) - Bitka pri Lučenci roku 1451. Literárny život sa od začiatku 17. st. sústreďoval pri protestantských školách (evanjelickom a kalvínskom gymnáziu). Ako básnici sa spomínajú Matej Makai (1611 - ?), Ferencz Tolvay (1649 - 1711), Ján Čúzi-Čech (1605 - ?), jeho syn Dr. Jakub Čúzi-Čech (1639 - 1695) - diela Lelki bölcseségre tanitó oskola, Edem ostroma...; literárnej práci sa venoval MUDr. Ján Čúzi-Čech (1679 - 1733). Michal Mišovic (z. 1710) pedagóg a spisovateľ - autor divadelných hier, upravil Donatovu gramatiku ku ktorej pripojil zbierku prísloví.

Literárne činný bol rod Kármánovcov - Andrej (1707? - 1761) - Disputationum..., orácie a pohrebné reči; József st. (1738 - 1795) - Rebeka kiadása..., Ágendák; József ml. (1769 - 1795) - Fanni hagyományai.

Literatúre sa venovali aj profesori lučenského gymnázia - napr. Jozef Rozgonyi (1756 - 1823), Juraj Palkovič (1769 - 1850) a Beniamin Kovács (1790 - 1859).

V roku 1943 objavil Andor Kaszab rukopisnú knižku 52 veršov z 2. pol. 18. st., ktoré sa pripisujú profesorom kalvínskeho gymnázia (Ján Nagyváthy, Ján Szászi).

V 1. pol. 19. storočia sa literárna činnosť sústreďuje pri Evanjelickom seniorátnom čítacom, knižničnom a pracovnom spolku. V rokoch 1843 - 1844 jeho členovia publikovali svoje práce knižne. Študenti kalvínskeho lýcea literárne tvorili pri Spoločnosti pre pestovanie jazyka.

Výbery umeleckých diel vyšli knižne v zborníkoch Losonczi Phőnix (1852) a Losonci Album (1852).

V roku 1845 pobudol v Lučenci Sándor Petőfi (1823 - 1849). Napísal tu dve básne Varró leány (Krajčírka) a Slečne Vilme P.

Zo slovenských básnikov spomenieme napr. profesora rétoriky na gymnáziu Jána Hlovíka (1804 - 1862), autora skladby Bitka pri Lučenci roku 1451 (ktorá sa však nezachovala), evanjelického farára a učiteľa Jána Pravdoľuba Maróthyho (1814 - 1864), básne v dobových slovenských i českých časopisoch (Zora, Hronka, Plody, Květy, Jitřenka), evanjelického učiteľa Andreja Kálnického (1815 - 1862), autora dvoch pedagogických diel. Časť svojho života prežil v Lučenci Koloman Banšel (1850 - 1887), autor Túhy mladosti.

V roku 1896 navštívil Lučenec český spisovateľ Alois Jirásek (1851 - 1930). Prvej časti svojej trilógie Bratstvo dal názov Bitka pri Lučenci.

Zo slovenských spisovateľov - tvorcov treba spomenúť Petra Slavomíra Kompiša (1859 - 1929) a jeho dcéru Boženu Okruckú (1890 - 1927). Okrem vlastnej tvorby sa venovali zbieraniu ľudových rozprávok.

Zo súčasných spisovateľov a publicistov spomenieme: Ferencz Ardamica (1941), maďarsky píšuci autor viacerých ocenených prác, Jozef Drenko (1941), profesor gymnázia, autor vyše 40 publikácií o regióne Novohradu, Hana Košková (1942) poetka a Iva Hanková - Blonská (1949) poetka a novinárka.

Osobitne treba pripomenúť národnú umelkyňu Boženu Slančíkovú-Timravu (1867 - 1951), ktorá v Lučenci žila od roku 1945 a svojím dielom sa radí medzi najvýznamnejších slovenských spisovateľov.

Knižnice a tlačiarne

Prvý údaj o knižnici mestskej latinskej školy v Lučenci je z roku 1590. Knižnica kalvínskeho gymnázia v roku 1762 mala už aj vlastného knihovníka. Postupne bola budovaná pri teologickom ústave, kolégiu a lýceu bohatá knižnica, ktorá však v roku 1849 vyhorela. Už spomenutý Ev. seniorátny, čítací, pracovný a knižničný spolok (1843), vedený Augustínom Kubínyim (1799 - 1873), zhromaždil vo svojej knižnici postupne vyše 1.000 zväzkov, ktoré však takisto zhoreli pri požiari v roku 1849.

Mestská verejná knižnica bola založená v roku 1851. V roku 1885 disponuje už 14.486 zväzkami, v roku 1913 vlastní 25.076 zväzkov. Podľa inventarizácie z roku 1996 má knižnica v súčasnosti 140.054 zväzkov.

Nová knižnica gymnázia, založená v roku 1850, mala v roku 1885 11.504 zväzkov, študentská 1.183 zväzkov, v školskom roku 1912/13 mala profesorská knižnica 17.793 zväzkov a študentská 4.915 zväzkov.

V roku 1866 bola založená knižnica prof. Busbaka, v roku 1885 vlastnila 2.844 zväzkov.

Knižnica štátneho učiteľského ústavu založená v roku 1869 mala v roku 1885 4.615 zväzkov a v školskom roku 1912/13 3.214 + 1.350 zväzkov.

V roku 1906 bola založená knižnica odborovej skupiny kovorobotníkov v Lučenci.

V súčasnosti sú v Lučenci prístupné Novohradská knižnica, Vlastivedná knižnica Novohradského múzea, Profesorská knižnica gymnázia, Knižnica Štátneho okresného archívu, Knižnica Csemadoku a školské knižnice.

V minulosti v Lučenci existovali tieto kníhkupectvá: Fillo, Kármán, Redlinger, Greiner, Kultúra a Slávia. Do roku 1993 bola na Masarykovej ulici predajňa Slovenská kniha. V súčasnosti v Lučenci existujú kníhkupectvá PHOENIX (1990), ALBA (1993) a Knihy - darčeky (1994).

Prvá známa kameňotlač pochádzajúca z Lučenca je datovaná 1832. Tlačiareň sa spomína až v roku 1878 - tlačiareň Jána Nárayho, v roku 1882 ju prevzala Literárna a kníhtlačiarska úč. spol., viedol ju Žigmund Kármán, ktorý bol v roku 1903 - 1918 jej vlastníkom. V roku 1892 založili Alexander Losonczi a spol. novú tlačiareň, neskôr bola vo vlastníctve rodiny Losonczi až do roku 1944. V rokoch 1906 - 1944 pracovala tlačiareň Zoltána Bicskeiho. Po Šimonovi Rothovi prevzal tlačiareň v rokoch 1909 - 1912 Vojtech Kredens, po ňom Karol Vígh (1912 - 1944). V rokoch 1921 - 1944 pracovala tlačiareň Guttenberg pod vedením Vojtecha Benkóa. V roku 1909 sa spomína aj tlačiareň Ernesta Wernera a v roku 1927 tlačiareň Hermes a tlačiareň Františka Landoša. Po oslobodení v roku 1945 boli tlačiarne znárodnené.

V súčasnosti v Lučenci pracujú Novopress, s.r.o., LC-Print s.r.o. a EXprint.

Noviny, časopisy a žurnalisti

Od 19. st. do súčasnosti v Lučenci vychádzalo okolo 70 tlačených periodík. Medzi najvýznamnejšie z nich patria:

Pelikán (1846 - 47), prvé mestské noviny, ich redaktorom bol Michal Beniczky;

Nógrád (1871 - 72), spoločenský týždenník;

Najdlhšiu životnosť mali noviny Losoncz és Vidéke (1879 - 1918);

Zaujímavosťou iste je, že tu vychádzal aj rad špecializovaných časopisov, napr.: Szinészeti Közlőny (1885) - divadelné noviny; Nevelés (1888 - 1891) - noviny pre pedagógov; Magyar Ipartörténet (1906 - 1911) - pre priemyselníkov, redaktor Ferenc Studinka; Palóc baka ( 1918) - pre vojakov a iné.

Prvý slovenský študentský časopis Žiara bol ilegálne rozmnožovaný a distribuovaný v Lučenci v roku 1881 na Učiteľskom ústave. Prvé slovenské noviny v Lučenci vychádzali od roku 1913 pod názvom Ipeľ a Rimava (redaktormi boli Ján Sirotka a Ján Virostek).

Po vzniku 1. ČSR vychádzali noviny v slovenskom i maďarskom jazyku. Časove najdlhšie vychádzali Losonci Hírlap (1918 - 1944) a Národný týždenník (1929 - 1938). Ako redaktori v nich pôsobili Branislav Viest, Július Hilger, Štefan Zeiwald. Opäť sa stretávame so špecializovanými časopismi - Zenészeti lapok (1921 - 22), Református Egyház és Iskola (1923 - 25), Losonci - Lučeneci Katholikus élet (1931), YMCA - mesačný spravodaj (1926, 1937), študentské a skautské noviny (v rokoch 1921 - 1933 redigoval Lajos Scherer).

Po oslobodení vychádza v rokoch 1945 - 1948 Novohradský hlas a študentské noviny Živý sen (1946 - 1948). Od roku 1949 Opatovský, neskôr Poľanácky priekopník, Lučenský družstevník (1951 - 1960), Priekopník (1961 - 1967). V rokoch 1978 - 1990 vychádzajú okresné noviny Ipeľ, maďarské Ipoly a Nógrádi Szó. Od roku 1991 vychádza v Lučenci regionálny týždenník Novohradské noviny. Od februára 1997 vychádza časopis lučenských stredoškolákov Ä, vydávaný Nadáciou pre podporu lokálnej demokracie.

Divadlo, film a rozhlas

Prvé divadelné predstavenie odohrali študenti evanjelického a kalvínskeho gymnázia v Lučenci. Koncom 17. st. na gymnáziu pôsobil Michal Mišovic, autor divadelných hier. Študenti gymnázia v 2. pol. 18.st. nacvičili aj latinské divadelné hry. Študent Jozef Tóthfalusy (študoval v Lučenci do roku 1796) zanechal rukopisný diár, v ktorom spomína uvádzané diavdelné hry. Sám bol autorom hry Deidamia. Tvorbe divadelných hier sa venovali viacerí lučenskí profesori. Lučenskí rodáci József Kármán ml. (1769 - 1795), osvietenský spisovateľ a Ing. Ján Ungváry (1763 - 1807) dramatik, patrili medzi zakladateľov prvej divadelnej spoločnosti v Uhorsku (v Budíne 1790) i divadelného časopisu Urania. V októbri 1800 prichádza do Lučenca kočovný divadelný spolok László Kelemena, ktorý tu hral viacero predstavení. Súbor sa zadĺžil a v marci 1801 skrachoval. Divadelný súbor Štefana Baloga odohral v roku 1826 v Lučenci 5 divadelných hier. V hostinci u Zlatého šarkana v Lučenci (na Kubínyiho námestí) odohral v roku 1832 tri divadelné predstavenia súbor Gábora Feketeho. V roku 1835 počas trhu s vlnou v Lučenci sa odohralo 12 divadelných predstavení. V roku 1862 hosťovali v Lučenci Lendvayovci z Národného divadla z Budapešti. Divadelný súbor vedený Jakabom Grau-Gerő odohral do 18. júna 1871 v Lučenci 25 divadelných predstavení ( z toho 7 pred rokom 1848). Prvý lučenský divadelný ochotnícky spolok Losonci (színtarsulat), Műkedvelő társulat bol založený v roku 1836 pričinením Františky Gyűrky-Kubínyiovej.Podľa denníka Andreja Kálnického hrali sa v Lučenci hry Egy pohár víz, Parížsky dlúžník, Peleskei notarius, Lumpáci vagabundes, Hamlet a ď. Z hercov vynikli Samuel Morvay z Lučenca a Gábor Egressy z Pešti.

Aktívny bol aj Ochotnícky súbor Živnostenského spoločenstva v Lučenci, ktorý v roku 1891 predviedol hru Ženy v ústave, v réžii Mari Kissovej Demjenovej.

Stále divadlo bolo v Lučenci otvorené 11. decembra 1895, malo kapacitu 320 miest na sedenie a 380 miest na státie, neskôr 26 lóží, 447 miest na sedenie, 280 miest na státie, spolu 835 miest. V Lučenci vychádzali aj divadelné noviny Színeszeti Kőzlőny (1885), Losonci Színházi Ujság (1903), Szinházi Ujság (1911 - 1912). Divadelná sála v Redute, slúžila až do 60. rokov nášho storočia. Po vyše dvadsaťpäťročnej devastácii bola v roku 1993 zrekonštruovaná podľa pôvodných projektov a slúži pôvodnému účelu.

V období 1. ČSR pracovalo Slovenské divadelníctvo pri MO Matice Slovenskej pod vedením Dariny Viestovej. Od roku 1933 vynikli výtvarník J. Cincík a režisér J. Cimmer. Ochotnícke súbory pôsobili aj pri Živene, Sokole, YMCA, Maďarskom kultúrnom spolku, školách i v Robotníckom dome.

V roku 1945 založilo 26 nadšencov divadelný súbor B. S. Timravy. Tento súbor pracoval pri ZK ROH Poľana a do roku 1965 nacvičil a odohral vyše 60 hier, celkove okolo 450 predstavení. Dvakrát hosťoval na scéne Slovenského národného divadla v Bratislave. Z jeho radov vzišli významní slovenskí herci Eva Rysová, Štefan Kvietik a iní, z režisérov vynikli Pavel Karas, Daniel Gallay, Lenka Dedinská. V súčasnosti divadelný súbor pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku v Lučenci a na svoje predstavenia využíva rekonštruovanú divadelnú sálu Domu kultúry s kapacitou 320 miest. V Lučenci pôsobí významný maďarský divadelný súbor J. Kármána (od roku 1989), ktorý dosiahol úspechy na domácich i zahraničných scénach.

Prvé filmové predstavenie v Lučenci sa konalo v roku 1898, hoci elektrický prúd bol do mesta zavedený až 21. decembra 1899. Gymnázium v Lučenci zaviedlo pre svojich študentov filmové predstavenia už pred 1. svetovou vojnou. Prvé stále kino v Lučenci Apollo bolo zriadené v roku 1910. Za 1. ČSR boli v Lučenci 3 kiná - už spomenuté Apollo, Reduta (Invalid 1924, Fórum 1934) a vojenské kino na Zátiší. Stále premietanie zvukových filmov začalo v Lučenci 21. mája 1931 v kine Apollo na aparátoch Klang. Tobisu, projekciou filmu Dve srdcia v 3/4 takte. Príležitostne premietalo aj kino Centrál a filmové predstavenia ponúkala aj YMCA. Počiatky širokouhlého premietania spadajú do roku 1958 v kine Moskva. V súčasnosti sú v Lučenci tri kiná - Apollo, otvorené 15. februára 1991, kapacita 536 miest, Európa (predtým Moskva) v Dome kultúry, kapacita 328 miest, iba príležitostné projekcie a Filmový klub a Letné kino v Amfiteátri v parku, kapacita 900 miest, sezónne projekcie. V súvislosti s činnosťou kín treba spomenúť dlhoročného zanieteného pracovníka - vedúceho kina Františka Zboraya, ktorý okrem nadšenej a obetavej práci s filmom zároveň viedol a režíroval divadelný súbor Timrava.

O Lučenci boli nakrútené dokumentárne filmy, napr. v roku 1911, 3. - 5. júna 1932 a v júli - auguste 1993 dokument, trvajúci 22 minút, vyrobený v anglickej nemeckej, maďarskej a slovenskej verzii.

Počiatky práce fotografov sú v Lučenci známe z konca 19. st. (dagerotypia). Amatérski fotografi sa 8. mája 1912 združili v spolku Losonci Amateur Fényképezők. Z umeleckých fotografov stoja za zmienku Pavol Socháň (1862 - 1941), ktorý študoval v Lučenci a profesor Ján Šmok, ktorý sa v Lučenci roku 1921 narodil. V súčasnosti v Lučenci pôsobí viacero fotografov, ktorých význam presahuje rámec regiónu.

Prvá verejná skúška rádiového prijímača v Lučenci bola predvedená Rudolfom Svobodom 10. decembra 1924. V kine Apollo sa 9. marca 1925 uskutočnil rádiový kocert spojený s prednáškou o rádiofónii, ktorú viedol R. Svoboda. Príjem zachytili stanice Rím, Berlín, Breslau a Hamburg. 21. februára 1926 organizoval R. Svoboda verejný rádiový koncert pred budovou pošty, spojený s príjmom staníc Praha, Brno, Rím, Paríž a Budapešť. V Lučenci už vtedy bolo 31 rádiokoncesionárov. 24. októbra 1926 bol založený Rádiový klub, jeho predsedom sa stal Dr. Ľ. Tausz. 4. júna 1933 bola z Lučenca vysielaná rádiová reportáž - profesor J. Oberuč prednášal o minulosti Novohradu, Branislav Viest o Lučenci, ľudových hudobníkov a spevákov z Turieho poľa predstavil R. Pelech a z Ábelovej Dr. J. Hudec.

Počas 2. svetovej vojny (3. apríla 1944) fašistická vláda v Maďarsku zakázala počúvanie rozhlasového vysielania aj hudby z protifašistického tábora. Neskôr pristúpila aj k odobratiu rádioprijímačov a zákazu fotografovania.

Mestský rozhlas v Lučenci bol zavedený v roku 1949 - dovtedy sa správy vyhlasovali vybubnovaním.

Pri Regionálnom kultúrnom stredisku pôsobilo rozhlasové štúdio. V roku 1968 existoval tajný vysielač Ipeľ. Slovenský rozhlas tu má od roku 1971 svoje štúdio. Redaktorom SRo je Roman Grebáč.

Prvý televízor v Lučenci (typ Tesla 4001 A) sa datuje z roku 1955 (televízne vysielanie z Bratislavy 3. novembra 1956, štúdio Košice 27. augusta 1962). V roku 1982 sa uskutočnili priame prenosy z Majstrovstiev sveta v parašutizme z letiska Lučenec - Boľkovce. Podľa štatistiky z roku 1991 bolo v Lučenci 5561 farebných televízorov. Po dohode predstaviteľov mesta a Slovenskej televízie bolo 10. októbra 1995 otvorené detašované pracovisko STV v Lučenci. Od roku 1993 vyvíja činnosť miestna televízia TV KORA.

Veda a výskum

Prvým známym vedcom, ktorý študoval v Lučenci bol Dr. István Hatvani (1718 - 1786), zvaný aj uhorský faust. Z polyhistorov napr. Matej Bel (1684 - 1749), z lekárov Ján Čúzi-Čech (1679 - 1733), z polytechnikov Samuel Mikovínyi (1686 - 1750), Ján Lipský (1766 - 1826) a ďalší.

V 18. st. v Lučenci pôsobil Dr. Ján Daniel Perlitzi (1705 - 1778), novohradský lekár, napísal vyše 25 pojednaní z rôznych oblastí (medicína, matematika, fyzika, právo, pedagogika, jazykoveda...). Pripravil lekárske prístroje (bližšie v časti zdravotníctvo) i projekty pre stavebníctvo De machinis novis architectonis (O nových strojoch pre stavebníctvo). Perlitzi sa stal korešpondujúcim členom kráľovskej a cisárskej spoločnosti a akadémie prírodovedcov a kráľovskej akadémie v Berlíne. Za člena matematickej sekcie ho prijali už v roku 1731, členom Leopoldiny vo Viedni sa stal v roku 1742.

V 19. st. vynikol Dr. Leo Valentín Pantoček (1812 - 1893), lekár, pyrochemik, priekopník dagerotypie a fotografie, položil základy hyaloplastiky, počas pôsobenia v sklárni v Zlatne vyrobil aj sklenené peniaze (na svetovej výstave v Paríži bol odmenený zlatou medailou). Pod jeho vedením sa vyrábali aj prvé zrkadlá v Uhorsku.

Medzi priekopníkov letectva v Uhorsku patril Ing. Aladár Zsélyi-Koch (1883 - 1914), ktorý študoval na lučenskom gymnáziu.

V oblasti prírodných vied vynikli: František Kubínyi (1796 - 1874), predseda Uhorskej geologickej a archeologickej spoločnosti; Augustín Kubínyi (1799 - 1873), prírodovedec, múzejník, autor štúdií z botaniky, prírodovedy, archeológie, numizmatiky a cirkevnej politiky; Ján Fábry (1830 - 1907), botanik; Ján Kunszt (1831 - 1909), botanik; Gabriel Doleschal (1813 - 1891), lekár, autor prác z rastlinnej fyziológie; Elek Baloghy (1795 - ?), ornitológ; Ján Šalamún Petian-Petényi (1799 - 1855), zoológ, zakladateľ vedeckej ornitológie v Uhorsku; Emil Malesevics (1856 - 1911), zaoberal sa skúmaním fauny a flóry v okolí Lučenca; Ľudovít Pekár (1810 - 1902), evanjelický farár, skúmal flóru horného Novohradu, zostrojil objektív fotoaparátu, hodiny, ktoré na jedno natiahnutie išli celý rok, kosačku na trávu...; Ferdinand Kovarcz (1837 - 1914), dipteriológ atď...

V Lučenci pôsobili, resp. študovali aj významní matematici - už spomínaní František Tolvay, rektor kalvínskej školy, Ján Daniel Perlitzi, ďalej Maximilián Grűnwald-Gedő (1858 - 1933), profesor gymnázia v Lučenci, prof. RNDr. Pavel Kršňák, CSc., prodekan Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, doc. Dr. Ondrej Gábor CSc., profesor na gymnáziu v Lučenci, potom na PF v Banskej Bystrici, spoluautor učebníc matematiky, prof. RNDr. Lev Bukovský DrSc., profesor na UPJŠ v Košiciach, doc. RNDr. Ján Mózer DrSc. vysokoškolský pedagóg.

Etnografia

Komplexné spracovanie etnografie Lučenca nám zatiaľ chýba. Čitateľom sú k dispozícii iba čiastkové údaje z nasledujúcich štúdií:

Ján Čaplovič (1780 - 1847): Ethnographia Judeorum, Jozef Drenko: Z histórie židovstva v Lučenci, Kristína Becániová: Židovské náhrobné kamene, Denník Andreja Kálnického, Slovenské ľudové piesne z Novohradu (zhromaždila Adela Emilia Goldpergerová), rukopisné práce Daniela Maróthyho, Palócz dalok (Kálmán Lisznai) a štúdie o rómskych hudobníkoch od Jozefa Drenka a o hrnčiarstve a stravovaní od Dity Nociarovej.

Najvýznamnejšie etnické skupiny v Lučenci:

Slováci - potomkovia Slovanov. Do konca 11. st. sa postupne začleňovali do vznikajúceho Uhorska. V Lučenci a okolí nachádzame folklór tzv. Novohradského typu: muži nosili klobúky (širáky), vlasy si česali dozadu a splietali do vrkočov, ako obuv slúžili kožené krpce a onuce, letný odev pozostával z košele z hrubého plátna a dlhých gatí, zimný odev tvorili kabanica kožuch - kožok, širica a hrubé súkenné nohavice; ženy nosili snehobiele košele zdobené červenými a žltými výšivkami., sukne mali na stranách zdvihnuté a pod nimi nosievali spodnice - mondole, na sukniach zas bohato zdobené šatky a zástery - fertušky, v letnom období vyšívané prusliaky a čižmy; slovenské nárečie v okolí Lučenca patrí do Stredoslovenského (Ipeľského) tzv. južnej nárečovej skupiny; koncom 19. st. bolo v Lučenci a Tuhári vyše 1000 Slovákov.

Plavci - Palócok, boli pôvodne túrske kmeňové zoskupenie nomádskych Kumánov, ktorí sa tu objavili okolo roku 1150. Časť Novohradu patrí etnicky do Palóc zeme. Boli to väčšinou pastieri a hraniční strážcovia, silnej strednej postavy, oči mandlovitého tvaru s vyčnievajúcimi lícnymi kosťami, ženy boli štíhle, vyššej postavy, vlasy si zapletali do vrkočov. Jazyk Plavcov patrí medzi maďarské dialekty, ľudová kultúra je bohatá na piesne a tance.

Židia - izraeliti, etnická skupina, ktorej príslušníci odvodzujú svoj pôvod od starovekého židovského národa - sa v Lučenci objavili v roku 1723, v Lučenci - Tuhári sa usadili začiatkom 19. st. Etnograf Ján Čaplovič o nich píše: "Odev... nechcú si prispôsobiť národnému kroju. Chodia najviac v čiernom, ich dlhé taláre, opasky, malý klobúk, krátke nohavice, topánky a pančuchy ich nápadne odlišujú od ostatných obyvateľov. Podľa Mojžiša nesmú nosiť šaty z ľanových nití... Svadba: manželské zväzky sa u Židov uzatvárajú zväčša v najrannejšej mladosti. Najprv sa spraví svadobná zmluva, lebo od toho závisí budúce postavenie ženy... Rabín po modlitbe podá pohár vína svadobčanom... potom ženích nastokne neveste na prst zlatý prsteň... Pohreb je jednoduchý." Pri návšteve cintorínov nenosia sa kvety ale kamienky. Osobitné pravidlá platia pre stravovanie Židov. Hebrejčina je jeden zo semitohamitských jazykov, písmeno je vlastne symbol, číta sa sprava doľava.

Cigáni - Rómovia (rom = človek) za svoju rodnú vlasť považujú Indiu. Do Európy prenikli v 10. storočí. V Lučenci je zaznamenaný už v roku 1725 rod Berky. Spomínaný Čaplovič v roku 1820 píše: "...aj medzi Cigáňmi sú dve triedy - obyčajní a lepší, ktorí sa spôsobom života navzájom veľmi líšia. Obyčajní cigáni sa potulujú, svoje zlé chaty pozbíjajú na konci niektorej dediny, zriadia si malú kováčsku dielňu... Na jedenie im je všetko dobré, zdochnutý dobytok majú najradšej... a kradnú, kde čo môžu. Mnohí sa dajú na hudbu a dotiahnu to veľmi ďaleko... mnohí obchodujú s koňmi a to najmä na okolí Lučenca a Levíc. Ich kone nie sú lepšie ako mrciny..." Kočovní (oláski) cigáni zvyčajne bývali mimo mesta pod stanmi alebo na kočoch, zaoberali sa predajom koní, ženy aj veštbou, obliekali sa pestrofarebne. Usadlí cigáni (rumungri) sa obliekali jednoducho, pracovali ako kováči alebo hudobníci. Rozdiely sú aj v jazyku oboch skupín. Majú bohatý folklór (najmä piesne, tance a rozprávky). Vynikajú v hre na hudobné nástroje.

Múzeá

V roku 1897 bola v Lučenci založená Historická a archeologická komisia (A losonczi tőrteneti és régeszeti bizotság), ktorej predsedom bol Ferenc Kovács. Na podnet mešťanostu Alexandra Wagnera začali v Lučenci so zberom muzeálnych vecí. Už v roku 1906 - 1907 bolo zhromaždených vyše 2000 vecných exponátov a pamiatok, ktoré boli uložené v kabinete Štátneho gymnázia v Lučenci. Počas revolučných rokov 1918 - 1919 sa však postrácali.

V období 1. ČSR sa začali sústreďovať muzeálne exponáty Živnostenského spoločenstva. Išlo predovšetkým o vecné pamiatky cechov, remeselníkov a obchodníkov. 23. apríla 1933 bolo otvorené múzeum Spolku samostatných remeselníkov v Lučenci, známe aj pod názvom Iparos múzeum.

Zbierky sa však v roku 1944 - 1945 opäť roztratili (ich časť je v súkromnej držbe občanov Lučenca).

Muzeálny odbor MO Matice slovenskej organizoval zbierky z celého okresu. Po obsadení Lučenca v roku 1938 boli zbierky odoslané MS v Martine.

Od roku 1951 boli zhromažďované muzeálne zbierky vo Fiľakove. Fiľakovské múzeum bolo otvorené v roku 1953 v bývalom kláštore františkánov. Zbierky Okresného vlastivedného múzea v Lučenci boli umiestnené najprv na Haličskom zámku, v roku 1967 premiestnené do adaptovanej budovy (bývalej školy) vo Fiľakove. V roku 1971 získalo oficiálne pomenovanie Novohradské múzeum, časť zbierok bola v roku 1977 premiestnená do Lučenca. Od januára 1984 je sídlo múzea v Lučenci. Činnosť Novohradského múzea je zameraná na národopisnú oblasť - zhromažďovanie predmetov - pamiatok dokumentujúcich tradičnú ľudovú materiálnu kultúru v Novohrade (keramika, sklo, kamenina, nábytok, nástroje, náradie, predmety dennej potreby) a na oblasť mapovania dejín mesta Lučenec. V roku 1986 malo múzeum v depozite 24.945 kusov exponátov.

Archívnictvo

Mestský archív v Lučenci vyhorel v roku 1849, archív kalvínskej cirkvi bol zničený v decembri 1944.

V roku 1954 bol zriadený na základe vládneho nariadenia Okresný archív, ktorý od roku 1976 nesie názov Štátny okresný archív. Sústreďuje sa na zhromažďovanie písomností, časopisov a literatúry k dejinám mesta Lučenec a okresu.

O matrikách sa bližšie zmieňujeme v kapitole Dejiny cirkví.

Mesto Lučenec má aj vlastnú kroniku, vedenú od roku 1933. Mestskými kronikármi boli Jozef Hudec, Ivan Červenák, od roku 1992 je mestským kronikárom Jozef Drenko.

Osobnosti

Pretože o osobnostiach pochádzajúcich alebo pôsobiacich v Novohrade vyšli samostatné monografie, ponúkame na malom priestore iba stručný menoslov.

Rodisko: Wiliam Bukový (1932 - 1968), hudobný skladateľ; Ferdinand Daniš (1929), olympionik, gymnasta; Ján Fábry (1830 - 1907), botanik; prof. Dr. Pavol Glesk CSc. (1931), pedagóg; doc. JUDr. Ing. Ján Jirásek CSc. (1908 - 1973), štatistik; JUDr. József Kármán ml. (1769 - 1795), spisovateľ; Ľudovít Kudlák (1890 - 1960), maliar; prof. Dr. Gabriela Mokošová CSc.(1928), prof. MUDr. Vladimár Munka DrSc. (1922), lekár a pedagóg; prof. RNDr. Ernő Nemecz (1920), geochemik; doc. Ing. Ivan Paška CSc. (1934), pedagóg; prof. Mgr. Ján Skladaný (1922), umelec; Zoltán Speidl (1880 - 1917), olympionik, atlét, žurnalista; prof. Dr. Ing. István Vagás (1930), doc. PhDr. Štefan Vašek CSc. (1936);

Pôsobisko: Koloman Banšell (1850 - 1887), básnik; Ľudovít Čech (1888 - 1945), maliar; Gustáv Gerő (1889 - 1979) maliar, pedagóg; MUDr. Alexander Hertz (1875 - 1938), lekár, politik; Václav Chlumecký (1861 - 1944), politik, spisovateľ; Ján Laurentzy (1775 - 1819), filozof, pedagóg; Juraj Palkovič (1769 - 1850), spisovateľ, pedagóg, národovec; Sándor Petőfi (1823 - 1849?), básnik; Andrej Plávka (1907 - 1987), básnik; Július Szabó (1907 - 1972), maliar, grafik; Božena Slančíková-Timrava (1867 - 1951), spisovateľka;

Štúdium: Janko Alexy (1894 - 1970), maliar; Matej Bel (1684 - 1749), polyhistor; Michal Bodický (1852 - 1935), literárny historik; Július Bodnár (1870 - 1935), historik, etnograf; Ján Čaplovič (1780 - 1847), historik, etnograf; Juraj Čečetka (1907 - 1983), univerzitný profesor; Ján Šalamún Petian (1799 - 1855), zakladateľ ornitológie v Uhorsku; Július Pántik (1922), herec; Pavol Socháň (1862 - 1941), etnograf, spisovateľ a mnohí ďalší...

Osobnosti z okolia Lučenca: Bazovský, József Kármán, Károly Sükey (prekladateľ, básnik), Sándor Petőfi, Imre Madách (Tragédia človeka), Koloman Banšel (básnik), rodiny Kubinyi, Szígyártó, Szilassy, Forgách , Csontváry Kosztka Tivadar (jeden s najdiskutovanejších, dnes už svetoznámych maliarov), Daniel Perliczi (lekárník, vedec, Lučenec), Július Szabó (Lučenec, maliar), Ferencz Gyurkovits (Lučenec, maliar), Karol Sup (Lučenec, maliar), Béla Bacskay (Prša, maliar), Ľudovít Mocsáry (ochranca menšinových práv Slovákov, autor niekoľkých kníh, Kurtáň), István Katona (historik, autor mnohých hist. publikácií, Boľkovce), Serly Lajos a jeho syn Tibor (svetoznámi hudobníci, skladatelia - sú pochovaný v Serlyho kaplnke - v katolíckom cintoríne v Lučenci), Jenő Hubay (známi hudobník, skladateľ, dirigent, Lučenec-Opatová), Ferencz Lehár (jeho hudobná kariéra sa začala v Lučenci ), József Csordás (sochár, kamenosochár, Lučenec), Pál Ráday (kancelár F. Rákócziho - pochovaný v Lučenci), Sámuel Mikovínyi (prírodovedec), Štefan Kvietik, Vlado Sadílek, Jožo Pročko, Stano Radič (kalinovo, humorista), Klinda – Fiľakovský Jozef (Fiľakovo, pedagóg, historik), Molnár Zoltán RNDr (Fiľakovo, zoológ, ornitológ), Szikora Pavel (Fiľakovo, olympionik, atlét)

Spolky, Osveta

Koncom 19. st. bolo v Lučenci okolo 50 rôznych spolkov - charitatívne, kultúrne, spoločenské. Zachovali sa stanovy niektorých z týchto spolkov - napr. Lučenský spolok Kasina (Losonczi Casinó Egylet), ktorého cieľom bolo „poskytnúť z mesta Lučenec i z vidieka vzdelaným občanom spoločenské debaty a výmeny názorov. Čítaním spravodajov - novín, so záujmom o verejné veci, organizovaním čítacích a umeleckých večerov rozvíjať spoločenský život a spoločenskými hrami príjemné využitie času...“ Novšie stanovy boli schválené 26. novembra 1878; Lučenský a lučensko-tuhársky samovzdelávací a podporný spolok mladorobotníkov (Losonczi és Losoncz-Tugári Iparos Ifjak Őnképző és Segélyző Egylete) s cieľom „rozvíjať užitočné spoločenské zgrupovanie, odborné vedomosti a vzdelanie, podpora chorých členov a postaranie o zomrelých“. stanovy schválené 3. júla 1879; Literárna a tlačová účastinná spoločnosť (Kármán Irodalmi és Sajtó Részvénytársaság) s cieľom „kolportovanie, rozširovanie kníh, periodík - novín, letákov a rozvojom národného vzdelania“. Stanovy schválené 1. januára 1883; Všeobecný maďarský vzdelávací spolok Horného Novohradu (Felső Nógrád Megyei Magyar Kőzművelődési Egyesűlet) s cieľom „rozvíjať u nemaďarských občanov ideu vlastenectva a poznatky z maďarského jazyka“. Stanovy z 21. júna 1886; Občiansky spolok (Losonczi polgári Kör) s cieľom hájiť a rozvíjať záujmy občanov; Lučenská stolová spoločnosť Jókaiho (Losonczi Jókai Asztaltársaság) s cieľom „postaranie sa o šatstvo pre chudobné deti, rozvíjanie vlasteneckých citov predčítaním, recitáciami, divadelnými hrami, letnými tanečnými zábavami“. Stanovy z 11. januára 1909; Prvý novohradský protialkoholický spolok (Első Nógrád megyei Alkohol Ellenes Egyesűlet) s cieľom „boj proti používaniu alkoholu, propagácia slovom i písmom na území celej župy, záchrana pijanov, spoločenské posedenia bez alkoholu, zriadenie reštaurácie bez alkoholu...“ Stanovy 1. septembra 1910; Lučenský ústav pre výchovu dievčat (Losonczi Leány Nővelde) s cieľom „účelnej výchovy a vzdelania dievčat“. Stanovy 19. októbra 1871.

Z kurióznych spolkov spomenieme Hazardný spolok a Pioniersku spoločnosť.

Bohatú históriu má Dobrovoľný hasičský spolok (Losonczi Őnkéntes Tűzoltó Egylet), ktorý bol založený už v roku 1874, ale ustanovujúce zhromaždenie mal 21. novembra 1875, úradný zápis bol vykonaný 19. januára 1876 a vysvätenie zástavy 9. júna 1877. V roku 1897 bol schválený požiarny štatút mesta. Požiarna zbrojnica bola pri mestskom dome od roku 1895. Najväčší požiar od založenia spolku bol v Lučenci 29. júla 1911, kedy blesk zasiahol nádrž rafinérie liehu v Lučenci (špiritus horel 4 dni, 6 ľudí bolo zranených, jeden zomrel). Po vzniku 1. ČSR bola v Lučenci založená Okresná hasičská jednota (2.9.1923). V tom istom roku bol zreorganizovaný aj dobrovoľný hasičský zbor.

Osobitnú pozornosť venujeme činnosti Matice slovenskej. Miestny odbor Matice slovenskej v Lučenci bol založený 28. apríla 1921, prvým predsedom bol Jur Janoška, členov mal aj z okolitých obcí. Cieľom MS bolo kultúrne povznesenie slovenského ľudu. Na pozvanie MO MS navštívili Lučenec významné osobnosti - Scotus Viator (zakladateľ skautingu), Dr. Jozef Škultéty (správca Matice), Andrej Hlinka... Medzi aktívnych členov MO Matice patrili Dr. Ľudovít Bazovský, Oľga Kordošová, Jozef Schwamberger, Ivan Čičmanec. Od roku 1930 bol zapisovateľom MO MS v Lučenci slovenský spisovateľ Andrej Plávka (zároveň bol aj pracovníkom YMCA) Aktívne fungovalo aj študentské matičné hnutie - samovzdelávacie spolky pri gymnáziu (Petian), učiteľskom ústave (Detvan). V roku 1936 mal MO MS v Lučenci 261 členov, predsedom bol Michal Ondruš (riaditeľ gymnázia), výborné výsledky dosahovali divadelný krúžok a spevokol Ozvena. V roku 1938 (po okupácii) bola MS zrušená. Po oslobodení v roku 1945 sa opäť aktivizuje, predsedom bol Mirko Trnovský (riaditeľ gymnázia). 26.9.1945 bol opäť založený aj divadelný krúžok (neskôr súbor Timrava). Po roku 1954 MO MS zanikli. 31. mája 1968 bol založený klub MS, mal 83 členov, predsedal mu MUDr. Pavol Černák. V období normalizácie bola činnosť Matice znovu znemožnená. 15. marca 1990 pod vedením Márie Ambrušovej začína MO MS opäť pracovať, obnovuje sa tradícia Novohradských dní, odhaľujú pamätné tabule, vydávajú sa monografie niektorých slovenských obcí. Od roku 1995 je predsedom MO MS MUDr. Štefan Cifra.

Po oslobodení bol 1. augusta 1945 na základe dekrétu prezidenta republiky č. 130/45 zriadený Osvetový inšpektorát a pri ňom jeho poradná inštitúcia Okresná osvetová rada s rôznymi sekciami. Neskôr bolo zriadené Mestské kultúrne stredisko a Okresné osvetové stredisko (od roku 1990 Regionálne kultúrne stredisko), od roku 1996 Novohradské kultúrne centrum, pod ktoré spadá Novohradské osvetové stredisko.

Historické objekty pamiatkovej zóny

Mesto Lučenec vzniklo v 13. storočí na križovatke starých strategických a obchodných ciest. Prirodzeným historickým vývojom sa stalo spoločenským, hospodárskym a kultúrnym centrom Novohradu. Jeho história je zhmotnená vo viacerých pamätihodných objektoch - sakrálnych i svetských stavbách, ktoré sú preň dodnes dominantné a zanechávajú svedectvo o uplatnení viacerých stavebných slohov v architektúre z rôznych období. Rok 1849 znamenal pre Lučenec veľkú katastrofu. Mesto skoro úplne vyhorelo a mnoho historických budov bolo úplne zničených. V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia nastal rozkvet mesta, kedy za všeobecnej podpory ostatných miest sa začalo obdobie intenzívnej výstavby. Budovy boli stavané prevažne v neoslohových formách a neskôr v secesnom slohu, ktorý k nám prenikal z Viedne a Budapešti. V dôsledku silného priemyselného rozvoja v tomto období sa ľudia snažili budovať honosné objekty. Niektoré z nich neskôr padli za obeť novodobej výstavbe a modernizácii mesta.

V záujme zachovania a ochrany v súčasnosti ešte existujúcich pamiatok vyhlásil dňa 4. 12. 1991 Okresný úrad v Lučenci v zmysle platných zákonov historické jadro mesta Lučenec za pamiatkovú zónu.

Účelom vyhlásenia územia za pamiatkovú zónu je chrániť územie sídelného celku alebo jeho časti s menším podielom kultúrnych pamiatok, historické prostredie alebo časť krajinného celku, ktoré vykazujú významné kultúrne hodnoty. Hranica pamiatkovej zóny v Lučenci je vymedzená v južnej časti Vajanského ulicou. V miestach pri synagóge sa lomí na Adyho ulicu, ďalej prechádza Komenského ulicou smerom na sever. Pri styku s Herzovou ulicou sa lomí proti smeru toku Tuhárskeho potoka a potom v pravom uhle na ulicu Dr. Vodu. Po pretnutí Masarykovej ulice pokračuje hranicou parciel paralelne so Železničnou ulicou až po ulicu M. Rázusa, ktorou pokračuje smerom východným až po Fiľakovskú cestu. Odtiaľ západným smerom sa napája na Vajanského ulicu a uzatvára hranicu.

Ochranné pásmo zahŕňa územie priľahlé k historickému jadru, ktorého sa ešte nedotkla nová výstavba.

Mesto Lučenec sa začalo vyvíjať na križovatke historických obchodných ciest. Z pôvodného trhoviska vzniklo obdĺžnikové námestie.

Námestiu dominujú sakrálne stavby - katolícky a kalvínsky kostol. V strede námestia je barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie postavený v roku 1783. Je to jednoloďová stavba so segmentovo zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou s pilastrovým členením, ukončenou stupňovitou zvonovou kopulou.

Na severnej strane sa vypína neogotický kalvínsky kostol z roku 1853 so 64 metrov vysokou vežou, na vrchole ktorej je umiestnený otáčavý kohút, charakteristický pre panorámu mesta. Kostol bol postavený viedenským architektom Františkom Wieserom na mieste pôvodného stredovekého kostola a patrí medzi najkvalitnejšie ukážky neogotiky na Slovensku. Je to jednoloďová stavba ukončená polygonálnym uzáverom, zvonku členená štíhlymi oknami a opornými piliermi, s murovaným chórom nad vstupom. V suteréne objektu je sprístupnená archeologická expozícia, ktorá dokumentuje stavebno-historický vývoj kostola. Interiér kostola využíva Novohradské múzeum ako výstavné a koncertné priestory.

Na protiľahlej južnej strane námestia sa nachádza monumentálny trojpodlažný objekt Reduty, postavený taktiež podľa projektu Fr. Wiesera, obnovený v neogotickom slohu. V tomto objekte sa sústreďoval spoločenský život mesta. Po obnove objektu v súčasnosti sa nadviazalo na historické tradície.

Stavebnú čiaru dlhších strán námestia určujú pôvodné obytné meštianske domy priechodového typu. Z historického hľadiska sú najvýznamnejšie objekty rímskokatolíckej fary (č.2), lekárne (č.8) a objekt Novohradského múzea a Novohradskej galérie (č.3). Všetky tieto objekty sú postavené v barokovo-klasicistickom slohu.

Objekt lekárne je zaujímavý zachovalým asymetricky umiestneným portálom, na klonáku ktorého sa nachádza letopočet 1818 a iniciály stavebníka JA.

Vedľa sa nachádza objekt bývalej Dunajskej banky s bohatou plastickou výzdobou poschodia a atiky.

V južnej časti námestia sa nachádza nárožný dvojpodlažný reprezentačný objekt postavený v eklektickom slohu podľa projektu profesora budapeštianskej techniky V. Nagya, dokončený v roku 1894. Celý objekt je bohato dekorovaný sochárskou výzdobou, pilastrami, profilovanými rímsami, šambránami, balustrádami. Majestátny vstup do Radnice zdobia plastiky a mestský erb.

Z námestia vychádza západným smerom hlavná tepna mesta - Masarykova ulica. Kedysi tu bolo chýrne „korzo“, kde sa po večeroch a nedeliach promenádovalo. Je tu mnoho honosných meštianskych domov, ktoré pripomínajú zašlú slávu mesta.

Na nároží námestia a ulice sa nachádza budova bývalého peňažného ústavu, postavená v rokoch 1899 - 1902 podľa projektu lučenského rodáka, architekta Ľ. Nagya. Dvojpodlažná budova je bohato členená dekoráciou. Nárožie je zvýraznené vystupujúcim arkierom ukončeným vežičkou.

Aj ďalšie objekty na Masarykovej ulici (č. 2, 6, 10, 28, 29) sú postavené v eklektickom štýle s bohato členenými fasádami. Jednu z dominánt Masarykovej ulice tvorí nárožný dom na križovatke so Železničnou ulicou. Bol postavený v rokoch 1908 - 1909 podľa projektu J. Kasaiho v secesnom slohu ako honosná kaviareň F.M.K.E. Veľkými oknami vyľahčenú fasádu členia pilastre, ktoré nesú zdobenú atiku. Tento dômyselný detail aj napriek jednému podlažiu pomáha budovu začleniť do dvojpodlažnej zástavby ulice a vhodne dopĺňa celkový charakter lučenského korza. Plochy stien nad oknami oživuje bohatá naturalistická ornamentika neďalekej budapeštianskej secesie s provinčným uplatnením bežných katalógových dekoratívnych prvkov. Interiér členia pilastre, ktoré nesú strop zdobený zlátenou štukovou výzdobou s prírodným rastlinným dekorom.

Masarykova ulica vyúsťuje na nové námestie, ktoré je na mieste pôvodného veľkého trhoviska. Novej panelovej výstavbe tu za obeť padlo mnoho hodnotných secesných objektov - napríklad kaviareň Korzo a kino Apollo.

Na začiatku námestia sa nachádza bývalý objekt YMCA, postavený podľa projektu arch. M.M.Harminca v rokoch 1924 - 1925.

Z námestia je prístupný areál nemocnice, ktorý projektoval miestny rodák architekt O. Winkler, ktorý je aj pochovaný na lučenskom cintoríne.

Na Jókaiho ulici sa nachádzajú príklady secesnej architektúry - dom č. 13 je postavený podľa projektu E. Lechnera a bývalá Rakottyayho vila (č. 7), ktoré dal postaviť majiteľ bývalej prvej továrne na smaltovaný riad György Rakottyay.

Južne od historického námestia sa nachádza klasicistický evanjelický kostol, evanjelická fara a eklektický objekt bývalého učiteľského ústavu.

V tejto časti mesta sa nachádza židovská synagóga, postavená v rokoch 1923 - 1925 v secesnom slohu s výrazne orientálnymi prvkami podľa projektu budapeštianskeho architekta Baumhorna Lipóta. Tento objekt je najväčším svojho druhu na Slovensku a patrí medzi raritné aj v stredoeurópskom meradle. Mohutná stavba s dvojvežovou fasádou a s mohutnou kopulou nad centrálnym priestorom tvorí jednu z dominánt mesta.

Panorámu mesta dotvárajú severne sa nachádzajúce kaštiele - secesný kaštiel v ponímaní francúzskeho baroka v Malej Vsi, klasicistický kaštieľ a novogotický kaštieľ v Opatovej.

V južnej časti mesta sa nachádza bývalý Szilassyho kaštieľ, postavený v barokovo-klasicistickom štýle. Z pôvodného rozsiahleho parku, ktorý ho obklopoval, sa zachovala skupina vzácnych chránených stromov - platanov.

Najbližšia pamiatka zaradená do zoznamu (1987) svetového dedičstva UNESCO je maďarské Hollókő. Od Lučenca iba 55 km. www.Holloko.hu

Najvýznamnejšie kultúrne pamiatky okolia Lučenca sú:

 Novohrad mal pred platnosťou zákona č.49/2002 iba 2 Národné kultúrne pamiatky, nástenné maľby v Starej Haliči (na obrázku) a v Ľuboreči. V súčasnosti sa všetky pamiatky „zrovnoprávnili“.

Haličský zámok (asi najväčšia pamätihodnosť slovenskej časti Novohradu a jediná vhodná na rodinnú turistiku s prehliadkou zámku atď.)

Fiľakovský hrad bývalé jediné sídlo tureckého sandžaku na Slovensku, Kláštor Františkánov (štvorkrídlový objekt pripojený ku kostolu, za NKP vyhlásený 09.11.1963)

Hrrad Šomoška

Hrad Šalgó (H)

Zrúcanina hradu Hájnačka (RS)

Zrúcanina Divínsky hrad

Hrad Modrý Kameň (MK)

Kaštieľ v Podrečanoch

Kaštieľ Františka Cebriána vo Fiľakove

Stephaniho kaštieľ vo Fiľakove (v súčasnosti gymnázium)

Vidiná kaštieľ a park

Zrúcaniny hradu Ozdín, Sový hrad, Hodejov, Čabraď

Kostoly a významné budovy:

Kalvínsky kostol LC (najcharakteristickejšia pamiatka mesta Lučenec)

kostol v Turičkách (nástenné maľby)

Synagóga (LC)

Reduta (LC)

Rímskokatolícky kostol (LC)

Evanielický kostol so zvonom 2222 kg (LC)

židovské cintoríny (LC), najstaršie hroby, krypty významných rodín..)

kalvinský cintorín LC (hroby z 18-19. storočia významných osobností mesta)

hrobky v katolíckom cintoríne (LC)

budovy vtedajších lučenských kaviarní (napr. Royal, Kalmár, Czirják a pod.)

budova lekárne Čierny orol a vôbec Kubinyiho námestie, LC

neprebádaný cintorín dnes už zabudovanej časti v strede mesta Lučenec - lokalita ohraničená ulicami Moyzesova, Dr. Vodu a Komenského

Rímsko-katolický kostol Nanebovzatie Panny Márie vo Fiľakove z roku 1725 (štukové obrazce, barokový oltár, stĺpová architektúra)

Kúria Štefana Koháryho vo Fiľakove

mešťanský dom vo Fiľakove (Vigadó)

Radnica vo Fiľakove (budova MsÚ)

Múzeá, skanzeny:

Novohradské múzeum a galéria LC (od 1.1.2004 jeden celok) jediné múzeum na svete bez stálej expozície!

Mašková – evanjelická ľudová škola

Ábelová – pamätný dom B.S.Timravy

Poltár – mestské múzeum, Zlatno – sklársky skanzen

Fiľakovo – mestské múzeum

Dolná Strehová – literárna expozícia Imre Madácha

Modrý Kameň – múzeum hračiek

Kokava nad Rimavicou – synagóga – výstavné priestory Novohradského múzea

Kalonda obecné múzeum

Historické udalosti:

Bitka pri Lučenci 1451 (na obrázku letecký záber na cintorín v Opatovej, nálezisko opátstva cistercitov)

Vypálenie Lučenca 1849

Oslobodenie spod Tureckej nadvlády 1593: Fiľakovo, Šomoška, Salgó

Obliehanie Fiľakova 1682

Fiľakovský hrad počas okupácie bol sídlom sandžaku

Zaujímavosti miest a obcí:

mrakodrap (LC)

pyramída (LC)

Lučenský poklad uložený v Budapešti

Praha rovnomenné mesto v CZ

Ábelová (B.S.Timrava, ľudová arch.)

Ľuboreč (maľby, Tatárske pivnice)

Stará Halič, Halič (maľby, zámok, drevená zvonica)

Kokava nad Rimavicou (folklór, tanec na kolenách Redik)

Buzitka (voľby)

Turičky (maľby, drevená zvonica)

Divín (hrad, kaštieľ, priehrada Ružiná)

Pôtor (kostol)

Dolná Strehová (Múzeum I. Madácha)

Vidiná (Kaštiel Kubinyiovcov)

Kurtáň - bývalá kúria / rodný dom Ľ.. Mocsáryho

Slatinka - historicky zaujímavá budova bývalej tehelne

Halič - budova bývalej lekárne, kde spôsobil T.K. Csontváry, synagóga

Sochy a pomníky

Pamätník Jánosa Debrődiho, husárskeho strážmajstra - domobrancu, ktorý padol v bojoch proti cisárskej armáde v roku 1849, odhalený 23. marca 1877 na Kubínyiho námestí, neskôr premiestnený ku kalvínskemu kostolu a za I. ČSR odstránený (premiestnený do cintorína).

Pamätník Józsefa Kármána, osvietenského spisovateľa, vysoký 4 m, vyhotovený z kameňa firmou Gerenday a syn v Budapešti, pôvodne odhalený 25. mája 1896 pred budovou št. gymnázia, neskôr premiestnený ku kalvínskemu kostolu; podestu pod pamätník vytvoril z granitu sochár z Lučenca József Csordás; V roku 1969 dostal pomník nový nápis v maďarskom i slovenskom jazyku (Pôvodný nápis: "Kármánovi Józsefovi poprednému bojovníkovi za národné prebudenie dal postaviť vlastenecký spolok z príležitosti 100. výročia jeho smrti a 1000. výročia existencie maďarského štátu" - nový nápis: „Kármán József popredný maďarský spisovateľ doby osvietenskej a bojovník za národné prebudenie pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia postavili v roku 1896 obyvatelia mesta Lučenec. Premiestnená pri príležitosti 200. výročia narodenia v roku 1969“)

Socha Lajosa Kossutha dielo sochára Barnabása Holló; Kossuth v rečníckej póze stojí na podeste z vápenca, na ktorej je znázornený padlý domobranca, držiaci v ľavej ruke zástavu. Socha bola odhalená 19. septembra 1910 na Kubínyiho nám. Socha bola v roku 1919 odstránená, jej časť bola neskôr nájdená v žumpe. Podesta je uložená na dvore Novohradského múzea.

O jazdeckej drevenej soche domobrancu nemáme zatiaľ hodnoverné údaje.

Pomník padlých v boji roku 1919 proti boľševizmu, bol odhalený 19. júna 1927, autorom diela je štábny kapitán Alois Vrtíšek. Socha umiestnená v parku znázorňuje devu, podávajúcu kvety osloboditeľom. 27. októbra 1927 tu bola prvá pietna slávnosť - do pomníka bola uložená prsť zo zborovskej mohyly a bola zatvorená mramorovou tabuľou s nápisom „Prsť z mohyly legionárov, padlých pri Zborove 19 2/7 17, 19 28/10 27“. Neskôr bol nápis odstránený a pomník v tichosti prežil aj obdobie totality.

Pamätník padlých v 1. svetovej vojne sa nachádza pred starou školou v Lučenci - Opatovej; pod nápisom Obete svetovej vojny je 16 mien a vročenie 1918 - 1938.

V Lučenci sa nachádzajú aj 4 pomníky padlých vojakov, oslobodzujúcich Lučenc v 2. svetovej vojne - pred bývalou budovou gymnázia (dnes maďarská ZŠ) na odstupňovanom základe štvorhranný podstavec, z ktorého vyrastá obelisk, zakončený päťramennou hviezdou. Po stranách mramorové tabule s ruskými textami, na čelnej strane reliéf bývalého štátneho znaku ZSSR. V tom istom parčíku bolo postavené aj guľometné hniezdo sovietskej armády - hranolovitý podstavec na rohoch obložený vystupujúcimi, hrubo opracovanými kamennými kvádrami, medzi nimi zošikmené podstavce s tabuľami z bieleho mramoru a ruskými nápismi, na pomníku symbolicky umiestnený guľomet - pamätník vybudovali príslušníci sovietskej armády v roku 1945. Pomník na pamäť padlým príslušníkom sovietskej armády (vyše 80 vojakov) je postavený v parku - na obdĺžnikovom základe horizontálne položená kamenná platňa, na nej štítový mramorový nadstavec s plastikou päťramennou hviezdou, na čelnej strane platne tabuľa z bieleho mramoru s ruským textom - všetky pamätníky boli odhalené v roku 1945. V roku 1946 bol odhalený pamätník padlým rumunským vojakom v Pionierskom sade vďaky pri osade Hladký majer - pomník v tvare pylónu z leštenej ružovkastej žuly s nápisom Hrdinom rumunskej armády 3. a 2. horskej divízie, ktorí padli za oslobodenie Československa v okolí Lučenca Jan. 1946, text aj rumunsky.

Socha Boženy Slančíkovej-Timravy (1867 - 1951) bola odhalená v novembri 1967 pred budovou gymnázia, dielo Alfonsa Groma.

Od roku 1936 sa v Lučenci robila zbierka na sochu M. R. Štefánika. Realizácia bola zverená Ladislavovi Majerskému. Obsadením Lučenca v roku 1938 bola inštálacia sochy znemožnená. Nový pamätník bol inštalovaný v roku 1995.

Busta T. G. Masaryka, prezidenta ČSR bola pôvodne inštalovaná na balkóne Okresného úradu v roku 1936. Neskôr bola odstránená. V roku 1990 bola objavená v pivnici súkromného domu, mesto ju odkúpilo a Andrej Melicherčík ju reštauroval.

Busta M. R. Štefánika, dielo Alfontza Gromu, odhalená pôvodne na malej budove pri starom gymnáiu, v období normalizácie odstránaná, v roku 1992 zreštaurovaná a umiestnená vo vestibule ONV.

Busta B.S.Timravy na cintoríne z bieleho mramoru, dielo Fraňa Štefunku z roku 1955.

Pamätné tabule

Na priečelí gymnázia boli osadené v roku 1882 - s nápisom Az ország emelte (za ČSR odstránená), A nemzeti művelődésnek;

Józsefa Kármána, odhalená v roku 1895 na jeho rodnom dome s nápisom E házba szűletett Kármán József magyar iró 1769 március 18-án; rodný dom bol zbúraný, na pôvodnom mieste postavený nový, na ktorom je osadená pôvodná tabuľa, doplnená slovenským textom Na tomto mieste sa narodil 14. marca 1769 Kármán Jozef maďarský spisovateľ;

Sándora Petőfiho, dielo Józsefa Csordása, odhalená 30. júla 1899; nad tabuľou je lutna, pod ňou vavrínový veniec so zlatou hviezdou, nápis Itt időzőt Petőfi Sándor 1845-ben; v roku 1975 bola odhalená tabuľa so slovenským textom V tomto dome žil Sándor Petőfi v roku 1845, febr. 1975;

ThDr. Otokara Prochászku (1858 - 1927) s textom Ina hac scola Otocarus Rudolphus Prochaszka episcopus beatae memoriae ardanti animi dax cettolicorum Hungarorum armis 1866 - 1867 studebat, statocuont circuli Prochaszka, umiestnená pôvodne na priečelí katolíckej školy, neskôr daná do úschovy rímsko-katolíckej fary;

Pamätná tabuľa hlásajúca činy Hornonovohradskej slovenskej národnej rady z roku 1918 bola odhalená 28. októbra 1928 na dome lekárnika Dr. Gustáva Vodu, odhalenie vykonal správca Matice slovenskej Dr. Jozef Škultéty, nesie nápis V tejto budove sa utvorila a zasadala roku 1918 Hornonovohradská Slovenská národná rada za predsedníctva Ľudovíta Bazovského, ktorá na ľudovom zhromaždení celého Slovenského Novohradu dňa 28. novembra 1918 s oduševnením prijala Martinskú deklaráciu zo dňa 30. oktróbra 1918 a verejne vypovedala odtrhnutie sa od Uhorska a pripojenie sa Lučenca a Novohradu k Československej republike. Túto pamätnú tabuľu umiestnil v desiate výročie slobody Slovákov Odbor Matice Slovenskej v Lučenci na večitú pamiatku a k povzbudeniu v slovenskom národnom cítení ďalších generácií. Pamätná tabuľa bola obnovená v roku 1968 s doplnkom textu Obnovená s pôvodným textom pri päťdesiatom výročí vzniku našej Republiky. V období totality odstránená a odovzdaná do depozitu Novohradského múzea;

Pamätná tabuľa hlásajúca vylúčenie 7 slovenských študentov z maďarského učiteľského ústavu v roku 1881 s menami študentov Denk, Čaják, Gróner, Matuška, Socháň, Šimkovič, Zgút (Matuška sa v zúfalstve zastrelil...) bola odhalená na stene učiteľského ústavu 28. októbra 1928, po roku 1938 bola Maďarmi odstránená;

Pamätná tabuľa legionára bývalej XVIII. župy, bola odhalená 21. mája 1931 na stene predsiene Okresného úradu, po roku 1938 odstránená;

Pamätná tabuľa Aloisa Jiráska na priečelí starej budovy školy v Lučenci - Opatovej s nápisom V lete 1896 zdržoval sa v tejto obci slávny spisovateľ Alojz Jirásek, keď študoval víťazné bojište Jána Jiskru z Brandýsa k svojmu epochálnemu dielu BITKA PRI LUČENCI z cyklu Bratstvo. Túto tabuľu zasadila telocvičná jednota SOKOL v Lučenci roku 1936.

Pamätná tabuľa Júliusa (Gyula) Kujniša na chodbe bývalého živnostenského domu (dnes Csemadok) so slovenským i maďarským nápisom Július Kujnis 1850 - 1920 čestný predseda nášho spoločenstva staviteľ nášho sídelného domu. Jeho pamiatke. Smiešané živnostenské spoločenstvo v Lučenci. V trni boľavý život jeho nech je príkladom potomkov;

Pamätná tabuľa na kamennom pamätníku Eugéna Jenő Hubayho-Szalatnaiho, hudboného virtuóza a skladateľa, postaveného v roku 1903 v parku pri kaštieli na Slatinke;

Pamätná tabuľa založenia mestského domu (1894) s maďarským nápisom odhalená 28. septembra 1894, (neskôr v depozite ŠOKA), s nápisom A város kőzőnsége emelte 1894-ik évben Tőrők Zoltán polgármestersége alatt (postavilo obyvateľstvo mesta v roku 1894, počas pôsobenia mešťanostu Zoltána Tőrőka);

Pamätná tabuľa padlých študentov a profesorov gymnázia v 1. svetovej vojne, pôvodne osadená na priečelí budovy gymnázia (1940), po oslobodení odovzdaná do úschovy kalvínskej cirkvi, s nápisom A losonci Gimnázium hőss halottai a menami 52 študentov a 2 profesorov;

Pamätná tabuľa Dr. Alexandra Herza (1875 - 1938), pôvodne na rodnom dome, s nápisom V tejto budove žil a pracoval zakladajúci člen KSČ v Lučenci Dr. Alexander Herz 1875 - 1938, po zbúraní budovy premiestnená na činžák s novým textom Pamätná tabuľa Dr. Alexandra Herza zakladateľa KSČ v Lučenci (potom aj po maďarsky) 100. výročie narodenia Lučenec 5. 12. 1975;

Pamätná tabuľa Dr. Zoltána Brűlla (1905 - 1945) účastníka SNP, umiestnená na rodnom dome na Kubínyiho nám. s textom V tomto dome býval Dr. Zoltán Brűll hrdina SNP;

Pamätná tabuľa na budove pošty s textom Na tomto mieste stál robotnícky dom, kde sa schádzali komunisti v rokoch 1921 - 1938. Lučenec 14. 5. 1966;

Pamätná tabuľa B. S. Timravy na Zvolenskej ceste s textom V tomto dome žila národná umelkyňa Božena Slančíková Timrava v rokoch 1945 - 1951, nad textom reliéf hlavy;

Pamätná tabuľa na priečelí starej budovy gymnázia (dnes maďarská ZŠ) s textom Odhalená v jubilejnom roku 1970 na pamiatku československého štátneho reformného reálneho gymnázia v Lučenci, štvrťstoročia jeho obnovenia v oslobodenej vlasti (i maďarský text); podobná pamätná tabuľa aj na priečelí novej budovy gymnázia doplená textom Kladieme túto pamätnú tabuľu ako prejav vďaky a uznania tvorivej práci školy pre blaho pracujúcich mesta a celej našej spoločnosti. Lučenec 1970;

Pamätná tabuľa na priečelí Mestského úradu s textom Táto budova bola dočasným sídlom veliteľstva Ukrajinského frontu Sovietskej armády v roku 1945. Z vďačnosti osloboditeľom venuje mesto Lučenec 14. 1. 1970;

Pamätná tabuľa na priečelí kultúrneho domu Európa s textom Táto mestská štvrť bola pomenovaná na počesť 55. výročia VOSR a 50. výročia vzniku ZSSR na Bogorodickú pri príležitosti návštevy delegácie družobného okresu Bogorodick, Tulská oblasť ZSSR v Lučenci dňa 7. novembra 1972 (i ruský text);

Pamätná tabuľa na železničnej stanici venovaná padlým železničiarom v II. svetovej vojne;

Pamätná tabuľa na priečelí ZŠ na Rúbanisku II. Základná devätročná škola Ladislava Novomeského v Lučenci pomenovaná 14. 1. 1977;

Pamätná tabuľa Júliusa Szabóa na jeho dome s textom V tomto dome žil a tvoril grafik, maliar a básnik Július Szabó 1907 - 1972 (text i v maďarčine);

Kríž s Kristom na Haličskej ceste s maďarským nápisom Isten dicsőségére állitották Polyák Károly és neje Bitskey Lujza 1899. Áthelyezve 1942;

Kríž na Zvolenskej ceste s latinským nápisom Inri Ad honorem Sanctae crucis zelo fidelium restaurata Anno domini 1965;

Pamätná tabuľa Janka Kráľa (1822 - 1876) na priečelí Novohradského múzea, odhalená v roku 1996;

Pamätná tabuľa Dr. Zoltána Speidla (1880 - 1917) prvého lučenského olympionika, odhalená v roku 1997;

Pamätná tabuľa s čadičovým balvanom Bitka pri Lučenci 7. 9. 1451 v Opatovej, odhalená v roku 1996;

Pamätná tabuľa na priečelí MŠ na Herzovej ulici s textom Prvá detská opatrovňa založená 18. 2. 1844. Lučenec 1994;

Pamätná tabuľa na budove ZŠ maďarskej venovaná Dr. Aladárovi Szilassymu, zakladateľovi skautingu v Uhorsku a Lajosovi Schererovi (1874 - 1957) profesorovi gymnázia v Lučenci;

Novohradský jarmok a festival:

V auguste 1695 Leopold I. udelil mestu Lučenec kráľovské privilégium pre trhy a jarmoky (predávalo sa obilie, dobytok, koža, súkno, ovčia vlna). Jozef Drenko v roku 1995 vydal knižku „Jarmoky a trhy v Lučenci“, kde podrobne popisuje históriu jarmočníctva v meste. Jarmoky a tiež kultúrne podujatia boli vždy zrkadlom kvality a sily mesta. Súčasný obraz trhov a festivalov prezentuje Lučenec v horšom svetle, ako by si zaslúžil.

Novohradský jarmok sa svojou kvalitou radí medzi provinčné trhoviská Slovenska. Je neidentifikovateľný a celoslovensky nezaujímavý. Nevyužíva 300 ročnú tradíciu jarmokov a datuje aktuálny ročník dvojciferným číslom. Napríklad Banská Bystrica „predáva“ 347. Radvanská jarmok.

Novohradský folklórny festival je na tom ešte horšie. Od svojho začiatku nemá zadefinovaný jasný cieľ ani silnú folklórnu tradíciu, ktorý by ho postupne zaradil medzi najúspešnejšie festivaly Slovenska. Organizovanie veľkých podujatí má v Lučenci silné korene. Práve Lučenčania sú v súčasnosti jedni z najznámejších manažérov slovenských mega akcií. Žiaľ, ani jedna z nich sa nekoná v našom regióne. Dôvodom je trvalý nezáujem a nevedomosť zviditeľnovať mesto na mape kultúrnych podujatí Slovenska.

Navrhované zmeny pre Novohradský jarmok a festival:

Zmena názvu z Novohradského (resp. Lučenského) jarmoku na Lučenecký jarmok (90% občanov Slovenska nevie kde leží Novohrad!)

Zmena poradového čísla jarmoku

Spojiť jarmok s festivalom (skúsenosti so spájaním jarmokov s folklórnymi slávnosťami majú napríklad mestá Dolný Kubín - 12. Tradičný veličniansky jarmok a 6. Folklórne slávnosti Dolnej Oravy, Detva - 38. Folklórne slávnosti pod Poľanou a Jarmok tradičných remesiel, Myjava - 45. Medzinárodný folklórny festival a Jarmek, Banská Bystrica - 348. Radvanský jarmok a Dni mesta) 

Zmena termínu jarmoku a prispôsobenie sa kalendáru veľkých slovenských jarmokov a festivalov ako aj susedných (FI, RS, VK, PT, Koliesko, ZV, BB) ako zaujímavý dátum prikladám 1. augusta 1695 (prvý víkend august) Leopold I. udeľuje Lučencu právo jarmokov

Koordinovať konanie Majstrovstiev Európy auto-motokrosu a ďalších kultúrnych, spoločenských a športových aktivít

Koordinácia termínu jarmoku v roku 2005 s Majstrovstvámi Európy v parašutizme

Zmena dĺžky trvania jarmoku od piatku do nedele, spolu 3 celé dni

Rozšírenie jarmoku aj na Kubyiniho námestie (pódium pre folklórny festival), Ulicu J. Karmana, Železničnú ulicu, Výstavisko (pivný a vínny festival), Reduta (reprezentatívny kultúrny program, bál), Kalvínsky kostol (hudba z veže, výstavy), Katolícky kostol (vystúpenia speváckych zborov), kiná (divadelné predstavenia), Tržnica (ovocný, zeleninový a dobytčí trh)

Vytvoriť jarmočné zóny: predaj ľudovej tvorby, občerstvovacia zóna, pivná a vínna zóna, kultúrna zóna, zábava - kolotoče, parkovacie zóny, ...

V cene prenájmu ponúknuť trhovníkom bezplatnú účasť na Vianočných trhoch a Veľkonočných trhoch a vytvoriť tradíciu 3-6 mestských jarmokov (tradíciu z 18.stor. majú termíny na sv. Valentína, Stanislava, na Bože telo, na deň Navštívenia Blahoslavenej Panny Márie, na Povýšenie Kríža, na Lukáša)

Pozvať kvalitné kolotoče, cirkus, kultúrny program do Reduty, študentov VŠMU a študentov s folklórnym zameraním, lety balónom, parašutistické a letecké atrakcie...

Pripraviť hudobný program z veže Kalvínskeho kostola (trubači, dychovky...), v interiéri kostola zriadiť zaujímavú výstavu resp. program

Obnoviť tradíciu spevov a rýmovačiek

Školskú mládež informovať o tradícii jarmokov a motivovať ju k návšteve

V občerstvovacej zóne ponúkať lučeneckú gastronómiu, v hoteloch a reštauráciách koordinovať víkend lučeneckej gastronómie.

V pivnej a vínnej zóne ponúkať novohradské víno (príklad mestá Mníchov, Levice)

V kinách pripraviť zaujímavý a súvisiaci program (tradícia z 18. stor. Divadelné hry)

Pripraviť program pre predškolskú mládež

Pripraviť jarmočný a festivalový sprievod (Ulica J.Karmana)

Prezentácia ľudovej tvorby: hudobné nástroje (Turičky – Koblíčkovci), sklo (skanzen Utekáč, Poltár - Ondrej Trčan), hrnčiarstvo (Hrnčiarske Zalužany - Dana Bakšová, Fiľakovo - I. Gyetvai), maliarstvo (Fiľakovo -Jozef Jacsmenyík, František Mráz – grafik), drevorezba (Fiľakovo – Lipcsei Ladislav, Kovács Zoltán), rezbárstvo (Fiľakovo - Štefan Albert) atď.

Pozvať osobnosti kultúrneho, spoločenského, politického a športového života (družobné mestá)

V priebehu jarmoku pripomenúť históriu mesta (Bitka pri Lučenci)

Navrhnúť profesionálnu dramaturgia podujatia

Pripraviť dlhodobú a cieľavedomú reklamnú kampaň v regióne (RS, VK, PT, Ružiná...) na území SR a H (mediálni, reklamní partneri, sponzori atď)

Zadefinovať ciele Novohradského festivalu (Euro folklór príklad mesta Banská Bystrica)

Pódium pre folklórny festival využiť aj pred a po jarmoku na kultúrne podujatia (hudobný mini festival pop hudby, divadelné predstavenie na otvorenej scéne...)

· Využiť festival Koliesko na podporu cestovného ruchu v Novohrade.

Hudobný letný rock-pop festival

o  Návrhy miesta konania: Letisko Lučenec – Boľkovce, Moto-areál Fabiánka, Futbalový štadión Lučenec a okolie, Polia pri Sídlisku Rúbanisko, Vodná nádrž Ľadovo, Vodná nádrž Ružiná,

· Letisko Lučenec: Vzdialené od okraja mesta Lučenec 3 km, od stredu mesta 5 km.

· Majiteľ pozemkov: Areál letiska: Občianske združenie Letecké športové centrum Lučenec, Občianske združenie Aeroklub Lučenec, Vzletová a pristávacia plocha: Vo vlastníctve štátu. V trvalom užívaní Občianskych združení (vydávajú povolenia na užívanie)

· Technické informácie:

· Elektrický výkon: 630 kV/A (transformátor v areáli)

· Vzletová a pristávacie dráha 800m x 30m

· Mobilné oplotenie k dispozícii 600m

· Počasie v prvý júlový týždeň slnečno roky: 2003, 2002, 2001, 2000 (zisťujeme ďalej)

· Ubytovanie v areáli 50 lôžok

· Pitná voda a bazén v areáli 20m

· Jedáleň

· Kancelárie a spoločenské miestnosti

· Ponúkané atrakcie: Vyhliadkové lety, tandemové zoskoky, Armádny tréning parašutistov

Výstup	Vytvoriť organizačný výbor a projekt realizácie festivalu	Koľko to bude stáť	100.000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	Mesto LC
Spolupracujúce inštitúcie, osoby	Obec Boľkovce, Rock-Pop Brastislava	Dátum ukončenia	6/ 2004
Zodpovedná osoba	Miroslav Drobný, 0905-204850, drobny@szm.sk.sk	Poznámky

· Zriadiť stálu expozíciu Novohradského múzea. (Nepoznám múzeum na svete, ktoré by nemalo stálu expozíciu, pritom sú plné sklady materiálov)

o Husitské múzeum

o Múzeum mesta Lučenec

· Akcie na podporu kvality základných, stredných a vysokých škôl v Lučenci (súťaže).

· Motivovať dopisovateľov tlačových agentúr SITA, TASR a ďalších médií v Lučenci. Zriadiť „Tlačový referát na MsÚ Lučenec.

· Vydanie reprezentatívnej knihy na podporu cestovného ruchu v Novohrade.

· Podpora cestovného ruchu pomocou internetu, navrhnúť jednotnú internetová stratégiu (doménová politika...).

· Podpora ľudovej tvorby :

o hudobné nástroje (Turičky – Koblíčkovci)

o sklo

o hrnčiarstvo (Hrnčiarske Zalužany - Dana Bakšová...)

· Dobitie Fiľakova 1682- 10. septembra – zinscenovať bitku o hrad ako predstavenie v hradnom areáli + sprievodné podujatia prezentujúce bývalú tureckú prítomnosť v meste.

· Zriadenie Turisticko – informačnej kancelárie vo Fiľakove.

· Vytvoriť kanceláriu cezhraničnej spolupráce so sídlom v budove MsÚ vo Fiľakove.

1.1. Pamiatkový ústav Slovenska

o Zapísať resp. „zviditeľniť“ v zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska stredoveké nástenné maľby v Turičkách

o Zapísať medzi archeologické kultúrne pamiatky opátstvo cistercitov v Opatovej

1.1. Kostoly, hrady

o Kalvínsky kostol zatraktívnenie:

· Nasvietenie kohúta (najcharakteristickejšia budova a symbol mesta Lučenec).

· Vypracovať projekt na vyrobenie kópie kohúta a jeho expozíciu v záhrade. (Dalo by sa pri ňom fotiť a deti by mohli do neho loziť...). Požiadať vysoké školy umeleckého zamerania o spoluprácu.

· Záhradu Kalvínskeho kostola otvorená non-stop pre verejnosť, cez obe brány.

· Úprava a vyčistenie hrobov dvoch žien (majiteliek pokladu).

· Úprava a vyčistenie hradieb zachovalých v zadnej časti areálu.

· Vypracovať projekt na sprístupnenie terasy (nepoznám takmer mesto, ktoré by nemalo sprístupnený najvyšší bod mesta pre výhľady turistov)

· Vypracovať scenár atraktívnej prehliadky kostola

· Zmeniť otváracie hodiny (cez sezónu denne!)

· Umiestniť ďalekohľad na terasu

· Vypracovať texty o pamiatke a jej atrakciách aj mimo budovy kostola (aby sa návštevníci areálu mohli oboznámiť s dominantou mesta aj keď je zatvorené)

· Koordinovať výstavy v kostole s inými aktivitami mesta (jarmok, športové majstrovstvá...)

o Spolupráca s českým mestom Tábor:

Zo záverov projektu „Stratégia rozvoja cestovného ruchu mesta Lučenec“ jednoznačne vyplýva, že spoločná husitská resp. bratrícka (Jiskrova) história predurčuje mestá Lučenec a Tábor k spolupráci. Alois Jirásek už v roku 1899 s dielom „Bitva u Lučence“ spojil bohatú históriu našich regiónov. Veľavravným posolstvom sú aj mená obcí z okolia Lučenca ako Praha, České Brezovo atď. Podľa štatistík práve v našom regióne bola najväčšia intenzita husitského a bratríckeho hnutia v 15. storočí (Etnografický atlas Slovenska). Obrátil som sa preto na mesto Tábor s ponukou spolupráce. Navrhované základné body spolupráce zo slovenskej strany:

· v rámci aktivít „družobných“ miest

· pri zriadení „Husitského múzea/expozície“ v Lučenci

· pri každoročných oslavách „Bitka pri Lučenci“

· pri interdisciplinárnom výskume „Bitka pri Lučenci“ (Múzeum v prírode)

· v rámci spoločných projektov na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ

V telefonickom rozhovore so zástupcami mesta Tábor mi bol tlmočený veľký záujem o spoluprácu, čo by mal potvrdiť list z Mestskej rady Tábor (26.1.). Zo strany českého partnera boli navrhnuté ďalšie body spoločných aktivít:

· vstup mesta Lučenec do Únie husitských miest (členmi nemecké a české mestá)

· spolupráca s Husitským múzeom Tábor, založené 1878! (viac na http://www.husmuzeum.cz)

Navrhované kroky: zaradenie na zasadnutie MZ odsúhlasenie spolupráce s mestom Tábor, určenie zástupcov mesta (komisie), ktorá bude oprávnená jednať s mestom Tábor, určenie členov delegácie na návštevu Tábora atď.

o Haličský zámok zriadenie múzea v spolupráci s VÚC BB a SNM. Zameranie múzea podriadiť marketingovým plánom. Požiadať o spoluprácu Slovenské národné múzeum (SNM).

o Rekonštrukcia Fiľakovského hradu, jeho zatraktívnenie a aktívne zapojenie do cestovného ruchu Novohradu. Revitalizácia podhradia vo Fiľakove s vytvorením remeselníckeho dvora a pešej zóny

o Fiľakovský kostol (skvalitnenie vstupného priestoru do Rímsko-katolického kostola, t.j. Koháryho námestie).

o Bitka pri Lučenci, pripraviť projektovú dokumentáciu, vybudovanie infraštruktúry, múzea a sprístupnenie archeologické oblasti (viac na www.BitkapriLucenci.sk)

o  Odkúpiť pozemok vedľa opatovského cintorína

o  Spevniť pozemnú komunikáciu k tomuto pozemku

o Podporiť a obnoviť židovské tradície (cintoríny, holocaust)

Židovské cintoríny - starý, nazývaný ortodoxný, na Tuhárskom námestí, vznik sa datuje do zač. 19. st. (Bed Hakvarot - Dom hrobov), 45x30x50 m, v súčasnosti sa tu už nepochováva; sú tu pieskovcové náhrobníky v tvare kolmej dosky na zem (stéla), epitafy sú hebrejské, nemecké a maďarské, hroby orientované väčšinou s hlavou na východ (asi 150 hrobov); nový - neologický, má neoklasicistickú modlitebňu (z roku 1909) s dvomi pamätnými tabuľami s textom „Wohlovi Izraelovi zakladateľovi izraelitskej náboženskej obce a Chevra Kadiša ako znak nehynuteľnej vďaky 1786 - 1848“, druhá s nápisom „Prvému veľkému dobrodincovi Chevra Kadiša st. Jozefovi Szilassymu zo Szilassy a Pilísi, strážcovi uhorskej koruny, septemvirovi, turnianskej stolice hlavnému županovi, hlavnému správcovi evanjelického ref. dištríktu 1755 - 1836 ako pre jeho pamiatku uctenia - piety“. Na cintoríne sú tri náhrobníky, zvané tumba, ktoré svojím tvarom pripomínajú antický sarkofág. Najčastejšími sú symboly starožidovských rodov - žehnajúce ruky a krčahy s misou, ojedinele šesťcípa hviezda (Dávidova), podoby zvierat (vtáky, ryby). Nachádzajú sa tu aj hroby 27 vojakov, padlých v 1. svetovej vojne, pamätník padlých Židov 1939 - 1945 so slovenským, maďarským a hebrejským nápisom pripomínajúci holocaust, ktorého autorom je Ing. arch. Oszkar Winkler (1909 - 1970).

1.2. Náučné chodníky

o Vytvoriť „Novohradský náučný chodník“ po zaujímavých obciach /Praha (CZ), Ábelová (B.S.Timrava, ľudová arch.), Ľuboreč (maľby, Tatárske pivnice), Stará Halič, Halič (maľby, zámok), Kokava nad Rimavicou (folklór, Redik), Buzitka (voľby), Turičky (maľby, drevená zvonica), Divín (hrad, Ružiná), České Brezovo.

o Vytvoriť „Náučný chodník Bitka pri Lučenci“

Zhromaždenie základných materiálov a príprava konceptu náučného chodníka.

o Vytvoriť „Banský náučný chodník“

Zhromaždenie základných materiálov a príprava konceptu náučného chodníka.

Výstup	Vytvoriť koncept „Banský náučný chodník“	Koľko to bude stáť	5000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	Mesto LC z poslaneckých peňazí (Miroslav Drobný)
Spolupracujúce inštitúcie, osoby	Jozef Drenko, Banské múzeum Banská Štiavnica	Dátum ukončenia	12/ 2004
Zodpovedná osoba	František Radinger, 0907-833206, radinger@pobox.sk	Poznámky

o Vytvoriť „Lučenecký náučný chodník“

Zhromaždenie základných materiálov a príprava konceptu náučného chodníka.

Cestovný ruch

Pokladáme za dôležité uviesť tento krátky zoznam slovenských atrakcií, aby sme sa reálne pozreli na tých pár výnimočností, ktoré v Novohrade nájdete. V zátvorke uvádzame, čo si pod tým predstavujeme:

· svetovú ani európsku atrakciu (Čachtice - Alžbeta Bátoryová)

· veľké a prístupné jaskyne (Dobšinská ľadová jaskyňa)

· rodiská - úmrtia veľkých slovenských osobností (Štefánik, Dubček...)

· múzeá ľudovej architektúry (Vlkolinec)

· kúpeľno-liečebné zariadenia (Pieštany)

· hory a veľké stredisko zimných športov (Vysoké Tatry, Donovaly...)

· zoo, zverinec (ZOO Bojnice, obory Zubrov, kamzík v prírode...)

· vodopády (Kmeťov vodopád 80m)

· pralesy (Dobročský prales)

· prírodné krásy (Slovenský raj)

· splavnú rieku (Hron, Dunajec)

· UNESCO pamiatky (Spišský hrad, Banská Štiavnica...)

· Národné parky (Slovenský kras)

· mestskú pamiatkovú rezerváciu (Bardejov)

· typický rázovitý folklór (Detva)

· typickú kuchyňu (bryndzové halušky, Tokajské víno...)

· akékoľvek naj, najväčšie, najmenšie...atď

Veľavravná mapa Slovenska s vyznačenými centrami cestovného ruchu (Rekordy Slovenska, Mapa Slovakia)

Základné údaje o Slovensku resp. Novohrade

Zahraniční návštevníci a počet ubytovaných zahraničných turistov

Rok	Príjazdy	Turisti	Index
1998	32 735 000	896 100
1999	30 756 619	975 105	108,82
2000	28 768 579	1 052 700	107,95
2001	27 761 412	1 219 099	115,81
2002	26 450 010	1 398 740	114,73
2003	24 984 938	1 386 791	99,15

Štruktúra zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach

	Počet návštevníkov
Krajina	1998	1999	2000	2001	2002	2003
Česká republika	244 545	275 031	277 401	327 607	447 962	469 991
Nemecko	141 373	137 964	155 129	172 446	188 733	175 746
Poľsko	132 047	173 135	201 082	264 631	266 911	215 383
Maďarsko	49 423	53 057	59 322	73 937	88 268	100 546
Rakúsko	31 832	32 643	36 779	44 046	47 072	51 365
Ukrajina	37 725	31 732	24 212	18 863	19 541	19 685
Rusko	27 313	22 361	30 861	19 876	20 313	22 681
Holandsko	15 911	16 540	18 772	22 068	23 945	24 487
Ostatné	231 933	249 182	267 914	297 693	319 940	306 907
Celkom	896 100	975 105	1052 700	1219 099	1398 740	1386 791
	Počet prenocovaní
Česká republika	792 343	899 541	887 999	1069 202	1478 155	1478 155
Nemecko	824 609	797 892	884 616	990 765	1111 066	1037 062
Poľsko	490 648	611 171	690 950	939 399	940 805	703 067
Maďarsko	167 452	171 064	191 466	233 235	268 066	295 686
Rakúsko	112 447	113 441	121 209	146 079	160 328	176 115
Ukrajina	107 165	100 938	92 733	74 155	87 376	88 004
Rusko	131 961	93 419	98 937	86 596	87 250	96 873
Holandsko	52 109	49 884	55 118	69 608	79 129	80 114
Ostatné	684751	736408	774890	838125	910568	1009 316
Celkom	3311376	3523874	3742800	4377556	5043740	4964 392

Poznámka:

¹⁾ Bez údajov od subjektov podnikajúcich ako fyzické osoby zapísané v Živnostenskom registri.

Devízové príjmy a výdavky z cestovného ruchu v mil. USD

	1998	1999	2000	2001	2002	2003
Príjmy	488,9	460,6	431,5	638,5	724,0	863,0
Výdavky	474,3	339,4	295,2	286,7	442,2	572,2
Saldo	14,6	121,2	136,2	351,8	281,8	257,7

Česká republika

Česká republika je z hľadiska aktívneho zahraničného cestovného ruchu na Slovensku teritoriálne rozhodujúcim - prioritným trhom. Ide o trh, ktorý sa vyznačuje stabilitou - do úvahy je potrebné zobrať skutočnosť, že existujú rôzne historické a kultúrne väzby, ktoré vznikli ešte pred rozdelením na dva samostatné štáty, ľahkú dostupnosť, takmer žiadnu jazykovú bariéru a výhodné ceny. Z hľadiska počtu predchádzajúcich ciest občanov Českej republiky na Slovensko opakovane navštívilo Slovensko 93,8 %, raz 4,1 % a nikdy 2,3 % občanov ČR.

Štatistika prechodov hraníc ako aj počet prenocovaní občanov ČR má za posledné roky vzostupný trend. V počte návštevníkov, ako aj počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach CR na Slovensku sú hostia z Českej republiky na prvom mieste. Ich podiel na našom trhu je okolo 30 % a v priemere realizujú 3,3 prenocovaní. Z hľadiska kategórie ubytovacích zariadení prevláda ubytovanie v hoteloch 1* - 3*, u príbuzných a známych, v turistických ubytovniach a penziónoch. Postupne vzrastá záujem o ubytovanie v zariadeniach s nižším štandardom služieb - chaty/chalupy, ubytovanie v súkromí, kempy.

Najviac hostí z Českej republiky navštevuje Slovensko v letných mesiacoch - júl, august a v mesiaci september. Z prieskumov vyplýva, že najčastejšie na Slovensko cestujú mladí ľudia a rodiny s deťmi. Práve tieto skupiny sa snažíme prostredníctvom našich propagačných aktivít osloviť najviac.

Cieľové oblasti českých turistov

Najväčší záujem zo strany českých turistov zaznamenávajú nasledovné oblasti: Bratislava, Podunajsko, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský Raj, Región Považie, Liptov, Orava Spiš, Kysuce.

V poslednom období sa pre občanov ČR stávajú čoraz atraktívnejšími kúpeľné pobyty a pobyty v  termálnych kúpaliskách i novootvorených aquaparkoch. Najviac vyhľadávanými turistickými miestami zostávajú slovenské hory.

Poľská republika

Poľská republika je z perspektívneho hľadiska jedným z najdôležitejších ťažiskových trhov pre aktívny zahraničný cestovný ruch Slovenska. Pekná príroda, množstvo kultúrnych a prírodných atrakcií, výhodná geografická poloha, blízkosť hraníc, podobná mentalita, takmer žiadna jazyková bariéra predurčujú Slovensko k tomu, aby sa návštevnosť poľských turistov na Slovensku neustále zvyšovala.

Poliaci tvoria po turistoch z Čiech druhú najsilnejšiu skupinu, čo predstavuje viac ako 15 % z celkového počtu všetkých zahraničných turistov na Slovensku.

Prieskumy potvrdzujú, že 70 % Poliakov k nám prichádza na prázdninové a dovolenkové pobyty, veľkej obľube sa tešia hlavne zimné lyžiarske pobyty, pobyty v slovenských kúpeľoch i návšteva termálnych kúpalísk. Motiváciou cestovať na Slovensko je krásna príroda, hory a s nimi spojený relax, jaskyne, kultúrno-historické pamiatky zámky, ale aj dobré cesty.

Cieľové oblasti poľských turistov:

Slovenské hory – Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Spiš, Slovenský Raj, Malá a Veľká Fatra

Termálne kúpaliská, kúpele, hrady a zámky, jaskyne.

Veľká časť poľských turistov prichádza na Slovensko individuálne, bez sprostredkovania pobytu cestovnou kanceláriou. Ubytovanie si spravidla objednávajú v hoteloch, penziónoch a na privátoch, v ktorých platia v hotovosti. Podobne ako na českom trhu aj poľskými účastníkmi cestovného ruchu sú najmä rodiny s deťmi, študenti a stredná generácia.

Spolková republika Nemecko

Nemecko predstavuje pre aktívny cestovný ruch Slovenska jeden z prioritných trhov a hneď po Českej republike a Poľsku zaujíma tretie miesto v návštevnosti. Pre Slovensko je dôležitý nielen počet príjazdov ale aj fakt, že nemeckí turisti strávia na Slovensku v priemere 5 dní, čo je z pomedzi ostatných krajín najdlhší pobyt vďaka kúpeľným pobytom.

Nemeckí turisti sú predovšetkým nároční klienti. Vyžadujú značný rozsah služieb s kvalitným servisom a všetkým, čo k tomu patrí. Pri základných službách očakávajú vysoký štandard a sú zaň ochotní zaplatiť aj relatívne vyššiu cenu.

Z prieskumov vyplýva, že na Slovensko cestujú nemeckí návštevníci väčšinou autami alebo autobusovou dopravou. Najzastúpenejším segmentom sú seniori a rodiny.

Cieľové oblasti nemeckých turistov:

Pre nemeckých účastníkov cestovného ruchu sú v súčasnosti najlákavejšími liečebné pobyty v  slovenských kúpeľoch a kultúrno-historické poznávacie cesty. Veľký záujem je o pamiatky UNESCO, Bratislavu, gotické pamiatky na východnom Slovensku, sprístupnené hrady, zámky a kaštiele, múzea v prírode, drevené kostolíky, mestské pamiatkové rezervácie. Ďalším lákadlom sú sprístupnené jaskyne a tradičný slovenský folklór.

Maďarská republika

Vzhľadom na historickú blízkosť, dopravnú dostupnosť, výhodnú cenovú hladinu a bohatú prírodnú ponuku predstavuje Slovensko pre svojich južných susedov veľmi atraktívnu dovolenkovú destináciu. Počet návštevníkov z Maďarska má od roku 1999 stúpajúcu tendenciu. Maďarská klientela uprednostňuje ubytovanie v hoteloch strednej kategórie a apartmánoch. 72% účastníkov pasívneho CR si svoj pobyt v zahraničí organizuje individuálne a zostávajúcich 8% prostredníctvom CK. Najčastejšími účastníkmi CR cestujúcimi na Slovensko sú rodiny s deťmi, študenti a mládež.

Cieľové oblasti:

Maďarskí dovolenkári prejavujú najväčší záujem o slovenskú prírodu a hory, okrem pasívnej relaxačnej dovolenky vyhľadávajú aj aktívnu (adrenalínové športy, turistika, cykloturistika, lyžovanie). Zaujímavé sú pre nich i slovenské kultúrno-historické pamiatky, nákupná turistika a jaskyne.

K 1.1.2003 evidujeme na Slovensku 9 554 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú zložené z  12 919 pamiatkových objektov a 14 355  hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, ktoré sú zložené z 29 883 pamiatkových predmetov. Na Slovensku máme:

555 kaštieľov a kúrií (438 kaštieľov)

109 hradov ako pamiatky z toho sú niektoré  hrady chránené už len ako pamiatky archeológie

84 kláštorov

1565 kostolov

1821 ľudová architektúra, z toho 1286 ľudových domov

2441  meštianskych  domov

177 palácov a vil

1410 pamiatok histórie

462  pamiatok techniky

337 parkov, záhrad a inej historickej  zelene

343  archeologických lokalít

531 prícestných plastík a krížov

505 pamätných tabúl a pamiatkových miest

Okres Lučenec má 132 kultúrnych pamiatok a 98 pamiatkových objektov, Poltár 25 a 23, Veľký Krťíš 112 a 62. Hnuteľné kultúrne pamiatky je v okrese Lučenec evidovaných 440 a pamiatkové predmety 216, Poltár 149 a 77, Veľký Krtíš 394 a 185.

Zriadeným TOP 10 Lučenec-okolie a TOP 10 Lučenec-mesto sa vytvorí usmerňujúci základ pre jednotnú propagáciu regiónu. Vytvorí sa systém financovania TOP 10, ktorý bude určený na propagáciu (informačné tabule, propagačné materiály, tvorba projektov, spolufinancovanie...)

V propagačných materiáloch nepoužívať slovo „Novohrad“ a nahradiť ho všade slovo Lučenecký (nie Lučenský).

TOP 10 Lučenec - okolie (do 3 rokov)

1. Ipolytarnóc geologické prírodné múzeum, európske prírodné dedičstvo + Kalonda (H)	2. Hrad Modrý Kameň + múzeum (MK)
3. Haličský zámok (LC)	4. Hrad Šomoška + Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (FI)
5. Fiľakovský hrad + podhradie + kostol (FI)	6. Vodná nádrž Ružiná + Hrad Divín + príroda (LC)
7. ?	8. Stredoveké nástenné maľby kostol Stará Halič + drevená zvonica, kostol Ľuboreč + Tatárske pivnice, kostol Turičky + drevená zvonica
9. Auto-motokros Lučenec - Fabiánka	10. Parašutizmus (mestský oddiel) + aktivity na letisku (LC)

TOP 10 Lučenec - mesto (do 3 rokov)

1. Kalvínsky kostol +Lučenecký poklad DEJINY	2. Bitka pri Lučenci 1451 + Alois Jirásek DEJINY
3. Mrakodrap OBCHOD	4. Synagóga + židovské cintoríny DEJINY
5. Reduta (kongresová turistika) OBCHOD, KULTÚRA	6. Lučenecký (Novohradský) jarmok a Novohradský festival (Vianočný a Veľkonočný jarmok) OBCHOD, KULTÚRA
7. Termálne kúpale Lučenec ŠPORT, ZDRAVIE	8. Letný rockový hudobný festival KULTÚRA
9. Morská voda 3x prameň PRÍRODA, ZDRAVIE	10. Mestský park (mini ZOO) PRÍRODA

Kalendár letných podujatí po týždňoch:

Júl

1.

2.

3.

4.

August

1. (3. august 1247) Výročie mesta, (1. augusta 1695) Leopold I. udeľuje Lučencu právo jarmokov

2.

3. Rockový hudobný festival (piatok, sobota)

4. Lučenecký jarmok (piatok, sobota, nedeľa)

September

1. (7. september 1451) Bitka pri Lučenci

Doprava

Do Lučenca sa dostanete 3 hraničnými priechodmi: Kalonda, Šiatorská Bukovinka, Šomoška (hrad).

Letecká osobná doprava je zrušená, letisko Boľkovce slúži na účely športu.

Dopravu mesta navrhujeme riešiť kruhovým objazdom na hlavnej ulici mesta

.

Strategickým počinom je propagácia Lučenca na troch hraničných priechody (minimálne cez sezónu v jazykoch návštevníkov, rozdávanie informačných letákov s mapkami atrakcií, ubytovaním a službami).

Školstvo

Zmienky o kláštornej a farskej škole v Lučenci v 13. storočí nie sú hodnoverne doložené archívnymi dokladmi. Farské školy existovali v 14. storočí v Lučenci, Fiľakove a Haliči. Na viedenskej univerzite do roku 1530 a na Krakovskej univerzite v 16. st. študovali aj žiaci z Lučenca.

Predškolské zariadenia

Prvá detská opatrovňa v Lučenci bola otvorená 18. februára 1844. II. mestská opatrovňa bola založená 3. 10. 1897. Po vzniku ČSR postupne boli zriaďované MŠ na Haličskej, Zvolenskej, Fiľakovskej ceste, v Opatovej, na Železničnej ulici, v Bogorodickej štvrti (dnes štvrť M.R.Štefánika), ulici Dekréta Matejovie.

Rímskokatolícka škola

Údajne vznikla v roku 1755, prvým známym učiteľom bol Ján Balás (učil tu údajne 17 rokov), ktorý v roku 1770 mal 45 žiakov. Škola zanikla v roku 1944.

Židovská škola

V súpise Židov v Lučenci v roku 1848 sa uvádzajú 3 učitelia a 2 vychovávatelia. V rokoch 1851 - 1863 to bola súkromná škola, od roku 1864 židovská ľudová škola s troma triedami a 4 učiteľmi, navštevovalo ju 120 - 140 žiakov. Antel Freudenberg vydržiaval súkromnú školu v rokoch 1873 - 1878. Od roku 1881 to bola znovu ľudová škola, v roku 1899 mala 218 žiakov a niesla názov Status quo izraelitská cirkevná chlapčenská a dievčenská škola. Škola zanikla v roku 1944.

Evanjelická škola

Vznikla v roku 1783/1784, prvým učiteľom bol Ján Geduly. V rokoch 1839 - 1852 tu pôsobil Andrej Kálnický, spisovateľ a pedagóg. Po vzniku ČSR sa ku škole pripojila aj kalvínska elementárna škola. Škola zanikla v roku 1944.

Dievčenské a meštianske školy

V 2. pol. 19. st. v Lučenci pôsobili dve súkromné dievčenské školy - Alvin Hasper-Kovarczovej (1857 - 1889, od roku 1878 pod mestským dozorom) a od roku 1873 dievčenský ústav pod vedením Johany Ungarovej. Štátom podporovaná Obecná meštianska dievčenská škola bola založená v roku 1890. Po vzniku ČSR Štátna slovenská meštianska škola dievčenská s maďarskými pobočkami, jej riaditeľkou bola Darina Viestová. Pôvodná budova pri Redute bola počas 1. ČSR zvýšená o poschodie. V súčasnosti je tu V. ZŠ.

Štátna chlapčenská meštianska škola

Vznikla v roku 1920, najprv sídlila v budove štátnej ľudovej školy. Prvým riaditeľom bol J. Šámal. V roku 1928 Štátna jubilejná meštianska škola chlapčenská dostáva novú budovu na Haličskej ceste. Po roku 1948 tu sídli ZŠ.

Základné školy

I. ZŠ (Masarykova ulica) vznikla z rímskokatolíckej školy (budova z roku 1792);

II. ZŠ (Haličská cesta) vznikla zo štátnej chlapčenskej meštianskej školy (budova z roku 1928, prístavba 1972);

III. ZŠ (ulica J. Kármána) s vyučovacím jazykom maďarským, budova bývalého gymnázia z roku 1882;

IV. ZŠ (Haličská cesta) vznikla v roku 1958 adaptáciou bývalých delostreleckých kasární z roku 1904 ako OSŠ, v roku 1982 prístavba štvortriednej budovy s telocvičňou;

V. ZŠ (Kubínyiho nám.) pôvodná budova z roku 1828, prebudovaná po roku 1850, bývalá Meštianska škola dievčenská;

VI. ZŠ (pôvodne sídlila v budove dnešného gymnázia na Haličskej ceste, od roku 1977 ZŠ Laca Novomeského, Rúbanisko);

ZŠ (Vajanského ulica) vznikla v roku 1982 odovzdaním nového objektu;

ZŠ 1. - 4. ročník (Hviezdoslavova ulica) vznikla v roku 1970;

ZŠ Lučenec - Opatová - prvé údaje máme z roku 1771, keď učiteľom bol Ján Barkáč. V 19. st. tu bola tzv. gazdovská škola, v ktorej sa učilo do roku 1885, potom štátna ľudová škola, po vzniku ČSR v roku 1928 zriadená tretia trieda, od roku 1938 vyučovací jazyk maďarský, po roku 1945 ľudová škola, od septembra 1978 sídli škola v novej budove;

ZŠ internátna pre nedoslýchavých (ústav bol preložený v roku 1939 z Komárna, škola bola v budove učiteľského ústavu, v roku 1941 rozšírená o pokračovaciu učňovskú školu). Od septembra 1945 Štátny ústav pre hluchonemých so sídlom na Jókaiho ulici, od 1. 7. 1949 Národná škola pre nahluchlé deti - prvá na Slovensku, súčasne aj Ústav pre nepočujúcich s vyučovacím jazykom maďarským, od roku 1983/84 integrovaný so slovenskou školou. Škola sídli v novej budove (1985) na ulici Karola Supa.

Kalvínske gymnázium

Mestská latinská protestantská škola vznikla v roku 1590, kalvínskou sa stala v roku 1608. Postupne sa vyvinula na gymnázium. Spočiatku bola partikulárnou školou kolégií v Sárospataku a Debrecene. Zachované sú školské zákony kalvínskej školy (1676 - 78) a Katalóg rektorov a študentov lučenskej školy (1676 - 1731), ktorý zachytáva mená 27 rektorov a 169 preceptorov a študentov školy. Z rektorov školy za zmienku stojí František Tolvay (1649 - 1711), pedagóg, matematik a básnik, ktorý preložil dielo Jana Amosa Komenského Praecepta morum (Pravidlá mravnosti) do veršovanej podoby. Andrej Kármán st. pôsobil tu ako rektor v rokoch 1731 - 1760, zaviedol vyučovanie filozofie, zriadil konvikt a alumneum. V roku 1791 vznikol pri gymnáziu aj Teologický ústav, ktorý vychovával duchovných aj pre Moravu.

V roku 1831 dostáva kalvínske gymnázium názov Kolégium a od roku 1834 Lýceum. Najvýznamnejšie boli kurzy filozofie, práva a teológie.

Budova Lýcea a gymnázia vyhorela v roku 1849. V rokoch 1850 - 1857 tu sídlilo nižšie kalvínske gymnázium, v rokoch 1857 - 1864 v únii s evanjelickým gymnáziom ako Zjednotené protestantské gymnázium, potom až do zoštátnenia v roku 1870 opäť nižšie kalvínske gymnázium.

Evanjelické gymnázium

Pôvodne súkromná škola Františka Buľovského (už v roku 1666 preložil časť Komenského diela Janua do slovakizovanej češtiny), Na tejto škole študovali napr. Pavel Ráday, Matej Bel a iní. V roku 1680 dosahovala škola úroveň gymnázia. Gymnázium bolo zrušené v roku 1759, jeho žiaci prešli na kalvínske gymnázium.

Škola bola znovu založená v roku 1783/84. Prvým učiteľom bol Ján Geduly. V roku 1810 škola nadobudla charakter nižšieho gymnázia, úradne potvrdené v roku 1825, ako evanjelické seniorátne gymnázium od roku 1827. V rokoch 1850 - 1857 bola škola nižším gymnáziom, 1857 - 1864 zjednotené protestanstské gymnázium, 1865 - 1869 evanjelické nižšie gymnázium, z neho v roku 1869 vznikol Štátny učiteľský ústav.

Štátne gymnázium

Bolo zriadené v roku 1870, v roku 1880 tu maturovalo prvých 19 študentov. Vyučovacím jazykom bola maďarčina.

Od roku 1919 Československé štátne reformné reálne gymnázium, s paralelnými maďarskými triedami. V rokoch 1939 -1944 Lučenské maďarské kráľovské gymnázium Józsefa Kármána. Od roku 1945 Štátne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským, v roku 1949 dostalo čestný názov Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy. Názvy školy sa menili podľa školských reorganizácií, od roku 1970 sa ustálil názov Gymnázium BST. Škola vydáva od roku 1870 Výročné správy, ktoré obsahujú aj štúdie z rôznych odborov.

Štátny učiteľský ústav

Bol otvorený 27. novembra 1869 (v budove bývalého evanjelického gymnázia). K ústavu patrila aj cvičná škola, internát a pedagogická záhrada. Školu do roku 1899 absolvovalo 508 učiteľov a 12 učiteliek, v rokoch 1894 - 1899 aj 60 učiteľov - kantorov. V období 1. ČSR na učiteľskom ústave pôsobili významní pedagógovia (Karol Sup, Dr. Vladislav Ružička CSc.). V rokoch 1939 - 1944 bol ústav zrušený, k jeho obnove prišlo v roku 1945. V súčasnosti pripravuje odborníkov pre učiteľstvo v materských školách a vychovávateľstvo. Od roku 1996 nesie škola názov Pedagogická a sociálna akadémia.

Stredné školy

Stredná zdravotnícka škola začala svoju činnosť v šk. roku 1946/47 ako štátna odborná škola pre ženské pvolania. Od roku 1948 Vyššia sociálno zdravotná škola, od roku 1951 zdravotná škola, od roku 1960/61 Stredná zdravotná škola, odbory: detská a zdravotná sestra.

Obchodná akadémia začala pôsobenie v šk. roku 1947/48 ako Štátna obchodná akadémia, v rokoch 1952 - 1960 Hospodárska škola, od roku 1960 Stredná ekonomická škola, od roku 1991 Obchodná akadémia.

Stredná priemyselná škola stavebná pôsobí od roku 1951. Do roku 1990 s názvom SPŠS Klementa Gottwalda. Paralelné triedy s vyučovacím jazykom maďarským, odbory: pozemné stavby, geodézia.

Stredná poľnohospodárska odborná škola vznikla v roku 1960 v Modrom Kameni, v roku 1966/67 presunutá do Lučenca ako Stredná poľnohospodárska technická škola, pripravuje odborníkov v odbore pestovateľstvo a chovateľstvo.

Súkromné gymnázium bolo v Lučenci otvorené v šk. roku 1994/95.

Učňovské školy a stredné odborné učilištia

Prvá učňovská škola bola založená v roku 1880 (Kőzségi iparostanonci iskola). V roku 1893 bola premenená na remeselnícko - učňovskú školu. Obchodná učňovská škola vznikla v roku 1898. Počas 1. ČSR boli v Lučenci dve učňovské školy - slovenská a maďarská.

SOU textilné (Lučenec - Opatová), zriadené v roku 1949, študijné odbory: mechanik strojov a zariadení, mechanik silnoprúdových zariadení, pradiar, tkáč, obrábač kovov, textilný chemik, strojný mechanik.

SOU stavebné vzniklo v roku 1950 s názvom Učňovský stavebný závod. Učebné odbory: murár, inštalatér, maliar, stolár, keramik, železobetonár, elektromechanik, strojný mechanik, stavebná výroba.

SOU obchodné existuje od roku 1958.

SOU dopravné bolo zriadené v roku 1979, zamerané je na prípravu kvalifikovaných kádrov v odboroch: mechanik opravár, klampiar, mechanik elektronických zariadení. Od roku 1993 existuje tu aj Hotelová škola.

Vysoké školy

V roku 1925 bol založený v Lučenci teologický seminár kalvínskej cirkvi (A losonci teológia szeminárium) s vyučovacím jazykom maďarským (jediný v ČSR). Správcom seminára bol Belo Sörős. Škola mala vlastnú budovu na Veľkej Begovej ulici, spevokol a ihrisko. Do roku 1939 seminár absolvovalo 120 duchovných.

V roku 1990 zriadila v Lučenci Pedagogická fakulta UK konzultačné stredisko, zamerané na prípravu odborníkov zo špeciálnej pedagogiky. V roku 1995 otvorila svoje detašované pracovisko v Lučenci aj Prevádzkovo-ekonomická fakultaVŠP z Nitry.

Hudobné školy

Spočiatku boli v Lučenci len súkromní učitelia hudby. Prvá mestská hudobná škola (Városi zenéiskola) bola založená v septembri 1940. Zanikla v roku 1944. Hudobná škola (od roku 1961 Ľudová škola umenia) v meste existuje od roku 1954 od roku 1990 pod názvom Základná umelecká škola, sídli v budove YMCA.

Zdravotníctvo

So zdravotníckou problematikou, finančným zabezpečením špitálov sa prvý raz stretávame v Zákonoch evanjelického kontubernia Novohradu (2. 5. 1611, Žigmund Balassa). Prvých známych lekárov poznáme už zo začiatku 18. storočia. V roku 1733 vypracoval Dr. Ján Daniel Perlitzi Zdravotnícky poriadok Novohradskej stolice. Dr. Perlitzi mal v Lučenci aj lekáreň ( 1732 - 1764), neskôr pôsobil v Opatovej. Počas lekárnickej praxe vyrobil vyše 300 liekov a zhotovil aj liehový prístroj na meranie teploty ľudského tela. Po roku 1765 prevzal lekáreň v Lučenci Ján Bisztrony (lekáreň U čierneho orla).

Z roku 1739 sa zachovalo nariadenie O predchádzaní a šírení epidémií.

Prvú nemocnicu v Lučenci vydržiaval od 11. decembra 1815 obchodník Ján Avakumovich. Nemocnica a chudobinec sídlili pri malej krčme na Begovej ulici.

V roku 1831 boli vydané dve nariadenia - Opatrenia proti šíreniu cholery (9. júla a 19. augusta), ktorými boli napr. zakázané aj bohoslužby v Lučenci, nariadené pochovávanie mŕtvych do hĺbky 8 stôp, vyhradenie domu pre nemocných v každej obci. Medzi obete cholery patril aj lekár Juraj Pauer a poslucháč medicíny Samuel Liptay.

Liečiteľstvu sa venovali aj ránhojiči, kúpeľníci, barbieri, trhači zubov a mastičkári.

Na činnosť lučenskej nemocnice prispievala v roku 1836 aj divadelná spoločnosť. V roku 1839 bol zrušený starý špitál na Begovej ulici a postavený malý špitál na Poľnej ulici, ktorý mal v roku 1842 10 lôžok. Z roku 1842 sa nám zachovalo aj hodnotenie tohto špitála: „Je to zlý drevený dom v ktorom žije niekoľko žobrákov trasúcich sa, aby im nespadla strecha na hlavu. Kto chce zomrieť v Lučenci, ten nech ide do nemocnice. Výpary a nečistota iste ukončia jeho unudený život“. Mesto preto veľmi pomaly začalo s výstavbou novej nemocnice, ktorá bola dokončená v roku 1848, aby vzápätí pri veľkom požiari v roku 1849 vyhorela. V roku 1851 existovala základina 11000 Ft pre nemocnicu v Lučenci. Tá bola v roku 1852 zriadená v tzv. kapitánskom dome. V roku 1860 mesto odkúpilo budovu zaniknutej továrne na spracovanie kože za 6000 zlatých, aby tu zriadilo nemocnicu.

V 2. pol. 19. st. vynikol medzi lekármi Dr. Soma Plichta, ktorý bol za zásluhy v boji proti epidémii cholery (1873) vyznamenaný kráľovským zlatým radom, stal sa členom zdravotníckej rady Uhorska, tajomníkom celouhorského zhromaždenia lekárov a prírodovedcov, v roku 1905 kráľovským radcom a pri príležitosti 50. výročia pôsobenia v lekárskom stave (4. apríla 1909) ocenený čestným doktorátom univerzity v Budapešti. Jeho manželka patrila medzi prvé lekárky na Slovensku. Plichtovci sú pochovaní na kalvínskom cintoríne.

Odbočka Červeného kríža v Lučenci je známa vďaka stanovám z 21. apríla 1881.

V roku 1896 bola zriadená Okresná nemocenská poisťovňa.

Na konci 19. storočia mesto ešte nemalo kanalizáciu...

V roku 1900 boli vydané inštrukcie pre ošetrujúci personál nemocnice v Lučenci. 29. októbra 1901 bola otvorená mestská nemocnica v Lučenci (náklad 52000 uhorských korún) s kapacitou 60 + 4 postele. V tom čase tu bolo 12 lekárov a 17 pôrodných báb. Počet lekárov klesol v roku 1911 na 9, záchrannú službu okrem nemocnice zabezpečovali polícia, hasiči, mestský lekár, pôrodné baby.

Počas 1. svetovej vojny bol Lučenec strediskom vojenských nemocníc.

Štátna nemocnica v Lučenci bola zriadená v roku 1923. Z lekárov pôsobiacich v Lučenci vynikol MUDr. Alois Šebek, ktorý tu v rokoch 1921 - 1931 vykonal 12000 operácií. V roku 1925 bola zriadená sociálno-zdravotná stanica pre deti, mesto zakúpilo sanitný voz za 7000 Kč. V roku 1926 začal činnosť Liečebný fond verejných zamestnancov. K 31. decembru 1934 bolo v Lučenci evidovaných 29 lekárov, v tomto roku bolo v Lučenci ošetrených 1932 pacientov. V Lučenci pôsobili v tom čase 3 lekárne.

V januári 1948 bol zrušený názov Poliklinika a zavedený Ústav národného zdravia, doplnený neskôr na Okresný (OÚNZ), zahŕňajúci okrem lekárskej starostlivosti aj lekárenskú službu a transfúznu stanicu. V roku 1953 bol zriadený Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež v kaštieli na Slatinke. V roku 1977 mala nemocnica 559 postelí. V súčasnosti v Lučenci pracuje 210 lekárov. V roku 1995 bol po dlhej výstavbe otvorený chirurgický pavilón.

V súčasnosti v Lučenci pôsobí 8 lekární.

V Lučenci sa konajú Gemersko-Novohradské lekárske a zdravotnícke dni a špecializované lekárske kongresy.

Telovýchova a šport

Športové prvky sa objavovali v zábavách ľudu, v cechových zvyklostiach a školských hrách už v stredoveku. Na evanjelickom gymnáziu sa telocvik vyučoval od roku 1831, na kalvínskom od roku 1841, v detskej opatrovni boli hry zavedené v roku 1844. V roku 1845/46 založili v Lučenci Telocvičný ústav (Testgyakorló intézet) majstra Oeppingera. Z roku 1877 sú správy o korčuliarskom spolku. V roku 1881 bol založený aj občiansky strelecký spolok. V roku 1884 bola pri Vojenskej a občianskej plavárni otvorená Spoločnosť studeného kúpania. V roku 1885 vzniká kolkársky spolok a Telocvičný a šermiarsky spolok, ktorý mal 76 členov, organizuje sa aj Uhorský karpatský spolok, ktorého členovia sa venujú turistike. Stanovy cyklistického spolku vznikajú v decembri 1897. Na II. olympijských hrách v Paríži (1900) rodák z Lučenca Zoltán Speidl v behu na 800 m obsadil 5. miesto.

14. júla 1902 bol založený v Lučenci Atletický Club. Z klubu sa vytvorilo aj prvé futbalové mužstvo pod vedením majstra Almassyho. Prvý futbalový zápas odohrali 31. 8. 1902 proti Balassagyarmatu - Lučenec vtedy prehral 0:3. V roku 1905 získali lučenskí študenti na celouhorských pretekov v Budapešti 3 diplomy a 10 veľkých bronzových medailí. Z roku 1907 sú správy o Lučenskom telocvičnom krúžku (LTK). V roku 1910 vzniká robotnícky spolok Snaha, ktorý má o dva roky neskôr 70 členov. V roku 1912 bol založený tenisový spolok (Losonczi Lawn Tennis Egylet). V roku 1912 otvoril Ferencz Vecsey automobilovú spoločnosť. V roku 1913 sa v Lučenci konal prvý letecký deň. Z tohto roku pochádzajú aj stanovy Lučenského atletického Clubu. V rokoch 1918 - 1919 zlúčením LTK a LAC vznikol Lučenský atletický a futbalový klub (LAFC), ktorý spolu so Slovenskou Sláviou šírili slávu lučenského futbalu aj v zahraničí. Skauting sa v Lučenci rozvíjal od roku 1914.

14.marca 1919 sa zakladá Sokol, ktorý mal v roku 1920 už 250 členov, patril do Pohronskej sokolskej župy Detvan a cvičenci sa zúčastňovali aj Všesokolských zletov v Prahe. V roku 1925 vzniká YMCA, ktorá sa zameriavala aj na telovýchovno-športovú činnosť (základy basketbalu, volejbalu a stolného tenisu). V roku 1926 aktívne pôsobí Klub československých turistov a samostatne aj maďarský turistický spolok. 21. 2. 1928 boli schválené stanovy Masarykovej leteckej ligy v Lučenci. V roku 1929 vzniká športový klub ASC Opatová, zameraný najmä na futbal a atletiku.

Z roku 1930 máme zachované aj stanovy Orla (organizácia Slovenskej ľudovej strany). Šachový klub v Lučenci usporiadal v júni 1930 turnaj so živými figúrami (na štadióne). V roku 1934 bol založený židovský športový a kultúrny spolok Makkabi. V rokoch 1935 - 1937 Jozef Záhradník z Lučenca prešiel na svojej Tatre 11 (dvojsedadlový kabriolet z roku 1925) 200.000 km, navštívil 30 štátov Európy a získal 43 emblémov autoklubov sveta.

Počas vojny máme doklady o činnosti klubu LAFC. Klub zaniká v roku 1944.

V roku 1947 bolo postavené kúpalisko v Opatovej.

V roku 1949 bol zriadený úrad pre telesnú výchovu a šport pri ONV v Lučenci. V júni 1955 sa konala v Lučenci 1. okresná spartakiáda za účasti 1900 cvičencov. Od roku 1957 boli všetky športové kluby organizované v ČSZTV.

V roku 1973 bol Lučenec usporiadateľom Grand Prix Slovakia v orientačnom behu.

V rokoch 1982 a 1991 bol Lučenec dejiskom Majstrovstiev sveta v parašutizme. Lučenec bol sídlom strediska vrcholového športu - letectva a parašutizmu. V roku 1998? bol Lučenec dejiskom Armádnych majstrostiev sveta. Na letisku v Boľkovciach sa organizujú preteky v motorkách a modelárstve.

V Lučenci sa narodili a vyrástli mnohí československí i slovenskí reprezentanti, účastníci olympijských hier: Zoltán Speidl (1900, atlét), Ferdinand Daniš (1952, 1956, 1960, gymnasta), Robert Ruffíni (1988, atlét), Ľudmila Melicherová (1988, atlétka), Pavol Szikora (1988, 1992, atlét), Milan Gombala (1992, atlét). Zásluhu na tom má najmä v posledných rokoch tréner Ivan Eibner.

V roku 1992 sa do I. ligy ČSFR prebojovali basketbalisti BK ESSEX Lučenec, v súčasnosti MOGUL BK.

V roku 1993 bol v Lučenci založený olympijský klub.

V roku 2004 sa basketbalový klub Lučenec stal Majstrom Slovenska

V areály vo Fiľakovských Kľačanoch sa organizujú majstrovstva v auto – moto - konský kros

V skoku do výšky drží rekord SR Róbert Ruffíny (236 cm). Melová je slovenská reprezentantka v skoku do výšky.

Behy: Beh na Javor, Silvestrovský polmaratón

Zaujímavé športy: kolky, bocci, zápasenie, poľovníctvo (Obručná a okolie Fiľakova)

Kúpaliská v Lučenci a okolí: Dolná Strehová – termálne, Lučenec (výstavisko - regeneračné centrum), Poltár

Zimné malé strediská v okolí Lučenca sa nachádzajú v Kokava-Háj, Budiná – Lazy, Obručná, Vinica nad Lučencom (bývalý lyžiarsky vlek)

Vodné športy sa v Lučenci nepestujú.

Zorganizovanie ME v parašutizme resp. MS juniorov v parašutizme 2005 v LC.

Výstup	Príprava ME v parašutizme	Koľko to bude stáť	100.000 Sk
Hlavný garant	Mesto LC	Kto to zaplatí	Mesto LC z rozpočtu roka 2004
Spolupracujúce inštitúcie, osoby		Dátum ukončenia	6/2005
Zodpovedná osoba	Marian Sľuk, 0905-602706, masl1@orangemail.sk	Poznámky

Vytvorenie projektu Športovo rekreačnej zóny Lesopark – Ľadovo. (na priehrade vodné športy – lyže, skútre ako napr. Sĺňava Pieštany)

Propagácia vodnej nádrži Ružiná a prepojenie s turistickým ruchom v Lučenci

Zriadenie Stredisko extrémnych (adrenalínových) športov, parašutizmus, auto – moto - konský kros, high jump. Základom je zriadiť mestský parašutistický klub.

Cykloturistika- vybudovanie vhodných trás cez Novohrad a Cerovú Vrchovinu.

Použitá literatúra a skratky

A Losonci m. kir. állami főgymnázium ifjusági kőnyvtárának a kőtelező olvasmányainak jegyzéke, Losonc 1911

A losonci városi kőzkőnyvtár kőnyveinek kőnyvjegyzéke (1910 - 1926), Lučenec 1927

AMBRUS, M.: Vázlatok a losonczi gymnasium háromszázados életeből, Losoncz 1885

BASCH, M.: Losonc jővője, Losonc 1912

BEL, M.: Notitia Hungariae novae historico-geographica IV., Viedeň 1742

BOROVSZKY, S. a kol.: Nógrádvármegye (monografia), Budapest 1911

ČERVENÁK, I. - LAKATOŠ, Š.: Dejiny robotníckeho hnutia... v meste Lučenec, Lučenec 1971

DRENKO, J.: Bitka pri Lučenci roku 1451, Lučenec 1991

DRENKO, J.: Evanjelický cirkevný zbor v Lučenci, NPLD Lučenec 1996

DRENKO, J.: Jarmoky a trhy v Lučenci, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Kármánovci v dejinách Lučenca, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Kronika gymnázia v Lučenci 1590 - 1990, Lučenec 1990

DRENKO, J.: Kronika Lučenec 1128 - 1918, Lučenec 1991

DRENKO, J.: Kronika Lučenca 1918- 1938, Lučenec 1992

DRENKO, J.: Kronika Lučenca 1938 - 1948, Lučenec 1993

DRENKO, J.: Kronika telesnej kultúry v Lučenci, Lučenec 1992

DRENKO, J.: Parky mesta Lučenec, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Petőfi a Novohrad, Lučenec, 1995

DRENKO, J.: Pohľad do histórie rímskokatolíckej cirkvi v Lučenci, NPLD Lučenec 1996

DRENKO, J.: Rodným krajom Novohradu, Lučenec 1992

DRENKO, J.: Rómski - cigánski hudobníci z Lučenca a okolia, NOS Lučenec 1997

DRENKO, J.: Spolky a spolkový život v Lučenci do roku 1945, NPLD Lučenec 1997

DRENKO, J.: 120 rokov požiarnej ochrany v Lučenci, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Z dejín Kasína v Lučenci, Lučenec 1994

DRENKO, J.: Z dejín Matice Slovenskej a Živeny v Lučenci, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Z historických prameňov Lučenca, MsÚ Lučenec 1997

DRENKO, J.: Z histórie detských opatrovní v Lučenci, Lučenec 1994

DRENKO, J.: Z histórie kalvínskej cirkvi a kostola v Lučenci, Lučenec 1993

DRENKO, J.: Z histórie radnice v Lučenci, Lučenec 1994

DRENKO, J.: Z histórie základných meštianskych a hudobných škôl v Lučenci, Lučenec 1995

DRENKO, J.: Z histórie židovstva v Lučenci, Lučenec 1994

DROBNÝ M.: Články z internetových stránok mesta Lučenec 1998 - 2004

DROBNÝ M.: Multimediálne CD o Lučenci, 2001

Dvadsať rokov divadelného súboru Timrava, Lučenec 1965

Emlék lapok a losonci dalegylet negyedszázados jubileumáról, Losoncz 1885

Evanjelický a. v. cirkevný sbor v Lučenci, Lučenec 1946

FARKAS, I.: Madách losoncon, Losonc 1940

KÁLNICZKY, Gy.: Losoncz, in Hazánk és a kűlfőld 1869, č. 8

KASZAB, A.: Losonc és kőrnyéke a magyar irodalomban, Losonc 1943

KORÁNYI, V.: Losonci album, Pozsony 1852

KŐVY, A.: A losonci Magy. Dalegylet 70 éves története 1860 - 1930, Losonc 1931

KUSZY, E.: A losonci ev. nőegylet 70. éves története, Losonc 1937

Losonc rendezett tanácsú város polgármesterének évi jelentései 1896 - 1917, Losonc 1897 - 1918

Lučenec (text T. Hronec), Bratislava 1953

Lučenec. Eine stadt stellt sich vor, Lučenec 1995

Lučenec, ĽŠU, Lučenec 1979

Lučenec a okolie, Bratislava 1981

Lučenec metropola Novohradu (súbor článkov) ,in Náš národ, 5. 10. 1947, s. 3-10

Lučenec, orientačný nákres ulíc..., Lučenec 1948

Lučenec ZUŠ 1954 - 1994, Lučenec 1994

MALESEVICH, E.: Losonc meteorológiai viszonyai I. Az 1904 évi megfigyelések eredményei. II. Adatok a legutóbbi hat (1899 - 1904)-esztendő időjárásáról Losoncon, Losonc 1905

MARGÓCSY, J.: A losonci evangyelmi egyház emlékkőnyve, Losonc 1884

Mesto Lučenec. Vlastivedno-turistický sprievodca, Lučenec 1969

MIHÁLY, F.: Osobnosti Novohradu, Lučenec 1995

NAGY, S.: Losonc főldleirati tekintetben, Delejtű 1860, č. 27

Obce a mestá okresu Lučenec, Lučenec 1992

Okres Lučenec vo fotografii, Lučenec 1982

Okres Lučenec v tlači, Bibliografické ročenky, Okresná knižnica Lučenec

Pamätnica lučenského gymnázia 1870 - 1970, Lučenec 1970

Pasportizácia nehnuteľných kultúrnych pamiatok v Lučenci, interný materiál Okresného úradu v Lučenci

PERES, S.: Emlékezés a losonczi Dalegylet 25é multja jubileumról, Losonc 1886

POLÍVKA, V.: Lučenec a kraj Novohradský, Banská Bystrica - Lučenec 1928

RÁCZOVÁ, E.: 125 rokov učiteľského vzdelávania v Lučenci, Lučenec 1995

Rozšírené vydanie Národný týždenník, Lučenec 1. 1. 1931

SCHERER, L.: A 350 éves losonci gimnázium vázlatos tőrténete, Losonc 1940

SCHERER, L.: Losonc - Egy magyar város - rövid története, Losonc 1943

Sprievodca ulicami mesta Lučenec, Lučenec 1992

Súbor článkov o Lučenci, in Národná obroda, 4. 11. 1992

Súpis pamiatok na Slovensku, Obzor Bratislava, 1968, 1. vydanie

SZTUDINKA, F.: 25 év a Losonci Magyar Badog és Vasedény Zománcozógyár Rakottyay Győrgy és tárcsai cég tőrténetéből... 1892 - 1917, Budapest 1918

ŠEBEK, A.: Zpráva o činnosti státní nemocnice v Lučenci za léta 1921 - 1925, Bratislava 1926

TIMRAVA, divadelný ochotnícky súbor pri MO MS v Lučenci 1945 - 1950. Program, Lučenec 1950

TOMATI: Losoncz a mint van. in. Regelő P. Divatlap 1842, č. 49, 50

VAHOT, I.: Losonczi Phőnix 3 (kőt), Budapest 1851 - 1852

VÁLKAI, I.: Losonc, in Vasárnapi Ujság 1857, č. 33

Výročné správy gymnázia v Lučenci od roku 1870 do súčasnosti

Výročné správy Učiteľskej akadémie v Lučenci 1869 – 1917

Rekordy Slovenska – Človek a spoločnosť, Mapa Slovakia

Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska, Mapa Slovakia

Zemepisný atlas SR, Mapa Slovakia

Obrázkový atlas SR, Mapa Slovakia

Mapa Cerová vrchovina, VKÚ

Slovensko, verš v básni Európy, Média Svatava

Unbekannte Slowakei, Novart

Kronika Slovenska 20 stor.,Fortuna

Použité skratky

SK - Slovensko

H – Maďarsko

CZ – Česká republika

LC – Lučenec

FI – Fiľakovo

PT – Poltár

MK – Modrý Kameň

VK – Veľký Krtíš

RS – Rimavská Sobota